znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 190/08-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júna   2008 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. J., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a práva   pokojne   užívať   svoj majetok   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Bratislave, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, Úradu justičnej a kriminálnej polície   v trestnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ORP-443/3-OVK-BH-2006   (pôvodne vedenom pod sp. zn. ORP-743/2-OVK-B2-2005) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. J. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra 2007 doručená sťažnosť Mgr. J. H., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. J., ktorou namietal porušenie svojho „základného práva... na súdnu a inú právnu ochranu   podľa   článku   46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   36   ods.   1   Listiny základných práv a slobôd... práva... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pre porušovanie práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   pre   porušovanie   práva...   na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a ľudských slobôd, pre porušovanie práva... na majetok a práva dediť podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pre porušovanie práva... pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „krajské riaditeľstvo“), Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, Úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ORP-443/3-OVK-BH-2006 (pôvodne vedenom pod sp. zn. ORP-743/2-OVK-B2-2005).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «Dňa 16. 8. 2003 za tragických okolností... zahynul syn sťažovateľa... M. H. Zanechal za sebou... zbierku rastlín a živočíchov... Poručiteľ (syn sťažovateľa, pozn. ) za sebou zanechal taktiež čerstvo prestavaný, ešte neskolaudovaný rodinný dom... a majetkové práva na parc. č.... k. ú. B., ktorú zakúpil a kúpnu cenu zaplatil krátko pred svojou smrťou, avšak v čase jeho smrti vklad vlastníctva na neho ešte nebol Správou kartografie v Senci vykonaný. Dvojbytový dom poručiteľa... bol luxusne vybavený...

Poručiteľ bol v čase smrti slobodný, nemal deti, nezanechal za sebou závet, preto dedičmi zo zákona sa stal sťažovateľ a jeho bývalá manželka J. H...

Sťažovateľ pôvodne mienil svoj dedičský podiel s výnimkou potápačskej výstroje... darovať svojej dcére E. D., za podmienky, že tak urobí aj bývalá manželka J. H...

Sťažovateľovi krátko po smrti zamedzili prístup do domu..., ku ktorému mal z titulu dedenia vlastnícke právo a to tým, že A. D. (manžel E. D.) a J. H. dali do domu namontovať alarm a neposkytli mu od neho kód ani kľúče od domu. Takto J. H. a manželia D. mohli bez kontroly zo strany sťažovateľa rozkradnúť a zatajiť podstatnú časť pozostalosti. Kľúče od nehnuteľnosti s diaľkovým ovládačom alarmu, avšak bez kódu k alarmu odovzdala J. H. sťažovateľovi až 16. 7. 2004... V tom čase však nehnuteľnosť už bola do značnej miery vykradnutá...

Sťažovateľ podal viacero trestných oznámení pre trestné činy zatajenia veci, krádeže, podvodu, zneužívania právomoci verejného činiteľa, nepravdivého znaleckého posudku atď., avšak orgány činné v trestnom konaní nekonali a trestnú činnosť primerane a efektívne nevyšetrovali. Tento stav pretrváva dodnes...

Listom   zo   dňa   23.   3.   2005   právna   zástupkyňa   sťažovateľa...   podala   v   mene sťažovateľa   na   Okresnej   prokuratúre   Bratislava   III   trestné   oznámenie   na   J.   H.   pre podozrenie zo spáchania trestných činov krádeže a zatajenia veci. Okresná prokuratúra Bratislava III vec postúpila Okresnej prokuratúre Bratislava II, ktorá listom zo dňa 8. 4. 2005 sťažovateľovi oznámila, že vec postúpila na vybavenie Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava II, odd. skráteného vyšetrovania Senec. Sťažovateľ trestné oznámenie doplnil svojou výpoveďou do zápisnice na tomto orgáne dňa 22. 4. 2005... Po reorganizácii sa Okresné   riaditeľstvo   PZ   Bratislava   II   Senec   stalo   súčasťou   Okresného   riaditeľstva   PZ Bratislava   -   okolie   so   sídlom   Šenkvická   14   Pezinok.   Okresné   riaditeľstvo   Bratislava   - Okolie v Pezinku nemá vlastnú právnu subjektivitu, ale je súčasťou Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave,... Okresné riaditeľstvo PZ Senec, odd. skráteného vyšetrovania vec listom z 22. 4. 2005 vec postúpilo Okresnému riaditeľstvu PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Senci (odteraz PZ Senec). Vec bola pridelená na vyšetrovanie vyšetrovateľke kpt. Ing. I. Š. (odteraz vyšetrovateľka).

