SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 190/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejadvokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a z dôvodu neprípustnosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietalaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/2012 (ďalej aj „napadnuté konanieokresného súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je odporkyňou v treťom radev napadnutom konaní, v ktorom sa navrhovatelia v prvom až štvrtom rade návrhomdoručeným okresnému súdu 23. februára 2012 domáhali určenia neplatnosti opakovanejdobrovoľnej dražby, na ktorej sťažovateľka vydražila nehnuteľnosti nachádzajúce sav katastrálnom území obce ⬛⬛⬛⬛.
3. Dôvodom podania sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu bola skutočnosť, žeokresný súd vo veci nariadil len jedno pojednávanie, vo veci nekoná a konanie nie je ešteprávoplatne skončené. Prieťahový postup okresného súdu v napadnutom konanísignalizovala aj predsedníčke okresného súdu 16. marca 2015, ktorá pripustila, že v určitýchčasových úsekoch „boli spôsobené zbytočné prieťahy“, čím uznala jej sťažnosť akodôvodnú.
4. Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby nálezomrozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené bolo, a prikázalokresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/2012 konať bez zbytočnýchprieťahov. Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €a náhrady trov konania v sume 591,06 €.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmalju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri predbežnomprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľka namietaporušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/2012, ktorýpodľa nej nekoná (určil len jeden termín pojednávania) a sťažovateľka nemôže užívaťnehnuteľnosti, ktoré riadne vydražila v dobrovoľnej dražbe.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bezzbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosťbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestrannýmsúdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenostiakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavnýsúd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľpreukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
10. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a vlastným šetrením vo veci zistil, že sťažovateľkapodaním zo 16. marca 2015 adresovaným predsedníčke okresného súdu namietalaprieťahový postup okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá na jej sťažnosť reagovalalistom sp. zn. Spr 22/2015 z 26. marca 2015 doručeným sťažovateľke 30. marca 2015,v ktorom existenciu určitých prieťahov pripustila a tiež uznala jej sťažnosť ako dôvodnú.Sťažnosť sťažovateľky podľa čl. 127 ods. 1 ústavy však bola ústavnému súdu podanáv podstate súbežne na pošte už 7. apríla 2015, teda od samotného vybavenia sťažnostisťažovateľky na prieťahy predsedníčkou okresného súdu uplynul veľmi krátky čas.
11. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť naprieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stavzapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľpreukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasl.zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ tútopodmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnomsúde).
12. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmyslezákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právomna konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosťtakého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konanípotvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniachzdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy ajdisciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahyv konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetkyskutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Akorgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečívykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuténedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný súdpoznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytujea na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútovprípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veciindividuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
13. Podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch považujeústavný súd za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákonao ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ podaním sťažnosti poskytne príslušnémusúdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávnehostavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (napr. I. ÚS 126/2014),čo sa však v napadnutom konaní ešte nenaplnilo (bod 10). Z tohto dôvodu ústavný súd popredbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdeodmietol pre jej neprípustnosť (napr. aj I. ÚS 449/2014 a I. ÚS 558/2014).
14. Ústavný súd však pripomína, že dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného súdu,prípadne iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu) aj po podaní sťažnostipredsedníčke okresného súdu, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základnéhopráva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6ods.1 dohovoru, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konaniaa rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde.
15. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavnýsúd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2015