znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 190/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   T.   S.,   P.,   t.   č.   vo   väzbe   L.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. E. M., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy   Slovenskej   republiky   a podľa   čl.   6   ods.   3   písm.   b)   a c)   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva   Policajného zboru v D. v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1559/OSV-DS-2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. S.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 8. júna 2007 doručená   sťažnosť   T.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v D. (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1559/OSV-DS-2006.

Z obsahu   sťažnosti   a   jej   doplnenia   z 3.   júla 2007   vyplynulo,   že   k obmedzeniu osobnej slobody sťažovateľa došlo 10. apríla 2007, keď bol po vlámaní do rodinného domu vyrušený jeho vlastníkmi a následne predvedený na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície, D., odbor skráteného vyšetrovania umiestnený v cele policajného zaistenia. Uvedeného dňa bolo voči sťažovateľovi v čase od 17.30 h do 20.30 h postupne vznesených celkovo 6 obvinení pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 a   § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom a pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona pod ČVS: ORP-156/OSV-DS-07, ČVS: ORP-1611/OSV-DS-06, ČVS: ORP-157/OSV-DS-07, ČVS: ORP-210/OSV-DS-07, ČVS: ORP-211/OSV-DS-07   a ČVS:   ORP-465/OSV-DS-07,   ktoré   boli   spojené   na spoločné   konanie vedené pod ČVS: ORP-1559/OSV-DS-2006. Následne v čase okolo 22.30 h. bol sťažovateľ umiestnený   do   cely   policajného   zaistenia.   Na jednotlivých   úkonoch   trestného   konania vykonaných   10.   apríla   2007   sa   zúčastnil   JUDr. Z.   H.,   advokátsky   koncipient   poverený advokátkou   sťažovateľa.   Za   účelom   ďalšej   porady   so   sťažovateľom   pre   prípravu   jeho obhajoby   kontaktoval   JUDr.   Z.   H.   11. apríla   2007   ppor.   O.   B.   (ktorému   bol   uvedený vyšetrovací spis pridelený) z oddelenia skráteného vyšetrovania. Podľa tvrdení sťažovateľa nebola jeho porada s právnym zástupcom uvedeného dňa umožnená, čím podľa neho došlo k porušeniu čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal aj na skutočnosť, že orgánmi činnými v trestnom konaní mu nebolo zabezpečené lekárske ošetrenie v primeranom čase a poskytnutá strava v súlade so zákonom Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   171/1993   Z.   z.   o Policajnom   zbore   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“).

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom: „Ústavné právo sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3) Ústavy SR a čl. 6 ods. 3) písm. b) a c) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva PZ v D. v konaní vedenom pod č. ČVS: ORP-1559/OSV- DS-2006 bolo porušené.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,-   Sk   za   nemajetkovú   ujmu,   ktoré   vyplatí   Okresné   riaditeľstvo   PZ   v D.   do   2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia Ústavného súdu SR.

Okresné riaditeľstvo PZ v D. S. je povinné do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia   Ústavného   súdu   SR   nahradiť   trovy   konania   sťažovateľovi   podľa   jeho vyúčtovania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „ zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na obhajobu priznaného ústavou i poskytnutie primeraného času na prípravu obhajoby podľa dohovoru postupom okresného riaditeľstva, ktoré mu neumožnilo poradu s právnym   zástupcom,   a tým   aj   prípravu   jeho   obhajoby   v trestnom   konaní.   Vo   svojej sťažnosti tiež namietal, že postupom okresného riaditeľstva došlo aj k porušeniu zákona o Policajnom zbore a to tým, že   napriek zjavným zraneniam, ktoré mal v čase zadržania, mu   v primeranej   dobe   nebola   poskytnutá   lekárska   starostlivosť   a v zákonom   stanovenej dobe mu nebola poskytnutá strava. Právna zástupkyňa sťažovateľa podala 24. apríla 2007 sťažnosť Úradu kontroly ministra vnútra Slovenskej republiky. Sťažnosť v časti týkajúcej sa postupu operačného dôstojníka okresného riaditeľstva a neumožnenia stretnutia právneho zástupcu   s obvineným   prešetrovalo   Krajské   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v T.   pod č. p.: KRP-100/Sť-2007,   ktoré   ju   hodnotilo   ako   neopodstatnenú.   Na   základe   oznámenia advokátskej   kancelárie   právnej   zástupkyne   sťažovateľa   vykonalo   Ministerstvo   vnútra Slovenskej republiky, Úrad inšpekčnej služby Policajného zboru, inšpekčný odbor západ B. (ďalej   len   „úrad   inšpekčnej   služby“)   prešetrenie   podozrenia   zo   spáchania   prečinu zneužívania   právomoci   verejného   činiteľa   v spolupáchateľstve   príslušníkov   Policajného zboru, policajtov okresného riaditeľstva a uznesením ČVS: UIS-131/IOZ-V-2007 z 19. júna 2007 vec odovzdalo na disciplinárne konanie riaditeľovi okresného riaditeľstva, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

