znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 191/07-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2008 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa o sťažnosti JUDr. D. Ď., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   l   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 64/99 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. D. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a   právo   podľa   čl.   6   ods.   l   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 64/99   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 64/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. D. Ď. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III   p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. JUDr. D. Ď.   p r i z n á v a   úhradu trov   konania v sume 7 492 Sk (slovom sedemtisíc- štyristodeväťdesiatdva slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. H., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 11. júla 2007 doručená sťažnosť JUDr. D. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 64/99.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   9.   júna   1999   okresnému   súdu žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spoločne   s návrhom   na   vydanie   predbežného   opatrenia   na   zákaz   disponovať s nehnuteľnosťou. Do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté a vydané predbežné opatrenie bolo v dôsledku nesprávneho postupu okresného súdu a podaných odvolaní zrušené.

Predseda okresného   súdu v odpovedi sp. zn. Spr. 2121/2006 z 20. júna 2006 na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní uviedol, že sťažnosť, pokiaľ ide o nariadenie predbežného   opatrenia,   kvalifikuje ako   nedôvodnú,   v časti   o   určenie   neplatnosti   kúpnej zmluvy ju kvalifikoval ako dôvodnú.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol: „Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 64/99 porušil a porušuje právo sťažovateľa:

JUDr. D. Ď. (...), aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okresnému súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 64/99 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov ako nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. JUDr. D. Ď. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 000.- Sk, ako   aj   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   vo   výške   7   492.-   Sk,   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava III. povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. H., (...) a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 191/07-12 z 11. októbra 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu právny zástupca sťažovateľa   aj   predseda   okresného   súdu   oznámili,   že   súhlasia   s prerokovaním   veci   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   preto   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.

Predseda okresného súdu predložil ústavnému súdu listom sp. zn. Spr. 3731/2007 z 21. novembra 2007 stanovisko zákonnej sudkyne a uviedol, že sa s ním v plnej miere stotožňuje. V stanovisku je uvedené:

„V danej právnej veci Vám ako zákonný sudca vo veci oznamujem, že spis mi bol v zmysle rozvrhu práce pridelený dňa 28. 09. 2005.

Obratom dňa 07. 10. 2005 som dala vypracovať v zmysle pokynu KS v Bratislave, opravné uznesenie. VSÚ toto vypracoval dňa 7. 11. 2005, po právoplatnosti uznesenia bol spis odstúpený KS v Bratislave. Zrušujúce uznesenie sa vrátilo z KS dňa 26. 04. 2006, bolo u VSU, ktorý ho doručoval. Prípisom zo dňa 02. 06. 2006 som vyzvala PZN na úpravu okruhu účastníkov konania, nakoľko z jeho sťažnosti predsedovi súdu som sa dozvedela, v spise taká informácia nebola, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti prešlo v podiele ½ na nového vlastníka.

Dňa   25.   10.   2006   som   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   zamietla,   na odvolanie navrhovateľa bola vec postúpená na rozhodnutie KS v Ba, odkiaľ sa vrátila 15. 10. 2007. VSÚ doručoval rozhodnutie II. stupňového súdu účastníkom konania.

V súčasnosti   bolo   vyhovené   navrhovateľovi   a pribratý   do   konania   odporca   3., uznesenia   sa   doručuje,   po   právoplatnosti   tohto   uznesenia   bude   obratom   rozhodnuté o predbežnom opatrení a ďalších procesných návrhoch navrhovateľa.

Poukazujem   nato,   že   podania   navrhovateľa,   resp.   jeho   právneho   zástupcu   sú zmätočné, nerozlišuje medzi návrhom na vydanie predbežného opatrenia a návrhom vo veci samej, čo značne sťažuje plynulosť konania.

Vec sledujem a konám bez prieťahov.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 64/99 zistil nasledovný priebeh konania:

Dňa 9. júna 1999 bola okresnému súdu doručená žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,   o určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti   spolu   s návrhom   na   vydanie predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Súdny poplatok vo veci bol zaplatený 15. júna 1999. Súd dal pokyn na pripojenie spisu sp. zn. 19 Cb 146/99a   uznesením   č.   k.   12   C   64/99-49   z 13.   júla   1999   vydal   predbežné   opatrenie,   ktorým odporcovi   zakázal   scudzovať,   zaťažovať   právnymi   a vecnými   bremenami   nehnuteľnosť zapísanú na LV č. 3449, parc. č. 13461/22, súpisné č. 1326 nachádzajúcu sa v katastrálnom území   B.   mestská   časť   N.   a uložil   mu   zdržať   sa   stavebných   a iných   úprav   tejto nehnuteľnosti. Proti uzneseniu   sa 20. júla 1999 odvolal odporca v 1. rade. Okresný súd opakovane doručoval uznesenie žalovanému v 2. rade a správcovi konkurznej podstaty. Spis bol 23. novembra 1999 predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na   rozhodnutie   o odvolaní,   ktorý   ho   13.   septembra   2000   vrátil   okresnému   súdu   ako predčasne   predložený.   Následne   krajský   súd   po   opätovnom   predložení   spisu   okresným súdom   21.   decembra   2005   uznesením   č.   k.   4   Co   514/05-131   z 31.   marca   2006   zrušil uznesenie   okresného   súdu   v spojení   s opravným   uznesením   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie konanie. Okresný súd o predbežnom opatrení rozhodol uznesením č. k. 12 C 64/99-167 z 25. októbra 2006, ktorým návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Sťažovateľ sa   proti   uzneseniu   10.   novembra   2006   odvolal   a   spis   bol   doručený   na   rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu 5. januára 2007.   Krajský súd uznesením č. k. 4 Co 4/07, 4 Co 344/07-177 zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, odvolanie sťažovateľa proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie odmietol. Okresný súd uznesením č. k. 12 C 64/99-188 z 20. novembra 2007 pripustil do konania ako odporcu v 3. rade S., spol. s r. o., B..

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov (II.   ÚS   61/98), pričom   tento   účel   možno   zásadne   dosiahnuť   právoplatným   rozhodnutím   alebo   iným zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (I. ÚS 70/98, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 221/04) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.   Predmetom   konania   okresného   súdu   je   žaloba   o určenie   neplatnosti   kúpnej zmluvy,   o určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti   spolu   s návrhom   na   vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa malo zabrániť disponovaniu s nehnuteľnosťou. V danom prípade ide o bežnú súčasť sporovej agendy všeobecných súdov, podklad na rozhodnutie tvorí   súdnou   praxou   ustálená   a používaná   právna   úprava   obsiahnutá   v Občianskom zákonníku. Výklad a používanie tejto právnej úpravy sú stabilizované v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov,   kde je upravená aj metodika ich   postupu. Podľa názoru ústavného súdu možno v uvedenom prípade uznať istú skutkovú zložitosť veci, napriek tomu   vychádzajúc   z doterajšej   dĺžky   konania,   jeho   priebehu   a dosiahnutých   výsledkov ústavný   súd   konštatuje,   že   nezistil   také   okolnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   viac   ako osemročný priebeh konania vo veci.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka konania   a dospel   k záveru,   že   sťažovateľ   k prieťahom   v konaní   neprispel.   Od   začiatku konania   pred   všeobecným   súdom   je   zastúpený   právnym   zástupcom,   ktorý   v jeho   mene reagoval na výzvy súdu, opakovane žiadal o nariadenie termínu pojednávania a sťažnosťou podanou predsedovi okresného súdu sa domáhal odstránenia prieťahov v konaní.

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že konanie okresným súdom trvá už viac ako osem rokov a je poznamenané   zbytočnými   prieťahmi.   Podstatnú   časť   dosiaľ   uskutočneného   konania predstavovalo rozhodovanie o predbežnom opatrení, úkony na zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie vo veci samej boli vykonané iba v poslednom období a v obmedzenej miere. Samotný Občiansky   súdny   poriadok   potvrdzuje   právnu   a skutkovú   jednoduchosť rozhodovania   o predbežnom   opatrení   tým,   že   k základným   predpokladom   na   jeho nariadenie   zaraďuje   iba   osvedčenie   nároku,   ktorý   má   byť   chránený   dočasnou   úpravou pomerov   účastníkov   alebo   má   byť   chránený   pred   obavou   z marenia   výkonu   súdneho rozhodnutia.   Pred   nariadením   predbežného   opatrenia   alebo   zamietnutím   návrhu   na predbežné   opatrenie   súd   nevykonáva   dokazovanie,   ale   vychádza   len   z obsahu   návrhu a príloh. V uvedenom prípade preto okresnému súdu postačovalo zistiť, či sú dané dôvody na   uloženie   predbežného   opatrenia,   a ak   áno,   či   je   potrebné   zakázať   disponovať s nehnuteľnosťou.