Listom z 1. 7. 2005 právna zástupkyňa sťažovateľa zaslala Okresnej prokuratúre Bratislava   II   fotografickú   dokumentáciu   akvárií,   terárií   a   chovného   zariadenia z poručiteľovho   domu...   a   požiadala   o   vypočutie   dvoch   svedkov.   Vyšetrovateľka fotografickú   dokumentácu   do   vyšetrovacieho   spisu   nevložila   a   táto   sa   tam   doteraz nenachádza...

Oboch svedkov vyšetrovateľka odmietla vypočuť, nevypočula po riadnom poučení o právnej   povinnosti   hovoriť   pravdu   a   nič   nezamlčať   ani   J.   H.,   proti   ktorej   trestné oznámenie   smerovalo.   Nevypočula   ani   oznamovateľa   a   poškodenú   osobu,   ktorou   je sťažovateľ,   neumožnila   tomuto   nahliadnutie   do   spisu   a   tým   mu   aj   zabránila,   aby   sa kvalifikovane   vyjadril   k   trestnému   stíhaniu   a   navrhol   vykonanie   ďalších   dôkazov. Vyšetrovateľka   odmietla   obhliadnuť   -   miesto   činu   -   dom   poručiteľa...   ako   aj   vypočuť susedov nehnuteľnosti, ktorí o rozkradnutí pozostalosti majú vedomosti. PZ Senec dňa 31. 5. 2005 vydal uznesenie č. ORP-743/2-OVK-B2-2005, ktorým vec odmietol, nakoľko nezistil dôvod na začatie trestného stíhania...

Advokátka sťažovateľa podala proti rozhodnutiu sťažnosť listom z 22. 6. 2005, ktorú odôvodnila   najmä   tým,   že   nebol   náležité   zistený   skutkový   stav   a   svedkovia   navrhnutí sťažovateľom neboli vypočutí...

Okresná   prokuratúra   Bratislava   II   vydala   dňa   14.   7.   2005   rozhodnutie   zn.   Pn. 2285/05-20, ktorým sťažnosť zamietla, pretože nie je dôvodná...

Nakoľko ústne,   resp.   telefonicky uplatnené nároky sťažovateľa o nahliadnutie do spisu boli vyšetrovateľkou ignorované, sťažovateľ požiadal svoju právnu zástupkyňu, aby zaslala PZ Senec doporučenou poštou formálnu žiadosť o nahliadnutie do spisu. Táto tak urobila   doporučeným   listom   z   9.   8.   2005,   na   ktorý   však   PZ   Senec   nijako   nereagoval a nahliadnutie do spisu neumožnil...

Napriek poučeniu, ktoré nedovoľuje opravný prostriedok proti rozhodnutiu Okresnej prokuratúry Bratislava II zo 14. 7. 2005, sťažovateľ podal proti tomuto sťažnosť dňa 9. 9. 2005 a táto bola rozhodnutím Krajskej prokuratúry v Bratislave z 6. 10. 2005 odložená s vyjadrením: „nezistiac porušenie právnych predpisov Váš podnet považujem za vybavený a odkladám ho bez prijatia ďalších opatrení“...

Sťažovateľ sa listami z 29. 11. 2005 a 14. 12. 2005 a žiadal aby jeho podozrenia z trestnej činnosti boli riadne prešetrené, aby mu bolo umožnené nahliadnutie do spisu priamo na Generálnej prokuratúre SR, kde sa spis práve nachádzal, aby sám sťažovateľ bol vypočutý ako svedok a aby boli prijaté účinné opatrenia pre zabránenie prieťahov v konaní a dosiahnutiu dôkladného vyšetrenia trestnej činnosti.

