znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 191/2013-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ch., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. Ľ. Ch., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   a   práva   na   pokojné   užívanie   majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu sp. zn. V-26357/12 z 26. novembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2013 doručená sťažnosť P. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ch., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. Ľ. Ch., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dodatkový   protokol“)   rozhodnutím   Správy   katastra pre hlavné   mesto   Slovenskej republiky Bratislavu (ďalej len „správa katastra“) sp. zn. V-26357/12 z 26. novembra 2012 (ďalej „rozhodnutie o prerušení konania“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako kupujúci uzatvoril 7. júna 2012 zmluvu o prevode   spoluvlastníckeho   podielu   s predávajúcim...   a   mestskou   časťou   B.   (ďalej   len „predávajúci“),   ktorej   predmetom   bol   spoluvlastnícky   podiel   vo   veľkosti   153/648 na nehnuteľnosti – stavba súpisné číslo 380 nachádzajúca sa na M. ulici... v B. (ďalej len „nehnuteľnosť“).   Uvedený   prevod   vlastníckeho   práva   bol   schválený   miestnym zastupiteľstvom mestskej časti B. uznesením č. 13/2012 a uznesením č. 43/2012, primátor... mesta udelil na prevod spoluvlastníckeho podielu predchádzajúci súhlas 13. apríla 2012. Všetky zákonné predpoklady potrebné na prevod vlastníckeho práva boli podľa sťažovateľa teda splnené a v čase rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva a ani v súčasnosti neexistuje   súdne   rozhodnutie,   ktoré   by   bránilo   vydaniu   rozhodnutia   o   povolení   vkladu vlastníckeho   práva.   Napriek   uvedenému   správa   katastra   26.   novembra   2012   rozhodla o prerušení katastrálneho konania. Dôvodom je zásah tretej osoby – JUDr. Ľ. H., ktorý nie je   účastníkom   zmluvného   vzťahu   medzi   sťažovateľom   a   predávajúcim   ani   nedisponuje žiadnym rozhodnutím o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie o prerušení konania správa katastra odôvodnila tým, že na liste vlastníctva je zapísaná obmedzujúca poznámka, ktorou je prijatie návrhu na začatie konania v právnej veci navrhovateľa JUDr. Ľ. H., proti odporcovi... B. a spol. vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18 C 223/2012 o neplatnosť právneho úkonu – zmluvy o prevode vlastníckeho práva – uzatvorenej 7. júna 2012   medzi   sťažovateľom   a predávajúcim,   pričom   správa   katastra   bude   pokračovať v katastrálnom konaní až po ukončení predmetného súdneho konania.

Podľa   sťažovateľa   je   uvedený   postup   správy   katastra   chybný,   pretože   vychádza z „premisy, že ak nie je rozhodnuté o tom, že zmluva je platná (t. j. súd zatiaľ nerozhodol o tom,   že   právo   nakladať   s   nehnuteľnosťou   zmluvné   strany   mali),   treba   vychádzať z pochybnosti   o   jej   platnosti“. Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že „je   nutné   vychádzať pri rozhodovaní   príslušnej   správy   katastra   z   presného   opaku   a   síce,   že   ak   neexistuje právoplatné súdne rozhodnutie o tom, že právo zmluvných strán nakladať s nehnuteľnosťou je obmedzené platí, že toto právo obmedzené nie je. Samotné tvrdenie súkromnej fyzickej osoby na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť.“.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   argumentoval,   že   právomoc   ústavného   súdu   prerokovať a rozhodnúť o ním podanej sťažnosti vyplýva zo skutočnosti, že rozhodnutie o prerušení konania   vydané   správou   katastra   nie   je   možné   napadnúť   odvolaním   a   rovnako nie je preskúmateľné   súdom   podľa   §   248   písm.   a)   Občianskeho   súdneho   poriadku. Sťažovateľ   sa   nápravy   postupu   správy   katastra   domáhal   prostredníctvom   Okresnej prokuratúry B. (ďalej len „okresná prokuratúra“), ktorá jeho podnet vybavila odložením 29. januára   2013,   pretože   dospela   k záveru,   že   správa   katastra   postupovala   a rozhodla správne, pokiaľ katastrálne konanie prerušila. Konajúca prokurátorka vo svojom vyjadrení z 29.   januára   2013   okrem   iného   uviedla: „V danom   prípade   nebolo   spochybnené vlastníctvo,   resp.   vlastnícke   právo   k prevádzaným   nehnuteľnostiam,   pre   ktorý   prípad by nastúpil odlišný právny režim, ale došlo k spochybneniu platnosti samotného prevodného aktu   –   Zmluvy   o   prevode   vlastníckeho   podielu   č.   97/2012   zo   7.   6.   2012   ako   titulu nadobudnutia vlastníckeho práva – z hľadiska toho, či nebolo v čase jeho uzatvárania obmedzené   dispozičné   právo   prevodcu,   ktoré   je   jednou   zo   zložiek   vlastníckeho   práva. K spochybneniu   platnosti   prevodného   aktu   došlo   v konaní   č.   V-26357/12   preukázaním začatia konania č. 18 C/223/2012 pred Okresným súdom Bratislava I o platnosť zmluvy o prevode   spoluvlastníckeho   podielu   č. 97/2012   zo 7. 6.   2012,   v   ktorom   navrhovateľ ako dôvod neplatnosti uvádza obmedzenie dispozičného oprávnenia prevodcu.

