znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 190/2010-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., PhD., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   a podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   8   Sžo   64/2009 z 12. januára 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. B., PhD., o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. apríla 2010 faxom a 12. apríla 2010 poštou doručená sťažnosť JUDr. M. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. M. L., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152   ods.   4   ústavy   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 8 Sžo 64/2009 z 12. januára 2010 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že «Sťažovateľ je... účastníkom (nadobúdateľom) zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzatvorenej dňa 29. marca 2006...

Dňa 3. apríla 2006 podal sťažovateľ ako účastník uvedeného právneho úkonu na pracovisku Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu návrh na vklad   vlastníckeho   práva   do   katastra   nehnuteľností   č.   V - 4477/06   spolu   so   žiadosťou o urýchlené konanie o návrhu na vklad a zaplatením správneho poplatku... za urýchlené konanie o návrhu na vklad...

Správa katastra vydala... 6. apríla 2006 rozhodnutie o prerušení konania o povolení vkladu č. V - 4477/06 podľa § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z... z dôvodu zistených nedostatkov návrhu, ktoré bolo potrebné odstrániť. Správa katastra... vyzvala účastníkov konania   na   doručenie   originálu   alebo   overenej   kópie   listiny   potvrdzujúcej   rodné   číslo prevodkyne zo zmluvy..., keďže jej rodné číslo uvedené v zmluvách nie je v súlade s rodným číslom   uvedeným   v   katastri   nehnuteľností,   a   originálu   alebo   overenej   kópie vyhlásenia správcu podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z...

Sťažovateľ... nasledujúci deň... doložil v súčinnosti s druhým účastníkom... listiny vyžadované   správou   katastra...   osvedčenú   kópiu   občianskeho   preukazu   prevodkyne   na preukázanie   jej   rodného   čísla   v   súlade   s   ustanovením   §   6   ods.   1   písm.   a)   zákona   č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle a originál vyhlásenia správcu podľa § 5 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Dňa   24.   apríla   2006   bolo   sťažovateľovi   doručené   rozhodnutie   správy   katastra z 18. apríla 2006 o ďalšom prerušení konania o povolení vkladu č. V - 4477/06 podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona. Dôvod prerušenia vkladového konania opätovne spočíval v zmene   rodného   čísla   prevodkyne.   Správa   katastra   vyzvala   účastníkov   konania   na doloženie   listiny,   ktorá   potvrdzuje   zmenu   rodného   Čísla   prevodkyne.   Ako   vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, na základe overenej kópie občianskeho preukazu prevodkyne, ktorú sťažovateľ v súčinnosti s prevodkyňou doložil ku konaniu o povolenie vkladu, mala správa katastra za preukázanú skutočnosť, že došlo k zmene rodného čísla prevodkyne. Podľa   správy   katastra   však   bolo   ešte   potrebné   zmenu   rodného   čísla   prevodkyne „vydokladovať a opraviť údaje o rodnom čísle v operáte katastra“...

Sťažovateľ sa listami z 24. a 25. apríla 2006 obrátil na správu katastra s podnetom na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia. V podnete... upozornil správu katastra na skutočnosť, že ďalšie prerušenie konania o návrhu na vklad z dôvodu potreby doloženia listiny,   ktorá   potvrdzuje   zmenu   rodného   čísla   prevodkyne,   považuje   za   nezákonné rozhodnutie správy katastra, keďže neexistuje právna povinnosť predkladať ďalší doklad, ak   už   účastníci   konania   o   povolenie   vkladu   doložili   ku   konaniu   osvedčenú   kópiu občianskeho preukazu na preukázanie zmeny rodného čísla prevodkyne, a ak prevodkyňa iným dokladom na preukázanie zmeny rodného čísla nedisponuje...

Dňa 3. júla 2006 bolo sťažovateľovi z Katastrálneho úradu v Bratislave doručené oznámenie o vybavení podnetu..., v ktorom sa uvádza, že katastrálny úrad považuje podnet za nedôvodný...