Prokurátor   Generálnej   prokuratúry   SR...   sťažovateľovi   listom   z   22.   12.   2005 sťažovateľovi oznámil, že jeho podnet uznal za „z časti dôvodný“. Tiež ho upovedomil o tom, že upravil prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave zabezpečiť vo veci postup podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku (zahájenie trestného konania) a vykonať ďalšie úkony...

Vyšetrovateľka...   dňa   12.   1.   2006   uznesením   zahájila   trestné   stíhanie   pre   zločin krádeže   a   trestný   čin   zatajenia   veci...   (ktoré   nebolo   sťažovateľovi   doručené)   avšak pokračovala v prieťahoch vo vyšetrovaní. K vypočutiu sťažovateľa malo dôjsť až... 16. 5. 2006.   Sťažovateľ   sa   riadne   dostavil   na   8.   30   ráno   a   čakal   v   meste   do   obeda,   avšak vyšetrovateľka sa samotná na výsluch nedostavila...

Sťažovateľ   sa   listom   z   23.   5.   2006...   adresovaným   ORPZ   Senec   sťažoval   na neprítomnosť   vyšetrovateľky   na   výsluchu,   na   ktorý   ho   predvolala,   na   prieťahy   vo vyšetrovaní, na nevykonávame dôkazov, najmä obhliadky miesta činu, nevypočutie svedkov. V prílohe zaslal taktiež trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, nakoľko colná správa pri   razii   na   trhovisku   zistila   chránené   exotické   zviera   (leguána   zeleného),   držané   bez dokladov. Nakoľko... je predpoklad, že zistený leguán pri colnej razii bol jedným zo zvierat odcudzených z pozostalosti poručiteľa po jeho smrti...

Vyšetrovateľka   na   sťažnosť   sťažovateľovi   neodpovedala,   trestné   oznámenie   úplne ignorovala, ani ho nezaložila do spisu, neodložila ho, nezahájila trestné stíhanie a vo veci nevykonala žiaden vyšetrovací úkon.

Vyšetrovateľka znova predvolala sťažovateľa na výsluch na deň 12. 7. 2006. Vtedy po   prvýkrát,   viac   ako   dva roky po podaní trestného   oznámenia sťažovateľom,   povolila tomuto   nahliadnutie do   spisu.   Spis bol   nekompletný,   nezviazaný a   strany neočíslované. Chýbali   v ňom   viaceré   významné   dokumenty,   najmä   uznesenie   o   zahájení   trestného konania,   fotografie   zaslané   právnou   zástupkyňou   sťažovateľa   z   1.   7.   2005,   trestné oznámenie   sťažovateľa   z   23.   5.   2006,   čestné   prehlásenie   svedka   J.   V.   a   ďalšie. Vyšetrovateľka sa k otázke sťažovateľa,   prečo tieto dokumenty nie sú vložené do spisu vyjadrila, že ich má niekde inde. Obsah spisu nebol riadne vedený, nakoľko dokumenty v spise, ako aj chýbajúce dokumenty v ňom neboli zapísané.

V spise sa nachádzal záznam z výsluchu svedkov J. H. a E. D. zo dňa 28. 5. 2005. Toto bol jediný vyšetrovací úkon, ktorý vyšetrovateľka urobila pred vydaním uznesenia z 31. 5. 2005, ktorým vec odložila. Tento úkon bol vykonaný spôsobom, ktorým vyšetrovateľka hrubo porušila viaceré ustanovenie Trestného poriadku...

zostala   vyšetrovateľka   nečinná   až   do   januára   2007,   s   výnimkou   vypočutia sťažovateľa dňa 12. 7. 2006. Výsluch sťažovateľa... bol vykonaný tak, že sťažovateľ bol bez oddychu   a   jedla   približne   7   hodín   a   dokonca   aj   počas   schôdze,   ktorú   vyšetrovateľka absolvovala počas výsluchu mu táto nedovolila ísť sa naobedovať a musel sedieť na stoličke na   chodbe...   Okolnosti   výsluchu   sťažovateľ   opísal   tiež   v   jeho   žiadosti   o   preskúmanie postupu policajta z 15. 7. 2006...