Právna a skutková jednoduchosť návrhov na predbežné opatrenie vyplýva tiež z toho, že Občiansky súdny poriadok sám ustanovuje pre súd pomerne krátku zákonnú lehotu 30 dní, do ktorej je potrebné o návrhu na predbežné opatrenie rozhodnúť, ak sa má dosiahnuť účel a zmysel tohto zabezpečovacieho inštitútu v občianskom súdnom konaní. V tejto lehote súd preskúma obsah návrhu na predbežné opatrenie, pripojené listiny, prípadne požiada o vysvetlenie obsahu návrhu alebo o doplnenie niektorých právne významných okolností prípadu a môže o návrhu v zákonom ustanovenej lehote rozhodnúť. Žaloba spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia bola sťažovateľom podaná okresnému súdu 9. júna 1999. Okresný súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol v zákonom určenej 30-dňovej   lehote   uznesením   č.   k.   12   C   64/99-49   z 13.   júla   1999.   Proti   predbežnému opatreniu   podali   odporcovia   odvolanie.   Spis   bol   23.   októbra   1999   predložený   na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu, ktorý ho ako predčasne predložený 13. septembra 2000 vrátil okresnému súdu. Okresný súd spis opätovne predložil na rozhodnutie krajskému súdu 21. decembra 2005, t. j. po viac ako piatich rokoch, počas ktorých vydal iba opravné uznesenie. Krajský súd uznesením č. k. 4 Co 514/05-131 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením vo veci sp. zn. 12 C 64/99 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 75 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa,   ktorým rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, súd opätovne rozhodne v lehote 30 dní, pričom lehota začína plynúť odo dňa vrátenia veci odvolacím súdom súdu prvého stupňa. V uvedenom prípade v dôsledku predchádzajúcej nečinnosti   okresného   súdu   a   značnému   časovému   odstupu   od   vydania   predbežného opatrenia   došlo   v roku   2005   k predaju   časti   nehnuteľnosti,   a   tým   k zásadnej   zmene skutočností rozhodujúcich na vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd uznesením č. k. 12 C 64/99-167 z 25. októbra 2006 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Sťažovateľ podal   proti uzneseniu odvolanie, na základe ktorého krajský súd uznesením č. k. 4 Co 4/07, 4 Co 344/07-177 zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, odvolanie sťažovateľa proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku za   odvolanie   odmietol.   V konaní   o určenie   neplatnosti   kúpnej   zmluvy   a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti okresný súd uznesením č. k. 12 C 64/1999-181 z 20. novembra 2007 pripustil, aby na strane odporcov vstúpila do konania ako odporca v 3. rade spoločnosť S., spol. s r. o., B..

Na základe uvedených skutočností sa ústavný súd nestotožnil s tvrdeniami zákonnej sudkyne   vo   vyjadrení   k sťažnosti   z 21.   novembra   2007,   ktoré   si   osvojil   aj   predseda okresného súdu, že vo veci sa koná bez prieťahov. Ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd   tým,   že   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   12   C 64/99   dosiaľ   právoplatne nerozhodol o predbežnom   opatrení   a vo   veci   samotného   návrhu   za   obdobie   viac   ako   8   rokov neuskutočnil ani jediné pojednávanie, porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože o predbežnom opatrení a v namietanom konaní nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne rozhodnuté, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 64/99 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 1 000 000 Sk, a to z dôvodu, že v dôsledku bezdôvodných prieťahov v súdnom konaní došlo k situácii, keď nemohol nerušene užívať svoj vlastný majetok a vzniknutý stav ovplyvnil sociálne   podmienky   jeho   rodiny   a negatívne   pôsobí   na   jeho   zdravotný   stav.

Pri   rozhodovaní   o priznaní   finančného   zadosťučinenia   zohľadnil   ústavný   súd doterajšiu   dĺžku   konania,   obdobie   poznačené   zbytočnými   prieťahmi,   zohľadnil   aj skutočnosť, že sťažovateľ k doterajšej dĺžke konania neprispel a prihliadol aj na to, čo bolo v „hre“ pre sťažovateľa (určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti), a tak dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 80 000 Sk primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Pri   určení   výšky   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd   zo   zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa   pritom   riadil   úvahou, že cieľom   primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. J. H. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich priznal   sťažovateľovi   v sume   7   492   Sk   (slovom   sedemtisícštyristodeväťdesiatdva slovenských korún) spolu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2007 po 2 970 Sk a k tomu dvakrát režijný paušál po 178 Sk vrátane dane z pridanej hodnoty podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2008