Dňa   28.   júna   2006   bolo   sťažovateľovi   doručené   rozhodnutie   správy   katastra z 21. júna   2006,   ktorým   správa   katastra   podľa   §   31b   písm.   f)   katastrálneho   zákona zastavila konanie   o   návrhu   na   povolenie   vkladu   vlastníckeho   práva   do   katastra nehnuteľností č. V - 4477/06 z dôvodu, že neboli odstránené nedostatky návrhu na vklad, na odstránenie ktorých vyzvala správa katastra účastníkov konania v rozhodnutí o prerušení vkladového konania z 18. apríla 2006, t. j. účastníci konania nedoložili v ustanovenej lehote ku konaniu listinu, ktorá potvrdzuje zmenu rodného čísla prevodkyne...

Proti   rozhodnutiu   správy   katastra   o   zastavení   konania   o   povolení   vkladu   podal sťažovateľ odvolanie podľa § 53 a nasl. Správneho poriadku, v ktorom žiadal, aby žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie správy katastra o zastavení konania o povolení vkladu zrušil   a   vec   vrátil   správe   katastra   na   bezodkladné   rozhodnutie   o   povolení   vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností...

Dňa   27.   septembra   2006   bolo   sťažovateľovi   doručené   rozhodnutie   žalovaného o odvolaní sťažovateľa Vo 102/06 - Va z 11. septembra 2006, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie sťažovateľ zamietol a rozhodnutie správy katastra o zastavení konania o povolení vkladu č. V - 4477/06 z 21. júna 2006 ako vecne správne potvrdil...

Proti   uvedenému   rozhodnutiu   a   postupu   správneho   orgánu   (žalovaného)   podal sťažovateľ žalobu z 21. novembra 2006.

Dňa   15.   decembra   2008   bol   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   doručený   rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 442/06-58 z 25. novembra 2008, ktorým krajský súd zamietol žalobu sťažovateľa proti nezákonnému rozhodnutiu a postupu správneho orgánu (žalovaného).

Proti... rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie z 29. decembra 2008... Dňa   4.   februára   2010   bol   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   doručený   rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/64/2009 z 12. januára 2010, ktorým najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu z 25. novembra 2008.».

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza: «Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu v súvislosti s predmetným návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti nepostupovala ani v rozsahu a ani spôsobom ustanoveným zákonom, pri   svojom   postupe   a   rozhodovaní   sa   riadila   zjavne   nesprávnym   výkladom   právnych predpisov,   ktoré   následne   na   ujmu   sťažovateľa   nesprávne   aplikovala.   Postup   správy katastra a jeho rozhodnutie bol navyše značne zmätočný a došlo ním k naplneniu znakov svojvoľného konania.

Následné   rozhodnutia   Katastrálneho   úradu   v   Bratislave,   Krajského   súdu   v Bratislave   a   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky,   tiež   nedostatočne   a   rozporuplne odôvodnené, vychádzajú zo zjavne nesprávnych skutkových zistení a zo zjavne nesprávneho právneho posúdenia veci...

prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že „pre potreby správy katastra je   potrebné   jednoznačne   identifikovať,   že   ide   o   tú   istú   osobu,   ktorá   je   popísaná   na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľnosti, to znamená, či je vlastníkom skutočne prevodca, pretože iba ten je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou... V danom prípade mal správny   orgán   pochybnosti,   či   prevodkyňa   je   skutočne   vlastníčkou   prevádzanej nehnuteľnosti a či je oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou, preto pre potreby rozhodovania žiadal predložiť listinu, ktorá by potvrdzovala zmenu rodného čísla, čo by jednoznačne umožnilo   identifikovať   prevodkyňu.   Správny   orgán   nespochybňuje,   že   občianskym preukazom prevodkyňa dokladuje svoju totožnosť. Išlo o zistenie, či prevodkyňa je totožná s osobou zapísanou v informačnom systéme katastra nehnuteľností, na základe návrhu na vklad č. V - 2819/00.“»

Podľa   sťažovateľa   je «Uvedené   skutkové   zistenie   súdu   prvého   stupňa...   zjavne nesprávne z nasledujúcich dôvodov.

