znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 19/2014-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014 predbežne prerokoval sťažnosť P. Č. a I. Č., podanú Advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Marianyiová, Toplianska 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní Okresného súdu Malacky vedenom   pod sp. zn. 4 C/520/2009   a rozhodnutím   Krajského   súdu   v   Bratislave   sp.   zn. 8 Co 277/2011 z 11. júna 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. Č. a I. Č. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta 2013 doručená sťažnosť P. Č. a I. Č. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný   súd“)   vedenom   pod sp. zn.   4   C/520/2009   a rozhodnutím   Krajského   súdu   v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 277/2011 z 11. júna 2013.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli v procesnom postavení odporcov   účastníkmi   konania   vedeného   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 4 C/520/2009 o zaplatenie istiny 9 821,28 € s príslušenstvom. O návrhu rozhodol   okresný súd tak, že návrhu vyhovel a zaviazal sťažovateľov na náhradu istiny s príslušenstvom i trov konania. Proti   rozhodnutiu   okresného   súdu   sťažovatelia   podali   odvolanie,   o ktorom   rozhodoval krajský   súd   rozhodnutím   sp. zn.   8   Co   277/2011   z 11.   júna   2013.   Krajský   súd   potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Sťažovatelia v sťažnosti vyjadrujú nespokojnosť s rozhodnutím okresného súdu, ako aj krajského súdu predovšetkým vzhľadom na to, že «... bolo porušené ich základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Podľa sťažovateľov... Okresný súd... ako aj Krajský súd... porušil už označené práva tým, že „sa vôbec nezaoberal dôvodnosťou námietok sťažovateľov v I. a II. rade, nezavolal svedkov, hoci sa toho na pojednávaní na Okresnom súde dožadovali“.

Krajský   súd...   nezobral   do   úvahy   žiadosť   sťažovateľov   o   vytýčenia   pojednávania po 19   mesiacoch   a   rozhodol   na   neverejnom   pojednávaní   po   20   mesiacoch   čakania na pojednávanie...».

3. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažností rozhodol nálezom v tomto znení:„1. Krajský súd v Bratislave č. k. 8 Co 277/2011-240 zo dňa 11. 06. 2013 boli porušené:

základného práva na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR

právo   prejednania   veci   v   prítomnosti   účastníka   a   právo   vyjadriť   sa   ku   všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy

práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

2. Ústavný súd ruší: Uznesenie - Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 277/2011-240 zo dňa 11. 06. 2013 ako aj Okresného súdu v Malackách 4 C/520/200-166 zo dňa 11. 06. 2013 a vec sa mu vráti na ďalšie nové konanie,

3. Okresný súd v Malackách 4 C/520/2009-166 je povinný: sťažovateľom v I. a II. rade zaplatiť finančné zadosťučinenie v sume 17 092,79 €... Suma predstavuje náklady sťažovateľa spojené s chybným rozhodovaním Okresného súdu v Malackách a Krajského súdu v Bratislave.

4. Okresný súd v Malackách je povinný: zaplatiť trovy právneho zastúpenia pred ústavným súdom...“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o spôsobe   konania   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom sťažnosti   (návrhom   na   rozhodnutie)   a môže   rozhodnúť   len   o tom,   čoho   sa   sťažovateľ domáha   v petite   svojej   sťažnosti,   a vo   vzťahu   k tomu   subjektu,   ktorého   označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí splnomocnenie na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

8. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu   návrhom   na   začatie   konania   i ostatnými   požadovanými   zákonnými   náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd   sú   zastúpené   advokátom.   Z uvedeného   vyplýva,   že   ústavný   súd   má   v   ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

9.   Ústavný súd v zmysle už uvedeného predovšetkým   konštatuje, že k sťažnosti, ktorú   koncipovala ich   právna zástupkyňa (advokátka) aj ju   podpísala,   nebolo pripojené splnomocnenie advokátky na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Okrem toho, petit sťažnosti je nejasný a nezrozumiteľný, čo je zrejmé už z jeho prvej vety. Obdobne zmätočným   je   aj   znenie   druhého   bodu   navrhovaného   petitu,   keď   nerozlišuje   medzi rozsudkom   a uznesením   a napádané   prvostupňové   i odvolacie   rozhodnutie   označuje dátumom   11.   júna 2013   (hoci   na prvý   pohľad   nemôžu   byť rovnakého   dátumu, pozn.). Následkom   uvedených   nedostatkov   by   ústavný   súd   takto   navrhovaný   petit   nemohol premietnuť   do   svojho   rozhodnutia.   Zistené   nedostatky   sťažovatelia   neodstránili a splnomocnenie nedoručili ani do času rozhodovania o ich sťažnosti.

10. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 9) ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08, I. ÚS 368/2010,   III.   ÚS   357/2010,   II. ÚS 309/2010,   I.   ÚS   162/2010,   IV.   ÚS   234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).

11. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších   predpisov   advokát   je povinný   dôsledne   využívať všetky   právne   prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na   to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie   pred   ústavným   súdom.   Aj   v   tomto   ohľade   naďalej   zostáva   v   platnosti   zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

12. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky   náležitostí   predpísaných   zákonom   (nejasnosť   a nezrozumiteľnosť   petitu sťažnosti, ako aj absencia splnomocnenia advokáta), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014