znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 189/2014-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka   v   konaní   o sťažnosti...   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Emíliou   Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní vedenom pod sp. zn. 42 Cb 35/2010 (pôvodne pod sp. zn. 32 Rob 795/07), takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo..., podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 42 Cb 35/2010   p o r u š e n é   b o l o.

2....,   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava II   p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava II   j e   p o v i n n ý uhradiť..., trovy právneho zastúpenia spolu v sume 283,62 € (slovom dvestoosemdesiattri eur a šesťdesiatdva centov) na účet jej advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 189/2014-15   zo   7.   mája   2014   sťažnosť...   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 42 Cb 35/2010, prijal na ďalšie konanie.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka doručila okresnému súdu 14. februára   2007   žalobu,   ktorou   sa   domáhala   zaplatenia   sumy   21 983   Sk   vydaním platobného rozkazu, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. 32 Rob 795/07.

Sťažovateľka v záujme ochrany svojich práv podala 14. novembra 2013 sťažnosť na prieťahy,   ktorú   predsedníčka   okresného   súdu   listom   sp.   zn.   Spr.   2141/2013 z 12. decembra 2013 vyhodnotila ako nedôvodnú.

Aj   v priebehu ďalšieho konania okresný   súd   konal neefektívne a so zbytočnými prieťahmi,   keď   ku   dňu   podania   sťažnosti   na ústavnom   súde,   t.   j.   do   28.   januára 2014 nerozhodol.

3.   Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   ústavnému   súdu   navrhla,   aby vydal nález, v ktorom vysloví, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   bolo   postupom   okresného   súdu   porušené,   prikáže okresnému   súdu,   aby   v   uvedenom   konaní   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   prizná   jej primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   4   500   €,   ako   aj   náhradu   trov   právneho zastúpenia v sume 283,62 €.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   v   predmetnej   veci   vyjadrila   predsedníčka okresného   súdu   podaním   sp.   zn.   Spr.   2107/2014   z   20.   júna   2014,   v   ktorom   popísala priebeh konania   v   označenej   veci   so   záverom,   že   súd   konal   bez   zbytočných   prieťahov a 27. mája 2014 vo veci aj rozhodol.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavom súde“) vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú   sťažnosť   prerokoval   na   svojom   zasadnutí   bez   prítomnosti   účastníkov,   ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáhal   vyslovenia   porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

7. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ sa týka čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

8. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

a)   Predmetom   posudzovaného   konania   bola   žaloba   o zaplatenie   sumy   21 983   Sk s príslušenstvom. Z obsahu vyjadrení sťažovateľky, okresného súdu a z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by celková dĺžka tohto konania bola výrazne ovplyvnená právnou alebo skutkovou zložitosťou tejto veci.

b) Pri hodnotení ďalšieho kritéria – správanie sťažovateľky v predmetnom konaní – ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   v   konaní   len   využívala   svoje   procesné   práva a prispôsobila sa rozhodovaniu súdov; preto možno konštatovať, že v jej správaní neboli zistené žiadne nedostatky, ktorých dôsledkom by pri efektívnom postupe okresného súdu v konaní mohlo byť podstatné spomalenie postupu konania v predmetnej veci.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v posudzovanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu pri rozhodovaní predmetnej veci. Pri skúmaní uvedeného postupu okresného súdu ústavný súd vychádzal nielen z priebehu predmetného konania popísaného vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu, ale najmä z celkovej dĺžky konania, ktoré trvalo od 14. februára 2007 do 27. mája 2014.

9. Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá viac ako sedem   rokov   a tri   mesiace,   preto   nemožno   túto   dobu   konania   iba   na   okresnom   súde považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ako ani vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že označené práva sťažovateľky porušené boli.

10.   Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, ale tento súd už rozhodol (najmä ešte neprávoplatne), už nemohol prikázať tomuto súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov; preto v tejto časti sťažnosti nevyhovel.

11.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z akých   dôvodov   sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

12. Sťažovateľka žiadala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 4 500 € od okresného súdu z dôvodov uvedených v jej sťažnosti (pocit neistoty).

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

13. Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v predmetnom konaní a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým predmet uvedeného konania, t. j. čo je pre účastníka konania v stávke – „v hre“, právnu a skutkovú zložitosť predmetnej veci, správanie sťažovateľky, ale aj skutočnosť, že sťažovateľka sa v rámci predmetného konania odstránenia prieťahov niekoľkokrát svojimi žiadosťami domáhala, považoval ústavný súd priznanie sumy 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

14. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľke,   ktoré   jej   vznikli   v   súvislosti   s   jej   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, a to v žiadanej sume 283,62 € na jej účet   v zmysle   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014