Podstata argumentácie žalovaného, s ktorou sa stotožnil aj prvostupňový súd spočíva v   tom,   že   sťažovateľ   údajne   nedostatočne   identifikoval   prevodkyňu   predmetných nehnuteľností,   pretože   žalovanému   nepredložil   listinu,   ktorá   by   potvrdzovala   zmenu rodného čísla prevodkyne nehnuteľností, a teda žalovaný mal pochybnosti, či prevodkyňa je skutočne vlastníckou predmetných nehnuteľností.

Uvedená   argumentácia   žalovaného   a   prvostupňového   súdu   odporuje   vlastným skutkovým zisteniam samotného žalovaného, a aj súdu prvého stupňa.

Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu (ďalej aj „správa katastra“) vo svojom prvom rozhodnutí o prerušení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V - 4477/06 zo 6. apríla 2006 vyzvala sťažovateľa..., aby odstránil   zistené   nedostatky   a   správe   katastra   doručil   originál   alebo   overenú   kópiu nasledujúcich dvoch dokumentov:

1. listinu potvrdzujúcu rodné číslo prevodkyne... a

2. vyhlásenie správcu podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z... Ako správne uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, „žalobca bezodkladne predložil správe katastra osvedčenú kópiu občianskeho preukazu prevodkyne, na   preukázanie   jej   rodného   čísla.   V   súlade   s   ustanovením   §   6   ods.   1   písm.   a)   zák. č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle a originál vyhlásenia správcu...“.

Sťažovateľ, teda aj podľa názoru súdu prvého stupňa, vyhovel uvedenej výzve správy katastra v plnom rozsahu a odstránil všetky nedostatky, ktoré podľa uvedeného rozhodnutia správy katastra boli dôvodom na prerušenie konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Správa katastra napriek uvedenej skutočnosti svojím rozhodnutím z 18. apríla 2006 opätovne rozhodla o prerušení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že „je ešte potrebné doručiť listinu, ktorá potvrdzuje zmenu rodného čísla, nakoľko v čase nadobudnutia nehnuteľnosti, t. j. dňa 15, 12.   2000   pod   č.   V - 2819/00   kupujúca...   mala   v   kúpnej   zmluve...   uvedené   rodné   číslo 445706/726 (aj v pečiatke pre osvedčovanie podpisu). V súlade s uvedenými údajmi správa katastra zapísala do operátu katastra nehnuteľností vyššie uvedené rodné číslo. Nakoľko je podľa predložených listín (overená kópia občianskeho preukazu) isté, že došlo k zmene rodného   čísla   je   potrebné   vydokladovať   túto   zmenu   a   opraviť   údaje   o   rodnom   čísle v operáte katastra nehnuteľností.“.

Z...   odôvodnenia   rozhodnutia...   je   zrejmé,   že   správa   katastra   nemala   žiadne pochybnosti o identifikácii prevodkyne ako vlastníčky predmetných nehnuteľností... Aj prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že „katastrálny úrad prešetrením predmetného podnetu zistil, že... účastníčka právneho úkonu... mala zmenené rodné číslo... resp., že „správa katastra ako prevádzkovateľ informačného systému nezistila, že rodné číslo prevodkyne by bolo v rozpore s § 2 zákona o rodnom čísle...“.

Ak teda správa katastra s istotou zistila, že prevodkyňa mala zmenené rodné číslo, pričom túto zmenu sťažovateľ správe katastra preukázal v súlade § 6 ods. 1 písm. a) zákona o rodnom čísle, teda občianskym preukazom, resp. jeho úradne osvedčenou fotokópiou, žalovaný   nemôže   zároveň   dôvodne   tvrdiť,   že mal   pochybnosti   o   tom,   či   prevodkyňa   je vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

Tento logický rozpor v podstatných častiach odôvodnenia rozhodnutí žalovaného a najmä   prvostupňového   súdu   spôsobuje,   že   rozhodnutia   sú   nepreskúma   teľné   pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, čo zakladá vadu konania, ktorá mohla mať za následok   nesprávne   rozhodnutie   vo   veci   [§   205   ods.   2   písm.   b)   Občianskeho   súdneho poriadku].

