znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 191/09-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júla   2009 predbežne prerokoval sťažnosť RSDr. V. H., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom JUDr.   M.   K.,   Michalovce,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   32   PP   112/08   a   jeho   uznesením   z   26.   februára   2009 a porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd uznesením   Okresného   súdu   Prešov č. k. 32 PP 112/08-68 z 26. februára 2009, ako aj uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Tos 7/09-88 z 21. apríla 2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RSDr. V. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2009 doručená sťažnosť RSDr. V. H., t. č. vo výkon trestu (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom   JUDr.   M.   K.,   M.   Sťažovateľ   v   petite   sťažnosti   namietal   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   32   PP   112/08   a   jeho   uznesením   z   26.   februára   2009. Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti namietal aj porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu v konaní vedenom pod č. k. 32 PP 112/08-68 z 26. februára 2009 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“ alebo „uznesenie z 26. februára 2009“). Sťažovateľ zároveň navrhol ústavnému súdu zrušiť uznesenie okresného súdu.

Ústavnému súdu bolo 19. mája 2009 doručené podanie sťažovateľa učinené bez jeho právneho   zástupcu,   prostredníctvom   ktorého   podal   sťažnosť   doručenú   ústavnému   súdu 11. mája   2009.   Vo   svojom   podaní   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   konkrétne nešpecifikovaných   základných   a   iných   práv   rozhodnutiami   všeobecných   súdov „v trestnoprávnej   veci   o   podmienečné   prepustenie   z   výkonu   trestu   odňatia   slobody“. Rozhodnutia   konkrétne   neoznačil. Sťažovateľ   vo   svojom   podaní   výslovne   uvádza,   že v súvislosti   s   týmto   namietaným   porušením   jeho   základných   a   iných   práv „Na   právne zastupovanie pred Ústavným súdom zvolil som si advokáta JUDr. M. K. – ktorému som podpísal splnomocnenie a on to už predložil ústavnému súdu“.

Vzhľadom   na   už   uvedený   obsah   sťažovateľovho   podania   v   spojení   s   obsahom sťažnosti doručenej ústavnému súdu 11. mája 2009 ústavný súd ustálil, že ide o doplnenie tejto   sťažnosti   tak,   že   ním   sťažovateľ   namieta   aj   porušenie   svojho   základného   práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Tos 7/09-88 z 21. apríla 2009 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“). Sťažovateľ zároveň navrhol ústavnému súdu zrušiť uznesenie krajského súdu.

Z obsahu sťažnosti, jej doplnenia a príloh vyplýva, že sťažovateľ 12. decembra 2008 podal okresnému súdu žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný   súd   nariadil   verejné   zasadnutia   na   prerokovanie   žiadosti   sťažovateľa na 9. január 2009, 27. január 2009 a 10. február 2009, ktoré boli odročené bez prerokovania veci z dôvodu   nedoručenia príslušného trestného spisu okresnému súdu. Na poslednom verejnom zasadnutí nariadenom na 26. február 2009 okresný súd uznesením z 26. februára 2009 rozhodol o žiadosti sťažovateľa tak, že žiadosť sťažovateľa zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť.

Dňa   30.   marca   2009   bol   spis   okresným   súdom   predložený   krajskému   súdu   na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu.

Uznesením krajského súdu z 21. apríla 2009 bolo zrušené uznesenie okresného súdu a uložené okresnému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Okresnému súdu bol spis vrátený 5. mája 2009.

Dňa 15. mája 2009 okresný súd nariadil vo veci verejné zasadnutie na 16. jún 2009.

Sťažovateľ   videl   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 32 PP 112/08 a jeho uznesením z 26. februára 2009 v tom, že okresný súd nerozhodol o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zákonnej 60-dňovej lehote od doručenia jeho žiadosti okresnému súdu.

Porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu a uznesením krajského súdu videl sťažovateľ v tom, že tieto uznesenia hodnotil ako nezákonné, nesprávne a založené na nesprávnom právnom názore.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1   K   namietanému   porušeniu základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32 PP 112/08

Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods.   1   ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom, vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali, že ešte pred podaním sťažnosti ústavnému   súdu   podali   sťažnosť   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi príslušného všeobecného súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sa   podanie   sťažnosti   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa § 62 nasl. zákona o súdoch totiž považuje v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde za účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje   aj   znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj   disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Podobne aj zákon o súdoch   v § 64 ods.   1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia   „Orgán,   ktorý   vybavuje   sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a   zabezpečí   vykonanie   opatrení   na   odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V   súvislosti   s   uvedeným   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zo   sťažnosti,   z   jej   doplnenia   a   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   sťažnosť   na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu až po doručení svojej sťažnosti ústavnému súdu 11. mája 2009, a to 18. mája 2009. Táto sťažnosť bola vybavená listom predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 2247/2009 z 26. mája 2009 ako neopodstatnená.

Keďže v danom prípade sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepodal sťažnosť na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ktorú ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok ochrany   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní odmietol jeho sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   ústavy   a   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru uznesením okresného súdu a uznesením krajského súdu

Proti uzneseniu okresného súdu bol prípustný opravný prostriedok – sťažnosť, ktorý sťažovateľ aj využil a na jeho základe preskúmal zákonnosť a ústavnosť tohto uznesenia krajský súd ako súd vyššieho stupňa v súlade so svojou zákonnou právomocou. Vzhľadom na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   preskúmanie   uznesenia   okresného   súdu   nepatrí do právomoci ústavného súdu, a preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmieta podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom   prerokovaní návrhu je tiež posúdiť,   či   tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti návrhu   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť k porušeniu   toho   základného   práva, ktoré označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a   základných   právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takúto   možnosť   reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Krajský súd svojím uznesením zrušil sťažnosťou sťažovateľa napadnuté uznesenie okresného súdu a uložil okresnému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť. Rozhodnutím krajského   súdu   bolo   vyhovené   opravnému   prostriedku   sťažovateľa   podanému   proti uzneseniu okresného súdu. Uvedený meritórny obsah uznesenia krajského súdu sám osebe vylučuje danosť akejkoľvek príčinnej súvislosti medzi týmto uznesením a sťažovateľom namietaným porušením označených práv. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   už   ústavný   súd   ďalšími požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009