V januári 2007 vyšetrovateľka vypočula viacero svedkov. Výsluchy znova vykonala v hrubom rozpore s viacerými ustanoveniami Trestného poriadku...

Napriek tomu, že väčšina svedkov potvrdila existenciu chránených exotických zvierat v dome poručiteľa, ako aj vecí - nového televízneho prijímača, hudobnej veže, počítača atď., nepokúsila sa odstrániť rozpory vo výpovediach svedkov konfrontáciou, ani rekogníciou na mieste činu. Nepožiadala J. H. o vydanie dokladov, dokumentov a záznamov z počítača, ani   ich   neodňala,   ako   jej   to   umožňuje   §   91   Trestného   poriadku.   Doloženie   dokladov poručiteľa do spisu by podstatne prispelo k objasneniu skutkovej podstaty, aj k ohodnoteniu odcudzeného majetku. Podľa vedomostí sťažovateľa vyšetrovateľka dodnes nevypočula, po poučení o právnej povinnosti vypočúvaného svedka hovoriť pravdu a nič nezamlčať, ani J. H., ani E. D. a A. D., ani osoby, ktoré boli podľa trestného oznámenia spolupáchateľmi zločinu krádeže a to M. K. a P. Č. Neobhliadla miesto činu...»

Sťažovateľ poukázal na to, že podal niekoľko žiadosti o vykonanie dôkazov vo veci, sťažností i trestných oznámení. Konkrétne v sťažnosti poukázal na list z 23. decembra 2003 adresovaný   Okresnej   prokuratúre   Bratislava   III,   list   z 18.   marca   2004   adresovaný Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava II, oddeleniu skráteného vyšetrovania, list z 23. mája 2004 adresovaný Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava II, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Senci, trestné oznámenie z 13. júla 2004 adresované Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava III, trestné oznámenie z 2. apríla 2006 adresované Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v Malackách, trestné oznámenie z 20. júla 2006 adresované Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru, list z 25. novembra 2006 adresovaný   Okresnej   prokuratúre   Bratislava   II,   trestné   oznámenie   z 29.   mája   2007 adresované   hlavnému   vojenskému   prokurátorovi   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky   pre   podozrenie   zo   spáchania   trestných   činov   vyšetrovateľkou,   sťažnosť   na prieťahy   v trestnom   konaní   a na   postup   vyšetrovateľky   z 25.   júla   2007   adresovanú nadriadenému   vyšetrovateľky,   žiadosť   o preskúmanie   postupu   policajta   z 15. septembra 2007 adresovanú Okresnej prokuratúre Bratislava II a Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava - okolie so sídlom v Senci.

Sťažovateľ   vzniesol   proti   vyšetrovateľke   aj   námietku   zaujatosti   listom z 22. septembra 2006 a listom z 25. júla 2007, pričom obe námietky boli posúdené ako nedôvodné.

Sťažovateľ   ďalej   uviedol:   «Sťažovateľovi   bolo   systematicky,   do   podania   tejto sťažnosti,   vyšetrovateľkou   upierané   právo   nahliadnuť   do   spisu,   aj   keď   táto   vedela,   že sťažovateľ je poškodenou osobou trestnou činnosťou a tiež oznamovateľom trestného činu. Aj v prípadoch, keď k nahliadnutiu došlo, spis nikdy nebol úplný a obsah spisu nebol vedený podľa § 5 ods. 1 vyhl. č. 618/2005 Z. z. Toto vyšetrovateľka využívala k manipulácii s dôkazmi, ktoré usvedčovali podozrivé osoby z trestnej činnosti a tým aj k zabraňovaniu sťažovateľovi vyjadriť sa k dôkazom a navrhovať vykonanie ďalších...