Správa katastra... sťažovateľovi uložila povinnosť doložiť neurčitý dokument, hoci takúto   povinnosť   neukladá   žiadny zákon.   Navyše,   prevodkyňa   a ani   sťažovateľ takýmto dokumentom v predmetnom čase nedisponovali (sťažovateľ objektívne nemal a ani nemá právnu možnosť si takýto dokument obstarať), a preto správou katastra uložená povinnosť bola zo strany sťažovateľa fakticky a právne nesplniteľná.

Na tieto podstatné námietky sťažovateľa krajský súd ani najvyšší súd v odôvodnení svojich rozhodnutí vôbec nereagovali a v zjavnom rozpore s § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa s uvedenou argumentáciou sťažovateľa vôbec nevysporiadali,   čím porušili   základné   právo   sťažovateľa   na   riadne   odôvodnenie   rozhodnutia   garantované Ústavou   Slovenskej   republiky   a   Európskym   dohovorom   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.».

Sťažovateľ tiež konštatuje „správny orgán sťažovateľovi uložil povinnosť, ktorá je neurčitá,   nie   je   ustanovená   žiadnym   zákonom   a   zo   strany   sťažovateľa   bola   fakticky nesplniteľná.   Z   dôvodu,   že   sťažovateľ   túto   správnym   orgánom   uloženú   a   nesplniteľnú povinnosť   nesplnil,   bolo   konanie   o   návrhu   na   vklad   vlastníckeho   práva   do   katastra nehnuteľností správou katastra zastavené, čím došlo k zmareniu vecnoprávnych účinkov predmetnej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, t. j. bolo protiprávne zasiahnuté do legitímneho očakávania žalobcu, že v súlade s uvedenou zmluvou nadobudne vlastnícke   právo   k   predmetným   nehnuteľnostiam.   Na   základe   tejto   skutočnosti   bola žalobcovi spôsobená značná majetková ujma.“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   v   predmetnej   veci rozhodol týmto nálezom:

«Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských správ a základných slobôd, základné právo vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo pokojne užívať   svoj   majetok   podľa   článku   1   Dodatkového   protokolu   k   Európskemu   dohovoru o ochrane ľudských správ a základných slobôd, v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2 a   článkom   152 ods.   4 Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom   Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/64/2009 z 12. januára 2010 porušené bolo.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/64/2009 z 12. januára 2010 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Sťažovateľovi   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   50   000   €   (slovom: „päťdesiattisíc   eur“),   ktoré   je   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   povinný   vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho   zastúpenia   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   Mgr.   M.   L.,   B...   do   15   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

  Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Podľa   čl.   11   ods.   1   listiny   každý   má právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má právo   vlastniť majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Sťažnosťou   sťažovateľ   namietal porušenie označených   základných   a   iných   práv rozsudkom najvyššieho súdu. Týmto rozsudkom rozhodol najvyšší súd o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 442/06-58 z 25. novembra 2008 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“), ktorým zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave sp. zn. Vo 102/06-Va z 11. septembra 2006 (ďalej len „rozhodnutie katastrálneho úradu“).

Sťažovateľ vidí porušenie uvedených základných a iných práv v tom, že najvyšší súd vôbec nereagoval na podstatné námietky sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu, čím porušil   jeho   základné   práva   na   riadne   odôvodnenie   súdneho   rozhodnutia   a   zastavením konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností mu bola spôsobená značná majetková ujma.

1. K namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   vymedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže   preskúmavať   rozhodnutie   všeobecného   súdu   v   prípade,   ak   v   konaní,   ktoré   mu predchádzalo,   alebo   samotným   rozhodnutím   došlo   k   porušeniu   základného   práva   alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za   následok   porušenie   základného   práva   alebo slobody   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).

