znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 19/01 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2001 predbežne prerokoval podnet S. L., bytom B., MUDr. J. J., bytom B., a Ing. Š. B., bytom B., na začatie konania pre porušenie ústavného práva podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhodnutiami   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky z 12. mája 2000 sp. zn. VI Gd 4148/00 a z 19. mája 2000 č. k. VI Pz 78/00-14 a taktor o z h o d o l:

Podnet S. L., MUDr. J. J. a Ing. Š. B. na začatie konania   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.O d ô v o d n e n i e:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ ústavný súd“) bol 13. júna 2000 doručený podnet S. L., bytom B., MUDr. J. J., bytom B., a Ing. Š. B., bytom B. (ďalej len „navrhovatelia“), na začatie konania pre porušenie ústavného práva podľa čl.   2   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   rozhodnutiami Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“) z 12. mája 2000 sp. zn. VI Gd 4148/00 a z 19. mája 2000 č. k. Pz 78/00-14.

Z obsahu podnetu a priložených listín vyplýva, že navrhovatelia sú   užívateľmi záhradok, ktoré ležia v kat. úz. Bratislava - Dúbravka, konkrétne časti pozemku parc. č. 3354, ohľadom ktorých majú záujem na vyporiadaní vlastníctva k pozemkom podľa zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   64/1997   Z.   z.   o užívaní   pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon č. 64/1997 Z. z.“).

Navrhovatelia sa obrátili na Okresnú prokuratúru Bratislava IV a domáhali sa preskúmania   postupu   mestskej   časti   Bratislava   -   Dúbravka   vo   veci   vrátenia predmetného   pozemku   parc.   č.   3354 v kat.   úz. Dúbravka Rímsko-katolíckej   cirkvi v Bratislave - Dúbravke. Okresná prokuratúra Bratislava IV však v konaní vedenom pod   č.   k.   Pd   4036/98-45   a neskôr   ohľadom   opakovaného   podnetu   aj   Krajská prokuratúra   v Bratislave   v konaní   vedenom   pod   č.   k.   Kd   4012/00-23   podnet navrhovateľov   odložili   bez   prijatia   prokurátorského   opatrenia   okrem   iného   aj z dôvodu, že o predmetných nárokoch navrhovateľov rozhodoval súd. Navrhovatelia s uvedeným stanoviskom   nesúhlasili,   preto   sa   obrátili   na   generálnu   prokuratúru. Generálna   prokuratúra   listom   z 12.   mája   2000   sp.   zn.   VI   Gd   4148/00   oznámila navrhovateľom, že preskúmala postup podriadených prokuratúr pri vybavovaní ich predošlých   podnetov,   s názormi   podriadených   prokuratúr   sa   stotožňuje   a nezistila dôvody   na   prijatie   prokurátorských   opatrení.   Navrhovatelia   vidia   v takomto rozhodnutí generálneho prokurátora konanie rozporné najmä s ustanovením § 7 ods.1 písm. c) a f) zákona č. 282/1993 Z. z. o zmiernení majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam a s článkom 2 ods. 2 ústavy.

Navrhovatelia   2. februára 2000 podali na generálnu prokuratúru podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 27 S 150/98-46 zo dňa 9. novembra 1999, ktorým bol zamietnutý ich žalobný návrh o preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutia   Krajského   úradu   v Bratislave,   odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, sp. zn. 322/98 PP z 30. júla 1998 v spojitosti s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV č. j.   302/98-10/JO6 z 29.   mája   1998,   ktorým   neboli   uznané   nároky   navrhovateľov   na   vyporiadanie vlastníctva k pozemku parc. č. 3354 v kat. úz. Dúbravka v zmysle zákona č. 64/1997 Z.   z.   Generálna   prokuratúra   rozhodla   tak,   že   podnet   navrhovateľov   na   podanie mimoriadneho dovolania „ vzhľadom na to, že Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom neporušil zákon spôsobom, aký predpokladá § 243f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku“, rozhodnutím z 19. mája 2000 sp. zn. VI Pz 78/00-14 odložila. Toto rozhodnutie generálnej prokuratúry považujú navrhovatelia za rozporné s čl. 2 ods. 2 ústavy a domáhajú sa jeho prešetrenia ústavným súdom.   II.

Podľa čl. 127 ústavy je ústavný súd oprávnený konať o ústavných sťažnostiach, ktorými fyzické a právnické osoby   namietajú porušenie svojich   základných   práv a slobôd   právoplatnými   rozhodnutiami   orgánov   štátnej   správy   alebo   územnej samosprávy,   a   ak   o ich   ochrane   nerozhoduje   iný   súd.   Podanie   navrhovateľov   za ústavnú   sťažnosť   ani   po   obsahovej,   ani   po   formálnej   stránke   označiť   nemožno. Navrhovateľmi označené rozhodnutia generálnej prokuratúry nie sú a ani ich nemožno považovať za rozhodnutia orgánov štátnej správy alebo územnej samosprávy.