Vyšetrovateľka totiž odmieta sťažovateľovi nahliadnuť do spisu. V zázname z 3. 5. 2007 vyšetrovateľka uvádza: „Z dôvodu, že J. H. ovplyvňuje svedkov trestného konania vyšetrovateľ PZ dospel k názoru, že menovanému neumožní nahliadať do vyšetrovacieho spisu. A to aj napriek tomu, že má na to zákonný nárok“...

Vyšetrovateľka v priebehu vyšetrovania nevykonala jednoduché, časovo a materiálne nenáročné vyšetrovacie úkony, ktoré by vec objasnili a mohli preukázať vinu podozrivých.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie ním označených základných a iných   práv   krajským   riaditeľstvom,   okresným   riaditeľstvom   a Okresným   riaditeľstvom Policajného zboru Senec v trestných konaniach vedených pod sp. zn. ORP-743/2-OVK-B2-2005   a sp.   zn.   ORP-443/3-OVK-BH-2006,   prikázal   im   konať   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov „s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu vyšetrovania, ktorým je objasnenie veci. Zabezpečiť práva sťažovateľa k nahliadnutiu do spisu, práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a navrhovať vykonanie dôkazov. Zabezpečiť vykonávanie   vyšetrovacích   úkonov   nestranným   a   objektívnym   vyšetrovateľom“,   vylúčil z vykonávania úkonov trestného konania vyšetrovateľku pre zaujatosť, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 1 000 000 Sk a náhradu trov právneho zastupovania pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

V súlade   s   princípom   subsidiarity   právomoc   ústavného   súdu   poskytnúť   ochranu základným   právam   a slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   všeobecného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie označených základných a iných práv v trestnom konaní postupom krajského riaditeľstva a okresného riaditeľstva.

Napriek tomu, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti označil ako porušovateľa jeho práv aj „Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Senec, Úrad justičnej a kriminálnej polície“, ústavný   súd   poukázal   na   to,   že   ide   len   o duplicitné   označenie   okresného   riaditeľstva vzhľadom na vykonávanie samotných úkonov v trestnom konaní pracoviskom okresného riaditeľstva v Senci.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   možno   vyvodiť,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie svojich práv v jednom trestnom konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. ORP-743/2-OVK-B2-2005   a v súčasnosti   pod   sp.   zn.   ORP-443/3-OVK-BH-2006,   ktoré   je   toho   času   vedené okresným   riaditeľstvom   a ktoré   začalo   na   základe   trestného   oznámenia   sťažovateľa (z 23. marca 2005) uznesením okresného riaditeľstva z 12. januára 2006.

Sťažovateľ namieta porušenie ním označených práv aj krajským riaditeľstvom, ktoré však v jeho veci konanie nevedie. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti krajskému riaditeľstvu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a právami, porušenie ktorých sťažovateľ namieta).

Sťažovateľ bol v namietanom trestnom konaní v postavení oznamovateľa trestného činu   a   poškodeného   a   vo   svojej   sťažnosti   namietal   prieťahy   v postupe   okresného riaditeľstva   pri   vyšetrovaní zločinu   krádeže   a   trestného   činu   zatajenia   veci, ako   aj nezákonné postupy okresného riaditeľstva pri vedení trestného konania a vykonávaní jeho jednotlivých úkonov.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   v namietanom   trestnom   konaní   nebolo   vznesené obvinenie proti konkrétnej osobe.

Sťažovateľ poukázal na to, že vyšetrovanie trestných činov nebolo ukončené ani po viac ako dva a pol roku od podania trestného oznámenia sťažovateľom (23. marca 2005) a po viac ako roku a pol od začatia trestného konania vo veci (12. januára 2006). Túto dobu vyšetrovania   považuje   sťažovateľ   za   neprimerane   dlhú,   a preto   namieta,   že   postupom okresného riaditeľstva je porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“).