Najvyšší súd rozsudkom rozhodoval o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu,   ktorým   krajský   súd   zamietol   žalobu   sťažovateľa   o   preskúmanie   zákonnosti rozhodnutia   katastrálneho   úradu,   ktorým   katastrálny   úrad   zamietol   odvolanie   žalobcu a potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu (ďalej len „správa katastra“) sp. zn. V - 4477/06 z 21. júna 2006 o zastavení konania (ďalej len   „rozhodnutie   o   zastavení   konania“).   Správa   katastra   rozhodla   o   zastavení   konania z dôvodu,   že   účastníci   konania   (jedným   z   nich   bol   aj   sťažovateľ)   o   povolenie   vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva   (ďalej   len   „zmluva“) nepredložili   správe katastra   listinu, ktorá   potvrdzuje zmenu rodného   čísla   prevodkyne   zo   zmluvy.   Otázkou,   ktorá   mala   v   uvedenej   veci   podstatný význam,   bola   skutočnosť,   či   mala   správa   katastra   právo   požadovať   od   sťažovateľa a prevodkyne takúto listinu, a v prípade, že ju nepredložia, či mohla správa katastra konanie o povolenie vkladu zastaviť, resp. či bola povinná požiadať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o overenie rodného čísla prevodkyne.

Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol: «Podľa názoru   odvolacieho   súdu   správny   orgán   v   predmetnej   veci   postupoval   v   intenciách citovaných   právnych   noriem,   krajský   súd   sa   podrobne   zaoberal   všetkými   námietkami žalobcu, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne pripomienky a v podrobnostiach odvolací súd na tieto správne právne závery krajského súdu odkazuje.

K odvolacím námietkam žalobcu považuje za dôležité uviesť nasledovné. Neobstojí   námietka   žalobcu,   že   žalobca   vyhovel   výzve   správy   katastra   v   plnom rozsahu a odstránil všetky nedostatky, ktoré boli dôvodom prerušenia konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Prvostupňový správny orgán totiž v rozhodnutí o prerušení konania č. V - 4477/06 zo dňa 18. 4. 2006, ktoré bolo podkladom rozhodnutia o zastavení konania, totiž zrozumiteľne a jasne uviedol aký nedostatok je potrebné odstrániť, z akého dôvodu (potreba opraviť údaje o rodnom čísle v operáte katastra nehnuteľností) a rovnako uviedol spôsob akým má byt1   nedostatok   odstránený   (doručenie   listiny,   ktorá   potvrdzuje   zmenu   rodného   čísla účastníčky správneho konania).

Je nesporné, že tento nedostatok nebol odstránený, pričom námietky žalobcu, že zo žiadneho ustanovenia zákona takáto povinnosť účastníkovi správneho konania nevyplýva neobstojí. Nebolo sporné, že u účastníčky správneho konania došlo k zmene rodného čísla, pričom jej   povinnosť oznámiť   takúto zmenu týkajúcu sa osoby vlastnícky   nehnuteľnosti vyplýva z ustanovenia § 19 písm. a) katastrálneho zákona.

Keďže si vlastnícka nehnuteľnosti uvedenú povinnosť v zákonom stanovenej lehote (30   dní)   nesplnila,   správa   katastra   ako   prevádzkovateľ   informačného   systému,   ktorý používa rodné číslo na identifikáciu osoby (vlastníka nehnuteľnosti) viedol vo o svojom registri vlastnícku predmetnej nehnuteľnosti pod iným rodným číslom (na základe návrhu na   vklad   č.   V - 2819),   a preto   dôvodne   požadoval   od účastníčky konania listinu,   ktorá potvrdzuje zmenu rodného čísla. Takouto listinou nemohol byť občiansky preukaz, pretože občianskym   preukazom   sa   podľa   §   6   ods.   1   zákona   č.   301/1995   Z.   z.   o   rodnom   čísle preukazuje rodné číslo, nie však jeho zmena.

Nebolo   možné   súhlasiť   ani   s   argumentáciou   žalobcu,   že   správa   katastra   mala postupovať   podľa   §   32   ods.   1   správneho   poriadku   a   obstarať   si   ako   prevádzkovateľ informačného systému potrebné doklady o zmene rodného čísla prevodkyne v súlade s § 7 ods. 2 písm. b zákona o rodnom čísle od ministerstva vnútra, ktoré by jej nové rodné číslo v súlade s § 32 ods. 3 SP § 8 ods. 5 písm. b) zákona o rodnom čísle bezodkladne oznámilo, pretože takáto povinnosť vzniká prevádzkovateľovi iba v prípade, ak pri zaraďovaní údajov o osobe do informačného systému alebo inak zistí, že rodné číslo nieje v súlade s § 2. Podľa § 2 ods. 1 zákona o rodnom čísle rodné číslo je trvalý identifikačný osobný údaj   fyzickej   osoby   (ďalej   len   „osoba“),   ktorý   zabezpečuje   jej   jednoznačnosť v informačných systémoch.

