znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 188/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2015predbežne   prerokoval sťažnosť obchodnej   spoločnosti DEVELOP   GROUP   a.   s.,Nobelova 34, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s. r. o.,Skautská 12, Nitra, adresa na doručovanie Lombardiniho 22B, Bratislava, v mene ktorejkoná konateľ a advokát JUDr. Roman Heinrich, vo veci namietaného porušenia základnéhopráva   na súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva naspravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných   slobôd uznesením   Okresného   súdu   Galanta č. k.   30   Cb   11/2014-80z 18. februára 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti DEVELOP   GROUP   a.   s., o d m i e t a   preneprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca2015   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti DEVELOP   GROUP   a.   s. (ďalej   len„sťažovateľka“, v citáciách aj „navrhovateľ“), vo veci namietaného porušenia základnéhopráva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) uznesením   Okresného   súduGalanta (ďalej   aj „okresný súd“) č. k. 30   Cb 11/2014-80   z 18. februára   2015 (ďalej   aj„napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka (v právnompostavení navrhovateľky v pôvodnom konaní) sa návrhom na začatie konania podanýmokresnému   súdu   19.   novembra   2013   domáhala   zaplatenia   sumy   92 131,54   €   vočiodporcovi   –   obci   Diakovce.   Sťažovateľka   v úvode   sťažnosti   poznamenáva,   že «dňa 23. apríla 2014 zaslal právny zástupca odporcu žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa   k   žalobnému   návrhu.   Dňa   9.   mája   2014   bolo   na   Okresný   súd   Galanta   doručené vyjadrenie odporcu - obce Diakovce - k žalobnému návrhu, pričom odporca navrhol súdu, aby v zmysle § 141a OSP uložil „odporcovi“ povinnosť, aby zložil preddavok na trovy konania. Dňa 24. júna 2014 bolo na Okresný súd Galanta doručená oprava vyjadrenia odporcu, doručeného 9. mája 2014, aby povinnosť zložiť preddavky na trovy konania bola v zmysle § 141a OSP uložená navrhovateľovi (nie odporcovi).

Dňa   18.   marca   2015   bolo   navrhovateľovi   doručené   uznesenie   Okresného   súdu Galanta č. k. 30 Cb 11/2014-80 z 18. februára 2015, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť, „aby v lehote do 60 dní od doručenia tohto uznesenia zložil preddavok na trovy konania v sume 4 606,58 € na účet Okresného súdu Galanta“, a to pod sankciou zastavenia konania - v zmysle odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Prihliadnuc   k   zneniu   poučenia   uznesenia   Okresného   súdu   Galanta   č.   k. 30 Cb 11/2014-80 z 18. februára 2015, ako aj prihliadnuc k ustanoveniu § 202 ods. 3 písm. q) OSP, resp. ostatných ustanovení OSP, sťažovateľka nemá možnosť iného opravného prostriedku voči uzneseniu Okresného súdu Galanta, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľky garantované čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky dňa 18. marca 2015.».

3.   Sťažovateľka   sa   domnieva,   že   napadnutým   uznesením   okresného   súdu   došlok porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru (bod 1), a to z týchto dôvodov:

„a)   Nesprávna   aplikácia   zákonného   ustanovenia   §   141a   ods.   1   OSP,   ktoré   je v priamom   rozpore   s   právnou   praxou   všeobecných   súdov   Slovenskej   republiky,   ako   aj judikovanou právnou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právne totožných a skutkovo obdobných veciach - porušenie princípu právnej istoty.

b) Skutkové a právne závery Okresného súdu Galanta v uznesení zo dňa 18. februára 2015 č. k. 30 Cb 11/2014-80 sú zjavne nedôvodné a arbitrárne, pričom sú z ústavného hľadiska   neospravedlniteľné   a   neudržateľné   -   nedostatočné   odôvodnenie   súdneho rozhodnutia.“

4. Sťažovateľka s poukazom na skutkové okolnosti prípadu, ako i rozhodovaciu praxvšeobecných súdov zároveň konštatuje, že „... v zmysle ustálenej súdnej praxe súdov SR, pri rozhodovaní o návrhoch odporcu týkajúceho sa uloženia povinnosti zloženia preddavku na trovy konania pre navrhovateľa v zmysle § 141a ods. 1 OSP, za skutočnosti, že samotný odporca je subjektom, ktorého majetkové pomery nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu   o   konkurznom   konaní,   súdy   tieto   návrhy   takýchto   odporcov   zamietajú. K zamietnutiu   dochádza z dôvodu, že konanie nie je možné po nezložení trov konania navrhovateľom   zastaviť,   nakoľko   podmienka   zastavenia   konania   uvedená   v   štvrtej   vete § 141a ods. 1 OSP nebude naplnená. Uvedená súdna prax je potvrdená aj zjednocovacím stanoviskom Občianskoprávneho kolégia NSSR.“.