Tu poznamenávam, že správa katastra nie je vo výkladových konaniach oprávnená posudzovať   sporné   otázky   týkajúce   sa   platnosti   zmlúv.   Vyplýva   to   z   §   7   ods.   1 zák. č. 99/1969 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je posudzovaniu týchto otázok vo výlučnej kompetencii súdov.“

Sťažovateľ sa domnieva, že „príslušná správa katastra ako orgán štátnej správy nie je oprávnená pri rozhodovaní používať rozširujúci výklad zákona. Ak ustanovenie § 31 ods. 1   katastrálneho   zákona   uvádza,   že   je   správa   katastra   povinná   skúmať   zmluvu z hľadiska, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené, má   toto   ustanovenie   vykladať   ta,   že   správa   katastra   je   povinná   skúmať,   či   neexistuje rozhodnutie,   ktoré by   obmedzovalo   nakladanie s nehnuteľnosťou.   Takýmto   rozhodnutím by samozrejme mohlo byť aj nariadené predbežné opatrenie. To však už bolo v inom konaní zrušené... Ak niekto – súkromná osoba niečo len tvrdí (t. j. podá žalobu), nemal by týmto tvrdením   dosiahnuť   znemožnenie   výkonu   vlastníckeho   práva   inej   osoby.   Kataster nehnuteľností   by   mal   chrániť   verejný   záujme,   najmä   právnu   istotu.   Toto   jeho   poslanie by sa nemalo podriadiť ochrane súkromného záujmu fyzickej osoby.“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné   právo   P.   K.,   bytom...   B.,   nar...,   štátny   občan   SR   vlastniť   majetok a základné právo na ochranu majetku podľa čl.   20 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky a právo   na   pokojné   užívanie   majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   výrokom   rozhodnutia   Správy   katastra pre hl. mesto Slovenskej republiky o prerušení konania, č. V-26357/12 porušené bolo. Zrušuje   výrok   rozhodnutia   Správy   katastra   pre   hl.   mesto   Slovenskej   republiky Bratislavu o prerušení konania,   č.   V-26357/12   z 26.   11.   2012 a vec vracia v rozsahu zrušenia vracia Správe katastra pre hl. mesto Slovenskej republiky Bratislavu na ďalšie konanie.

P.   K.,   bytom...   B.,   nar...   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   5.000,-   Eur (slovom:   päťtisíc   eur),   ktoré   je   Správa   katastra   pre   hl.   mesto   Slovenskej   republiky Bratislavu povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Správa katastra pre hl. mesto Slovenskej republiky Bratislavu je povinná uhradiť P. K., bytom... B., nar... trovy konania na účet advokáta do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   a   práva   na   pokojné   užívanie   majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozhodnutím správy katastra o prerušení katastrálneho konania sp. zn. V-26357/12   z 26.   novembra   2012,   ktoré sťažovateľ napadol   podnetom, o ktorom rozhodla okresná prokuratúra tak, že podnet sťažovateľa odložila.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   rozhodnutie   správy   katastra   o prerušení konania bolo vydané 26. novembra 2012. Sťažnosť sťažovateľa z 28. februára 2013 bola ústavnému súdu doručená osobne 4. marca 2013.

V rámci odôvodnenia svojej sťažnosti síce sťažovateľ poukazoval na skutočnosť, že ochrany   svojich   práv   sa   domáhal   aj   prostredníctvom   podnetu,   ktorý   bol   okresnou prokuratúrou odložený listom č. k. Pd 169/12-9 z 29. januára 2013 a v ktorom konštatovala, že rozhodnutie správy katastra o prerušení konania je súladné so zákonom, avšak v petite sťažnosti (ktorým je ústavný súd v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný) okresnú prokuratúru ako porušovateľa ním označených práv neuviedol.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   vo   vzťahu   k namietanému rozhodnutiu o prerušení konania vydaného správou katastra sa sťažovateľ ochrany svojich označených práv domáhal zjavne až po uplynutí lehoty dvoch mesiacov uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že právna vec sťažovateľa sa nachádza v štádiu konania pred správou katastra, pričom o samotnom návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho   práva   nebolo   dosiaľ   rozhodnuté,   keďže   katastrálne   konanie   je   toho   času prerušené. Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade zrejmé, že rozhodnutie správy   katastra   o   prerušení   konania   je   procesným   rozhodnutím   týkajúcim   sa   vedenia katastrálneho konania, a preto týmto rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľa. K zásahu do uvedených práv sťažovateľa by mohlo dôjsť až prípadným vydaním   rozhodnutia   o   zamietnutí   vkladu   vlastníckeho   práva   a   preskúmanie   jeho zákonnosti,   ako   aj   postupu   správy   katastra   by   patrilo   na   základe   podaného   odvolania do právomoci   príslušného   krajského   súdu   podľa   tretej   hlavy   piatej   časti   Občianskeho súdneho   poriadku,   a   v   prípade   podaného   odvolania   proti   rozhodnutiu   krajského   súdu, do právomoci   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky,   a preto   mohla   byť   sťažnosť sťažovateľa odmietnutá aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013