Rodné číslo sa tvorí z dátumu narodenia osoby a z koncovky, ktorá je rozlišujúcim znakom osôb narodených v tom istom kalendárnom dni (ods. 2).

Prvé dvojčíslie rodného čísla vyjadruje posledné dve číslice roku narodenia osoby, druhé dvojčíslie vyjadruje číselné označenie mesiaca narodenia osoby (u žien zvýšené o 50),   tretie   dvojčíslie   vyjadruje   číselné   označenie   dňa   narodenia   osoby   v   danom kalendárnom mesiaci (ods. 3).

Rodné   číslo   pridelené   osobe   narodenej   do   31.   decembra   1953   je   deväťmiestne s trojmiestnou koncovkou (ods. 4).

Rodné   číslo   pridelené   osobe   narodenej   po   1.   januári   1954   je   desaťmiestne   so štvormiestnou   koncovkou;   pritom   celé   desaťmiestne   rodné   číslo   musí   byť   bezo   zvyšku deliteľné číslom 11 (ods. 5).

Nebolo sporným, že o takýto prípad sa nejednalo, preto správe katastra nevznikla povinnosť   požiadať   o   overenie   rodného   čísla   ministerstvo   vnútra,   naopak,   postupovala správne, keď vyzvala účastníka správneho konania, potom, čo takúto zmenu zistila, aby predložil listinu potvrdzujúcu uvedenú zmenu.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pokiaľ krajský súd v postupe správneho orgánu nevidel žiadne pochybenie a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a žalobu ako nedôvodnú zamietol, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.»

Z   uvedeného   odôvodnenia   rozsudku   najvyššieho   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   so všetkými   podstatnými   právnymi   a   skutkovými   otázkami   sa   najvyšší   súd   primerane argumentačne   vysporiadal   a uviedol,   prečo   považuje   rozhodnutie   krajského   súdu   za správne.

Ústavný súd nezistil, že by závery najvyššieho súdu boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.

Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené   účastníkom   konania,   ale   len   na   tie,   ktoré   majú   pre   vec   podstatný   význam, prípadne   dostatočne   objasňujú   skutkový   a   právny   základ   rozhodnutia   bez   toho,   aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,   postačuje   na   záver   o   tom,   že   z   tohto   aspektu   je   plne   realizované   právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05).

Viackrát uvádzané tvrdenia sťažovateľa o tom, že správa katastra mala na základe predloženej   fotokópie   občianskeho   preukazu   prevodkyne   dostatočne   preukázané,   že prevodkyňa   je   vlastníčka   predmetných   nehnuteľností   a   že   listinu   potvrdzujúcu   zmenu rodného čísla prevodkyne žiadala iba na účely „opravy údajov o rodnom čísle v operáte katastra“ sú   v   rozpore   so   sťažovateľom   predloženými   listinami.   V   rozhodnutí   správy katastra sp. zn. V - 4477/06 z 18. apríla 2006, ktorým bolo konanie vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prerušené (ďalej len „uznesenie o prerušení“), sa uvádza: „Nakoľko je podľa predložených listín (overená kópia občianskeho preukazu) isté, že došlo k zmene rodného čísla je potrebné vydokladovať túto zmenu a opraviť údaje o rodnom   čísle   v   operáte   katastra   nehnuteľností.“ Správa   katastra   teda   žiadala vydokladovanie zmien, avšak nie iba z dôvodu opravy údajov v katastrálnom operáte, ako to uvádza sťažovateľ, ale aj na jednoznačné potvrdenie zmeny rodného čísla.

