znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 191/08-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. S., B. B., zastúpenej advokátom JUDr. J. B., Z., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 v spojení   s čl.   1   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhodnutím   Ústavného   súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 103/07-45 z 27. júna 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. S. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2008 doručená sťažnosť JUDr. M. S., B. B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. B., Z., ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48   ods.   1   v spojení   s čl.   1   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavy“) rozhodnutím ústavného súdu č. k. PL. ÚS 103/07-45 z 27. júna 2007 (ďalej aj „uznesenie z 27. júna 2007“).

Zo sťažnosti vyplýva, že ústavný súd na základe žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) z 19. júla 2006 rozhodol svojím uznesením z 27. júna 2007 tak, že udelil súhlas na trestné stíhanie sťažovateľky ako sudkyni Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici.   Sťažovateľke   bolo   uvedené   uznesenie   doručené 2. augusta 2007.

V predmetnej veci rozhodovalo na neverejnom zasadnutí plénum ústavného súdu, na ktorom boli prítomní všetci jeho členovia, aj sudca JUDr. J. H. V tom čase sťažovateľka nemala   vedomosť   o skutočnosti,   že   sudca   ústavného   súdu   JUDr.   J.   H.,   ktorý   hlasoval o udelení súhlasu na jej trestné stíhanie, bol v minulosti právoplatne odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 To 331/96 z 19. novembra 1996 pre úmyselný trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006.

Sťažovateľka sa o tejto skutočnosti dozvedela „náhodne, a to z neznámeho zdroja, keď jej dňa 18. 12. 2007 bol do schránky na adrese THK 2, Banská Bystrica vhodený odsudzujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave - pobočka v Nitre pod č. k. 9To 331/96 zo dňa 19. 11. 1996, týkajúci sa ústavného sudcu JUDr. J. H...“.

Z ustanovenia čl. 138 ods. 2 písm. a) ústavy podľa sťažovateľky vyplýva, že sudca JUDr. J. H. nemal byť vôbec vymenovaný za sudcu ústavného súdu a akonáhle sa zistilo, že tento   sudca   bol   právoplatne   odsúdený   pre   úmyselný   trestný   čin,   mal   byť   prezidentom Slovenskej republiky z tejto funkcie odvolaný. Uvedený sudca ústavného súdu rozhodoval o udelení   súhlasu   na   jej   trestné   stíhanie   ako   podľa   sťažovateľky   nezákonný   sudca, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa sťažovateľky aj uznesenie ústavného súdu z 27. júna 2007 protiústavné a protizákonné.

Sťažovateľka   ústavný   súd   požiadala   o vydanie   rozhodnutia   o odložení vykonateľnosti   uznesenia   z 27.   júna   2007,   na   základe   ktorého   bolo   proti   nej   vznesené obvinenie v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-57/BPK-S-2005, pretože všetky úkony vykonávané v tomto konaní môžu byť „následkom tejto sťažnosti“ nulitné.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   ústavnému   súdu   navrhla,   aby   vydal   nález, v ktorom vysloví:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že základné právo sťažovateľky JUDr. M. S. na zákonného sudcu upravené v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na rozhodnutie na nezávislom a nestrannom súde upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,   právo   na   právny   štát   upravené   v čl.   1   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. PL. ÚS 103/07-45 zo dňa 27. 6. 2007 vydanom v konaní vedenom pod č. Rvp 1199/06 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. PL ÚS 103/07-45 zo dňa 27. 6. 2007 vydané v konaní vedenom pod č. Rvp 1199/06 zrušuje a vec vracia Ústavnému súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vykonateľnosť   rozhodnutia   Ústavného   súdu Slovenskej republiky pod   č.   PL.   ÚS   103/07-45   zo   dňa 27.   6.   2007   vydaného v konaní vedenom pod č. Rvp 1199/06 odkladá do právoplatného skončenia konania o sťažnosti.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka sa svojím podaním domáha vyslovenia porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy uznesením ústavného súdu č. k. PL. ÚS 103/07-45 z 27. júna 2007.

Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Zo sťažnosti sťažovateľky, ako aj zo spisu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 103/07 je zrejmé, že sťažovateľka žiada ústavný súd o zrušenie jeho rozhodnutia - uznesenia č. k. PL. ÚS   103/07-45   z 27.   júna 2007,   ktorým   bol   daný   súhlas na   jej   trestné   stíhanie   ako sudkyne Krajského súdu v Banskej Bystrici na základe žiadosti generálneho prokurátora sp. zn. VII/1 Gv 110/05 z 19. júla 2006.

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky sa týka veci, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením.

Ústavný súd s ohľadom na už uvedené sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods.   2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde odmietol pre neprípustnosť, a preto bolo už   ďalej   bezpredmetné   rozhodovať   o jej   návrhu   na   odloženie   vykonateľnosti   uznesenia z 27. júna 2007.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2008