Podľa   názoru   sťažovateľa   neprimerane   dlhým   trvaním   vyšetrovania,   vedením vyšetrovania v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku a nevykonávaním relevantných úkonov   smerujúcich   k objektívnemu   ustáleniu   skutkového   stavu   sú   porušené   aj   jeho základné práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 10   ods.   1   dohovoru   a práva   pokojne   užívať   svoj   majetok   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k dohovoru.

Ak sa sťažovateľ cítil byť poškodený konaním ním označených osôb a obrátil sa na orgány činné v trestnom konaní, požíval ochranu základného práva na inú právnu ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   ako   aj   základného   práva   na   prerokovanie   jeho   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (ako   aj   tomuto   právu   obsahovo zodpovedajúceho   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6 ods. 1 dohovoru).

Ústavný   súd   však   zdôrazňuje,   že   z týchto   práv   sťažovateľovi   nevyplývalo subjektívne právo na trestné stíhanie iného, prípadne na vznesenie obžaloby proti konkrétnej osobe   ako   obvinenému   alebo   jeho   odsúdenie   v trestnom   konaní,   sťažovateľ   bol   len oprávnený   na   to,   aby   tieto   orgány   činné   v trestnom   konaní   venovali   jeho   trestnému oznámeniu primeranú pozornosť zodpovedajúcu ich zákonným povinnostiam.

Sťažovateľ ako poškodený má zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s jeho vecou kompetentný orgán riadne zaoberal. Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal jeho predstave (m. m. II. ÚS 88/99, IV. ÚS 131/07).

Sťažovateľom   opísaný   priebeh   trestného   konania   okresného   riaditeľstva   síce nasvedčuje tomu, že od začatia trestného konania uplynula doba presahujúca jeden a pol roka v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bez toho, aby vyšetrovanie, pre ktoré bolo začaté trestné konanie, bolo ukončené niektorým   zo zákonných spôsobov ustanovených Trestným poriadkom.

Neprimeranosť   tejto   doby   však   podľa   názoru   ústavného   súdu   nedosahuje   takú intenzitu prieťahov v trestnom konaní, ktoré by bolo možné charakterizovať ako zbytočné. Tomuto   záveru   nasvedčuje   najmä   skutková   zložitosť   vyšetrovaných   trestných   činov vyplývajúca z početnosti hnuteľných vecí, ktorých sa trestné činy môžu týkať, a svedkov, ktorých vypočutie prichádza do úvahy. Časová náročnosť objasnenia skutkového stavu veci v tomto   konaní   prispela   k neprimeranej   dĺžke   konania   bez   toho,   že   by   uvedené   bolo zapríčinené nečinnosťou samotného okresného riaditeľstva.

K porušeniu   označených   práv   sťažovateľa   by   mohlo   dôjsť   len   v prípade,   ak   by okresné   riaditeľstvo   nevenovalo   trestnému   oznámeniu   náležitú   pozornosť   a neprešetrilo všetky   okolnosti   daného   prípadu   v dobe   primeranej   povahe   a konkrétnym   okolnostiam danej trestnej veci, čo sa však v okolnostiach prípadu podľa názoru ústavného súdu nestalo.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť v časti namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pokiaľ ide o ďalšie sťažovateľom označené práva, k porušeniu ktorých malo dôjsť v dôsledku   neprimeranej   dĺžky   trestného   konania,   ako   aj   vykonávaním   úkonov   v tomto konaní v rozpore s Trestným poriadkom, treba uviesť, že sťažnosť sťažovateľa je v tejto časti   predčasná.   V   súlade   so   zásadou   subsidiarity   sťažovateľ   má   zákonné   prostriedky domáhať   sa   prípadnej   nápravy   proti   ním   tvrdenému   porušovaniu   práv   opravnými prostriedkami   ochrany   podľa   Trestného   poriadku   a podľa   zákona   č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov tak v priebehu trestného konania, ako aj po jeho ukončení   využitím   dostupných   opravných   prostriedkov   proti   konečnému   rozhodnutiu okresného riaditeľstva. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 4. júna 2008