znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 189/07-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., G., zastúpeného advokátkou JUDr. M. Ď., R.; Ing. J. B., K.; D. B., H.; M. M., U.; V. B., H.; A. B., H.; RNDr. J. B., Z.; a M. G., P., všetci zastúpení advokátom JUDr. M. B., G., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   Obvodným   pozemkovým   úradom   vo   V. v konaní vedenom pod sp. zn. 732/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. B., Ing. J. B., D. B., M. M., V. B., A. B., RNDr. J. B. a M. G. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 17. apríla 2007 doručená sťažnosť JUDr. M. B., Ing. J. B., D. B., M. M., V. B., A. B., RNDr. J. B. a M. G. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorú na výzvu ústavného súdu doplnil advokát JUDr. M. B., ktorý je zároveň   jedným zo sťažovateľov, a namietajú ňou porušenie svojho základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   (v   sťažnosti   nesprávne   označené   ako   čl.   46, pozn.)   a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   Obvodným pozemkovým   úradom   vo   V.   (ďalej   len   „pozemkový   úrad“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 732/2005.

Podľa tvrdení sťažovateľov konanie, v ktorom dochádza k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je vedené pozemkovým úradom, ktorému bola žiadosť z 11. februára 1992 - „uplatnenie práva na zmiernenie následkov spôsobených   krívd   v zmysle   zákona   o mimosúdnych   rehabilitáciách“, pôvodne   podaná Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, postúpená Okresným úradom – oddelenie finančné a správy majetku vo V., a do dňa podania sťažnosti nebolo o nej rozhodnuté.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli:„Úrad   nevybavoval   vec   bez   zbytočného   meškania   a prieťahov,   ba   prevážne sa vybavovaniu   veci   nevenoval   vôbec.   V konaní   boli   podávané   aj   sťažnosti,   ale   tieto vybaveniu veci nepomohli. Naposledy to bola sťažnosť vedúcemu úradu dňa 28. 8. 2006, ale ani táto nepriniesla vo vybavovaní veci a uspokojenia nárokov poškodených úspech.“

Sťažovatelia   zastávajú   názor,   že   pozemkový   úrad   svojím   postupom   porušuje   ich základné práva a slobody, a preto žiadajú, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom:„Právo   sťažovateľov   pod   č.   1)   -   8),   na   prerokovanie   ich   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 46 a násl., Ústavy Slovenskej republiky, a právo na spravodlivé konanie podľa   čl.   6   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   Obvodným pozemkovým úradom vo V. vo veci vedenej pod sp. zn.: 732/2005 porušené bolo.

A preto,   že   právo   sťažovateľov   porušené   bolo,   sťažovatelia   navrhujú,   priznať   im podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk a to   najmä   z dôvodu,   že   toto   konanie   trvajúce   už   neúmerne   dlhú   dobu   mimoriadne nepriaznivo ovplyvňuje život sťažovateľov a marí im obdržať reštitučnú náhradu, ktorá im podľa práva patrí, a to za odobrané veci, ktoré teraz slúžia celej spoločnosti.

Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí o sťažnosti súčasne uložil Pozemkovému úradu vo V., aby o reštitučnom nároku sťažovateľov čo najskôr, bez ďalších prieťahov rozhodol.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov z hľadiska danosti dôvodov, ktoré by bránili jej prijatiu na ďalšie konania, zistil nasledovné:

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)   v   občianskom   súdnom   konaní   súdy   preskúmavajú   aj   zákonnosť   rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

V zmysle § 247 ods. 1 OSP sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľov je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy, akým   je   aj   pozemkový   úrad.   Túto   právomoc   správneho   súdnictva   nemožno   nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti   uviedli, že „je ústavný súd oprávnený a povinný chrániť   základné   práva   a slobody   fyzických   osôb   ak   orgán   na   to   poverený   jeho   právu nevenoval dostatočnú pozornosť a právo poškodenej osoby nezabezpečil.

Sťažnosť   je   tu   prípustná   aj   preto,   že   za   takú   dlhú   dobu   sťažovatelia   a ich predchodcovia využili všetky dostupné možnosti, aby sa o ich práve rozhodlo, a aby bolo naplnené“.

Z obsahu sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že sťažovatelia nevyužili všetky možné prostriedky nápravy a nepodali žalobu podľa § 250t OSP.

Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu,   požiadať   o ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza právomoci ústavného súdu.

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľmi ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľov nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol (podobne III. ÚS 59/04, IV. ÚS 49/04 a IV. ÚS 58/07).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   práva   alebo   slobody sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovatelia domáhali jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007