Ústavný súd však podľa čl. 130 ods. 3 ústavy môže začať konanie aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv. Z takéhoto konania nie je možné vylúčiť postup a rozhodovanie žiadneho orgánu štátu, pokiaľ v jeho   dôsledku   došlo   k porušeniu   základného   práva   alebo   slobody   fyzickej   alebo právnickej osoby a pokiaľ tomuto základnému právu alebo slobode právny predpis Slovenskej republiky neposkytuje účinnú ochranu konaním na inom štátnom orgáne.Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu na začatie konania ústavný súd skúma   jeho   všeobecné   náležitosti   upravené   v   §   20   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Jednou z podmienok, ktorú ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní, je, či v danom prípade nejde o zjavne neopodstatnený podnet.   Namietať   porušenie   svojich   práv   v konaní   pred   ústavným   súdom   sú   totiž oprávnené   len   tie   fyzické   alebo   právnické   osoby,   ktoré   splnili   všetky   zákonné podmienky spojené s nadobudnutím a uplatňovaním takýchto práv. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu: „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná neopodstatnenosť,   ktorú   možno   vysloviť   v prípade,   ak   Ústavný   súd   Slovenskej republiky nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom   alebo slobodou,   porušenie   ktorých   namietal   pisateľ   podnetu“ (mutatis mutandis I. ÚS 7/00).

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.Navrhovatelia   napádajú   „rozhodnutia“   generálnej   prokuratúry   jednak   pre neprijatie prokurátorských opatrení a jednak pre nepodanie mimoriadneho dovolania na   základe   ich   podnetu,   porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd,   tak   ako   sú uvedené v druhej hlave ústavy, však nekonkretizujú.

1. Podľa § 30 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov:   „Prokurátor   z vlastnej   iniciatívy alebo na základe podnetu preskúma postup alebo rozhodnutie orgánov verejnej správy, rozhodnutie   súdu,   prokurátora,   vyšetrovateľa   a policajného   orgánu   z hľadiska zachovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a vykoná opatrenie   na   odstránenie   zistených   porušení,   ak   na   preskúmanie   nie   sú   podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány...“Je   nespornou   skutočnosťou,   že   12.   mája   2000,   kedy   generálna   prokuratúra preskúmala   podnet navrhovateľov v konaní vedenom pod sp. zn. VI Gd 4148/00, o predmetných   právnych   vzťahoch   konal   už   „výlučne   príslušný“   Krajský   súd v Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27   S 150/98,   a   už   ani   z tohto   dôvodu generálna prokuratúra nemohla prijať vo veci opatrenie. Medzi neprijatím opatrenia generálnou   prokuratúrou   v danej   veci   a ustanovením   čl.   2   ods.   2   ústavy   preto neexistuje   priama   súvislosť,   preto   v tejto   časti   bolo   treba   podnet   navrhovateľov odmietnuť ako návrh zjavne neopodstatnený.

2. Podľa § 243e ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov - ak generálny prokurátor „na základe podnetu účastníka konania,   osoby   dotknutej   rozhodnutím   súdu   alebo   osoby   poškodenej   rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá   proti   takémuto   rozhodnutiu   súdu   mimoriadne   dovolanie“.   Citovaná   právna norma   neukladá   povinnosť   (nevzniká   právny   nárok)   vyhovieť   každému   podnetu. Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana. Voľná úvaha generálneho prokurátora o tom, či podá   alebo   nepodá   mimoriadne   dovolanie,   je   vylúčená   iba   v prípade,   že   zistí,   že zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené. V danom   prípade   však   generálna   prokuratúra   dospela   k záveru,   že   nie   sú splnené   podmienky   na   podanie   mimoriadneho   dovolania.   Nakoľko   navrhovatelia nepreukázali   skutočnosti,   ktoré   by   potvrdili   priamu   súvislosť   medzi   nepodaním mimoriadneho dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 ústavy, porušenie ktorého namietali, ich podnet bolo potrebné aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnený podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Ústavný súd už v minulosti konštatoval (mutatis mutandis II. ÚS 42/00), že v konaní o podnetoch podľa čl. 130 ods. 3 ústavy sa môže ústavný súd zaoberať len namietaným porušením základných práv a slobôd fyzických alebo právnických osôb (tak ako sú uvedené v druhej hlave ústavy), a keďže navrhovatelia vo svojom podnete neoznačili také základné právo, porušením ktorého by sa ústavný súd mohol zaoberať, bolo treba ich podnet aj z tohto dôvodu odmietnuť ako zjavne neopodstatnený podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.