K tvrdeniu sťažovateľa, že správou katastra uložená povinnosť bola z jeho strany fakticky   a   právne   nesplniteľná,   ústavný   súd   považuje   za   potrebné   uviesť,   že   zmluva o zabezpečovacom prevode práva je dvojstranný právny úkon, ktorým účastníci prejavili svoju vôľu, aby bol určitý záväzok zabezpečený prevodom práva k nehnuteľnosti. Účinky takejto zmluvy nastanú až povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Keďže zmluva o zabezpečovacom prevode práva je dvojstranný právny úkon, potom sú obidve zmluvné strany zmluvy účastníkmi konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe takejto zmluvy. Uznesenie správy katastra o prerušení konania, ktorým boli účastníci   vyzvaní,   aby   predložili   doklad,   ktorým   by   sa   osvedčila   zmena   rodného   čísla prevodkyne, bolo doručené nielen sťažovateľovi, ale aj prevodkyni. Skutočnosť, že v čase doručenia uznesenia prevodkyňa požadovaným dokladom nedisponovala, neznamená, že si ho   nemohla   zabezpečiť.   Podľa   §   7   ods.   2   písm.   a)   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle v znení neskorších predpisov o overenie rodného čísla môže požiadať každá osoba, ktorej bolo pridelené rodné číslo. Je zrejmé, že povinnosť uloženú   správou   katastra   v   uznesení   o   prerušení   konania   mohol   splniť   aspoň   jeden z účastníkov konania. Ak je účastníkov v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva viac a ak povinnosť, ktorú uloží správa katastra (a tak odstrániť nedostatok návrhu, ktorý bráni v povolení vkladu),   môže   splniť aspoň   jeden   z účastníkov,   nemožno takúto podmienku považovať za právne a fakticky nesplniteľnú iba z dôvodu,   že ju nemôže splniť každý z účastníkov konania tak, ako to uvádza sťažovateľ.

V odôvodnení sa najvyšší súd tiež vysporiadal aj s námietkou sťažovateľa, že správa katastra mu uložila povinnosť doložiť neurčitý dokument, hoci takúto povinnosť neukladá žiadny zákon, keď poukázal na znenie § 19 písm. a) katastrálneho zákona.

Sťažovateľ poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 1/02, podľa ktorého pri posudzovaní   úkonov   účastníkov   občianskeho   súdneho   konania   a   nadmerný   tlak   na dopĺňanie   takých   náležitostí   do   procesných   úkonov   účastníkov,   ktoré   nemajú   oporu v zákone,   ktoré   idú   nad   rámec   zákona   alebo   nemajú   základný   význam   pre   ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Ústavný súd sa s názorom   sťažovateľa   nestotožňuje   a   poukazuje   na   to,   že   požiadavka   na   jednoznačnú identifikáciu   prevodcu,   ktorého   rodné   číslo   zaznamenané   v   katastrálnom   operáte   je v rozpore s rodným číslom uvedeným na zmluve o zabezpečovacom prevode práva správou katastra, nie je v rozpore s už spomenutým nálezom.

Na   základe   uvedeného   podľa   názoru   ústavného   súdu   nejestvuje   taká   príčinná súvislosť medzi označenými základnými právami sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a rozsudkom najvyššieho súdu,   ktorá   by   umožňovala   vysloviť   záver   o   porušení   sťažovateľom   označených   práv. Skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožňuje s právnym názorom najvyššieho súdu, nemôže viesť   k   záveru   o   zjavnej   neodôvodnenosti   alebo   arbitrárnosti   uvedeného   rozhodnutia a nezakladá oprávnenie ústavného súdu   nahradiť právny názor najvyššieho súdu   svojím vlastným (IV. ÚS 205/07).

Z uvedených dôvodov bolo potrebné v tejto časti sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. K sťažovateľom namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu

Ústavný   súd   uvádza,   že   absencia   porušenia   ústavnoprocesných   princípov vyplývajúcich   z   čl.   46   až   čl.   48   ústavy   v zásade   vylučuje   založenie   sekundárnej zodpovednosti   všeobecných   súdov   za   porušenie   základných   práv   sťažovateľa hmotnoprávneho charakteru (m. m. IV. ÚS 116/05).

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol aj v časti namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2010