znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 190/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenejadvokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo   veci   namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupomOkresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a z dôvodu neprípustnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietalaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práva   na   prejednaniezáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len   „dohovor“) postupom Okresného   súdu Čadca (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/2012 (ďalej aj „napadnuté konanieokresného súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je odporkyňou v treťom radev napadnutom   konaní,   v ktorom   sa   navrhovatelia   v prvom   až   štvrtom   rade   návrhomdoručeným okresnému súdu 23. februára 2012 domáhali určenia neplatnosti opakovanejdobrovoľnej   dražby,   na   ktorej   sťažovateľka   vydražila   nehnuteľnosti   nachádzajúce   sav katastrálnom území obce ⬛⬛⬛⬛.

3.   Dôvodom podania sťažnosti sťažovateľky   ústavnému   súdu   bola skutočnosť, žeokresný súd vo veci nariadil len jedno pojednávanie, vo veci nekoná a konanie nie je ešteprávoplatne   skončené.   Prieťahový   postup   okresného   súdu   v napadnutom   konanísignalizovala aj predsedníčke okresného súdu 16. marca 2015, ktorá pripustila, že v určitýchčasových   úsekoch „boli   spôsobené   zbytočné   prieťahy“,   čím   uznala   jej   sťažnosť   akodôvodnú.

4.   Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   ústavnému   súdu   navrhla,   aby   nálezomrozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru   postupom   okresného   súdu   v napadnutom   konaní   porušené   bolo,   a prikázalokresnému   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   23/2012   konať   bez   zbytočnýchprieťahov. Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €a náhrady trov konania v sume 591,06 €.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmalju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri predbežnomprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   a z   jej   príloh   zistil,   že   sťažovateľka   namietaporušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/2012, ktorýpodľa   nej   nekoná   (určil   len   jeden   termín   pojednávania)   a sťažovateľka   nemôže   užívaťnehnuteľnosti, ktoré riadne vydražila v dobrovoľnej dražbe.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bezzbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosťbola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestrannýmsúdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenostiakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavnýsúd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   táto   podmienka,   ak   sťažovateľpreukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

10. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a vlastným šetrením vo veci zistil, že sťažovateľkapodaním   zo   16.   marca   2015   adresovaným   predsedníčke   okresného   súdu   namietalaprieťahový postup okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá na jej sťažnosť reagovalalistom sp.   zn. Spr 22/2015 z 26. marca   2015 doručeným   sťažovateľke 30. marca 2015,v ktorom existenciu určitých prieťahov pripustila a tiež uznala jej sťažnosť ako dôvodnú.Sťažnosť   sťažovateľky   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   však   bola   ústavnému   súdu   podanáv podstate súbežne na pošte už 7. apríla 2015, teda od samotného vybavenia sťažnostisťažovateľky na prieťahy predsedníčkou okresného súdu uplynul veľmi krátky čas.

11.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03,I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť naprieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stavzapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľpreukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasl.zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ tútopodmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnomsúde).

12. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmyslezákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so   základným   právomna konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV.   ÚS 153/03, IV.   ÚS 278/04).   Účinnosťtakého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konanípotvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplneníniektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniachzdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy ajdisciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že„Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahyv konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetkyskutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Akorgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečívykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuténedostatky   voči   zodpovedným   osobám   dôsledky.“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súdpoznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytujea na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútovprípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veciindividuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

13.   Podanie   sťažnosti   na   prieťahy   podľa   §   62   ods.   1   zákona   o súdoch   považujeústavný súd za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákonao ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ podaním sťažnosti poskytne príslušnémusúdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávnehostavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (napr. I. ÚS 126/2014),čo sa však v napadnutom konaní ešte nenaplnilo (bod 10). Z tohto dôvodu ústavný súd popredbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdeodmietol pre jej neprípustnosť (napr. aj I. ÚS 449/2014 a I. ÚS 558/2014).

14. Ústavný súd však pripomína, že dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného súdu,prípadne iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu) aj po podaní sťažnostipredsedníčke okresného súdu, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základnéhopráva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6ods.1   dohovoru,   by   nemuseli   byť   prekážkou   prípustnosti   opätovného   konaniaa rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde.

15. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavnýsúd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2015