znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 191/2012-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. D., Česká republika, zastúpeného advokátkou JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Kežmarok v konaní   o zrušenie   súdneho   zmieru   schváleného   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 C 199/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2012 doručená sťažnosť J. D., Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Kežmarok   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   o   zrušenie súdneho zmieru schváleného v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 199/2007.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že súdne konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 3 C 199/2007, predmetom ktorého bolo konanie o návrhu I. D. smerujúcom   proti   sťažovateľovi   ako   odporcovi   na   vrátenie   daru   –   nehnuteľností,   bolo ukončené uznesením o schválení súdneho zmieru zo 7. februára 2008 (ďalej len „uznesenie o schválení   súdneho   zmieru“)   právoplatným   22.   februára   2008.   Zákonným   sudcom   v predmetnom konaní bol JUDr. A. K.

Sťažovateľ   podľa   svojho   tvrdenia   návrhom   na   začatie   konania   z   23.   júna   2009 podaným   okresnému   súdu   navrhol   podľa   §   99   ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku zrušenie uznesenia okresného súdu o schválení súdneho zmieru.

Podaním z 28. októbra 2011 označeným ako „Podanie vo veci samej – doplnenie žaloby zo dňa 23. 06. 2009“ sťažovateľ doplnil svoj návrh na zrušenie súdneho zmieru z 23. júna 2009, v ktorom okrem iného uviedol, že podanie návrhu na zrušenie súdneho zmieru je preukázané podacím lístkom o podaní tohto návrhu, avšak dosiaľ sťažovateľovi nie je známa spisová značka, pod ktorou okresný súd vedie konanie o tomto jeho návrhu.

Uznesením okresného súdu č. k. 8 C 179/2011-14 z 21. novembra 2011 okresný súd zastavil konanie „o zrušenie súdneho zmieru“ (ďalej len „uznesenie o zastavení konania“), pričom z obsahu uznesenia vyplýva, že okresný súd začatie konania, ktoré zastavil, stotožnil s doručením podania sťažovateľa z 28. októbra 2011 označeného ako „Podanie vo veci samej – doplnenie žaloby zo dňa 23. 06. 2009“, a nie s podaním návrhu z 23. júna 2009. Zastavenie označeného konania okresný súd odôvodnil prekážkou listispendencie z dôvodu vedenia skôr začatého konania o zrušenie súdneho zmieru na základe podaní sťažovateľa z 3. februára 2009 a 19. marca 2009 a jednak samotným vedením konania o vrátenie daru pod sp. zn. 3 C 199/2007.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania podal sťažovateľ odvolanie a podľa zistení ústavného súdu spis okresného súdu bol predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) 5. marca 2012, ktorý vedie odvolacie konanie pod sp. zn. 6 Co 49/2012.

Z   obsahu   listín   pripojených   k   sťažnosti   vyplýva,   že   v   evidencii   okresného   súdu dosiaľ nie je žiadne konanie stotožnené ako konanie o zrušenie súdneho zmieru schváleného v konaní sp. zn. 3 C 199/2007 vedené na základe návrhu sťažovateľa z 23. júna 2009. Pričom   z   obsahu   uznesenia   okresného   súdu   z   21.   novembra   2011   o   zastavení   konania vyplýva,   že   ani   predmetné   konanie   nebolo   stotožnené   ako   konanie   vedené   na   základe návrhu sťažovateľa z 23. júna 2009.