Ústavný   súd   skúmal,   či   postupom   okresného   riaditeľstva   došlo   k porušeniu sťažovateľom označených práv.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má právo obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu, alebo ak nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.

Podľa judikatúry ústavného súdu čl. 50 ods. 3 ústavy všetkým oprávneným osobám zaručuje,   že   budú   mať   čas   na   prípravu   obhajoby,   že   budú   mať   možnosť   pripraviť   si obhajobu a že svoju obhajobu budú môcť predniesť právne významným spôsobom buď osobne, alebo prostredníctvom svojho obhajcu. Uplatnenie práva na obhajobu nezaručuje oprávnenej   osobe   dosiahnutie   takého   rozhodnutia   súdu,   o   ktoré   sa   usiluje   pomocou obhajoby. Účelom tohto práva je poskytnutie príležitosti brániť sa obvineniu zo spáchania trestného činu (napr. II. ÚS 8/96, I. ÚS 140/04).

V prípade   sťažovateľa   nešlo   o odmietnutie   možnosti   byť   v trestnom   konaní zastúpený obhajcom, ani o znemožnenie prípravy obhajoby. Ako to vyplýva zo sťažnosti a k nej   pripojených   príloh,   sťažovateľovo   právo   na   obhajobu   bolo   v celom   rozsahu realizované, aj keď nie podľa jeho subjektívnych názorov. Sťažovateľ si sám zvolil obhajcu pre trestné konanie a je v ňom zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. E. M., za ktorú konal advokátsky koncipient JUDr. Z. H. Tento sa 10. apríla 2007 zúčastnil na jednotlivých úkonoch trestného konania, z čoho vyplýva, že bol o veci náležite informovaný, aby v mene sťažovateľa mohol konať a uplatniť dostupné opravné prostriedky. Ako vyplýva z uznesenia úradu inšpekčnej služby ČVS: UIS-131/IOZ-V-2007 z 19. júna 2007 stretnutie JUDr. Z. H. so   sťažovateľom   sa   11.   apríla   2007   neuskutočnilo   v súlade   s uplatnenou   požiadavkou, nebolo však odopreté, čím sťažovateľovi nebola znemožnená príprava na jeho obhajobu.

Zo skutočností uvádzaných v sťažnosti jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ je od začiatku   trestného   konania   zastúpený   kvalifikovaným právnym zástupcom,   ktorý   v jeho mene   náležite   uplatňoval   aj   sťažovateľove   práva   vyplývajúce   zo   zákona   o Policajnom zbore, pričom príslušné orgány sa uskutočnenými podaniami náležite zaoberali.

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil, že ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03, II. ÚS 98/06).

Ohľadne   ostatných   námietok   sťažovateľ   nevyčerpal   všetky   procesné   prostriedky, ktoré   mu   príslušné   zákony   na   ochranu   jeho   práv   poskytovali   (§   31a   nasl.   zákona č. 153/2001   Z.   z.   a pod.),   takže   ich   prerokovaniu   bránila   prekážka   tzv.   subsidiaarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   práva   alebo   slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa sťažnosťou v časti, ktorou sa sťažovateľ domáha jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007