Taktiež z obsahu listín pripojených k sťažnosti vyplýva, že v evidencii okresného súdu   dosiaľ   nie   je   žiadne   konanie   stotožnené   ako   konanie   o   zrušenie   súdneho   zmieru schváleného v konaní sp. zn. 3 C 199/2007 vedené na základe tzv. „neúplných návrhov“ sťažovateľa   jeho   podaniami   z   3.   februára   2009   a   19.   marca   2009.   Ak   okresný   súd v uznesení o zastavení konania vedeného pod sp. zn. 8 C 179/2011 z 21. novembra 2011 konštatuje, že z obsahu podaní sťažovateľa z 3. februára 2009 a 19. marca 2009 doručených ku   konaniu   vedenému   pod   sp.   zn.   3   C   199/2007   je   zrejmé,   že   ide   o   neúplné   návrhy na zrušenie súdneho zmieru, uvedenému protirečí obsah prípisu zákonného sudcu v konaní sp. zn. 3 C 199/2007 zo 17. augusta 2011, podľa ktorého na okresnom súde nie je vedené žiadne konanie týkajúce sa zrušenia označeného súdneho zmieru. Uvedenému protirečí aj skutočnosť, že ten istý zákonný sudca v totožnom konaní prípisom z 18. novembra 2011 žiadal sťažovateľa o jeho vyjadrenie, či jeho podania z 3. februára 2009 a 19. marca 2009 doručené   ku   konaniu vedenému   pod   sp.   zn.   3   C   199/2007   má okresný   súd   považovať za odvolanie   proti   uzneseniu   o   schválení   súdneho   zmieru,   resp.   za   návrh   na   zrušenie súdneho zmieru. K uvedenému prípisu sťažovateľ listom z 30. novembra 2011 oznámil, že tieto   podania   podľa   ich   obsahu sú   návrhom   na opravu   zrejmej nesprávnosti   v uznesení o schválení súdneho zmieru, a teda nie odvolaním proti nemu ani nie návrhom na jeho zrušenie.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   práv   v   konaní   o   zrušenie   súdneho   zmieru schváleného v konaní sp. zn. 3 C 199/2007 vedenom na základe jeho návrhu z 23. júna 2009 a navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné   právo   sťažovateľa...   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní o zrušenie súdneho zmieru schváleného v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/199/2007 bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Kežmarok, aby v konaní o zrušenie súdneho zmieru   schváleného   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3C/199/2007   konal   bez   zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi...   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   4.000,- EUR...,   ktoré   je   Okresný   súd   Kežmarok   povinný   mu   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...

Okresný súd Kežmarok je povinný uhradiť sťažovateľovi... trovy právneho zastúpenia vo výške 323,52 EUR... na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. M. G... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní o zrušenie súdneho zmieru schváleného v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 199/2007.

Sťažovateľ videl porušenie ním označených práv v úplnej nečinnosti okresného súdu v namietanom konaní, ktoré podľa neho začalo jeho návrhom z 23. júna 2009.

Podľa § 99 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) schválený zmier má   účinky   právoplatného   rozsudku.   Rozsudkom   však   môže   súd   zrušiť   uznesenie o schválení   zmieru,   ak   je   zmier   podľa   hmotného   práva   neplatný.   Návrh   možno   podať do troch rokov od právoplatného uznesenia o schválení zmieru.

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   ustálenú   judikatúru   pri   posudzovaní   možnosti porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní o povolenie obnovy konania podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa   tejto   judikatúry   na   konanie   o   návrhu   na   obnovu   konania   –   v   štádiu   do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože v rámci neho nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku účastníka konania. Takéto rozhodnutie už bolo totiž vydané   v   pôvodnom   konaní,   ktoré   v   zmysle   §   159   OSP   predstavuje   prekážku   veci rozhodnutej. Pri obnove konania podľa Občianskeho súdneho poriadku môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podľa judikatúry ústavného súdu porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania (III. ÚS 191/02).

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno   v   obsahu   týchto   práv   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II. ÚS   55/98,   I.   ÚS   28/01, I. ÚS 20/02).

Podľa názoru ústavného súdu v konaní o návrhu na zrušenie súdneho zmieru podľa § 99 ods.   3 OSP –   v štádiu   do   rozhodnutia   o   tomto   návrhu, t.   j. do   rozhodnutia   súdu o zrušení súdneho zmieru alebo o zamietnutí návrhu na zrušenie súdneho zmieru – obdobne ako v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania – nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku účastníka konania, o ktorom už bolo rozhodnuté samotným uznesením o schválení   súdneho   zmieru   majúceho   účinky   právoplatného   rozsudku   (a   tým   došlo   aj k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania, pozn.).

Vzhľadom na uvedené je namieste, aby ústavný súd aj pri posudzovaní možnosti porušenia označeného základného a iného práva sťažovateľa v konaní o návrhu na zrušenie súdneho zmieru analogicky aplikoval svoju ustálenú judikatúru vo veciach namietaného porušenia obdobných práv v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   konštatuje,   že   v   období   konania   okresného   súdu o návrhu sťažovateľa na zrušenie súdneho zmieru schváleného v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 3 C 199/2007 nemôže dochádzať k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2012