Zároveň   dodáva,   že „...   okresný   súd   opomenul   a   súčasne   ani   neskúmal   tretiu zákonnú podmienku pre uloženie povinnosti pre navrhovateľa zložiť preddavok na trovy konania, a to skutočnosť, že u navrhovateľa (tu sťažovateľka) nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku v zmysle § 138 OSP v celom rozsahu. Súd uloží navrhovateľovi   povinnosť   zložiť   preddavok   na   trovy   konania,   ak   sú   všetky   3   zákonné podmienky splnené súčasne.

Rozhodnutie okresného súdu je arbitrárne, nakoľko okresný súd nielenže skúmanie tretej podmienky opomenul, ale v skutočnosti ju ani žiadnym spôsobom neskúmal, čoho dôkazom   je   znenie   odôvodnenia   samotného   rozhodnutia,   ktorý   sa   treťou   zákonnou podmienkou vôbec nezaoberal, no napriek tomu dospel k záveru, že táto podmienka splnená je a vydal rozhodnutie s povinnosťou pre navrhovateľa zložiť preddavky trov konania v sume 4 606,58 € na účet Okresného súdu Galanta, a to pod sankciou zastavenia konania. Týmto   svojvoľným   postupom,   ktorý   v   rozhodnutí   nie   je   žiadnym   spôsobom zdôvodnený, došlo v konečnom dôsledku - vydaním uznesenia, voči ktorému nie je prípustný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok - k porušeniu základného práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie, ktoré je zaručené v Ústave SR, ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

5. V závere sťažovateľka upriamuje pozornosť na rozhodnutie ústavného súdu č. k.I. ÚS   112/2012-30   zo 6.   júna   2012   a ústavnému   súdu   navrhuje,   aby „...   na   základe ustanovenia § 52 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. rozhodol o dočasnom opatrení, ktorým odloží   vykonateľnosť   uznesenia   Okresného   súd   Galanta   z   18.   februára   2015   č.   k. 30 Cb 11/2014-80, a to až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o samotnej ústavnej sťažnosti“ a aby následne po prerokovaní veci rozhodol, že:

„1. Základné právo spoločnosti DEVELOP GROUP a. s. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Galanta pod č. k. 30 Cb 11/2014-80 z 18. februára 2015 porušené bolo.

2.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   uznesenie   Okresného   súdu   Galanta z 18. februára 2015 č. k. 30 Cb 11/2014-80 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Galanta je povinný nahradiť spoločnosti DEVELOP GROUP a. s. trovy právneho zastúpenia, v zmysle § 11 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004, vo výške 1 474,08 € (2 úkony á 605,81 € (výpočtový základ zo sumy, ktorá je predmetom sporu - 92.131,54 €) + 2 x paušálna náhrada á 8,39 € = 1 228,40 € + 20 % DPH (245,68 €) = 1 474,08 €) na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.

8. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súdmôže konať o namietanom porušení sťažovateľkiných práv a vecne sa zaoberať iba týmisťažnosťami,   ak   sa   sťažovateľka   nemôže   v   súčasnosti   a   nebude   môcť   ani   v   budúcnostidomáhať   ochrany   svojich   práv   pred   iným   súdom   prostredníctvom   iných   právnychprostriedkov, ktoré jej zákon na ochranu jej práv poskytuje. Zmyslom a účelom uvedenéhoprincípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byťvýlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci imzverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinnévykladať   a   aplikovať   príslušné   zákony   na   konkrétny   prípad   v   súlade   s   ústavou   alebokvalifikovanou medzinárodnou zmluvou, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie týchpráv   a   slobôd,   ktoré   ústava   alebo   medzinárodná   zmluva   dotknutým   fyzickým   osobámzaručuje.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálnymechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánovverejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   (III.   ÚS   149/04,   IV.   ÚS   135/05).   Zásada   subsidiarityreflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov   ústavného   súdu   do právomocivšeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konaní   o sťažnosti   preskúmavané(IV. ÚS 303/04).

9.   Sťažnosť   ústavnému   súdu   možno podať   len vtedy, keď boli pred   jej podanímvyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkomsa podľa ustanovenia § 53 zákona o ústavnom súde rozumie riadny opravný prostriedok,mimoriadny   opravný   prostriedok,   vyjmúc   návrh   na   obnovu   konania,   a   iný   právnyprostriedok,   ktoré   sťažovateľovi   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôdposkytuje.

10. Z doručenej sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľky,podľa   ktorej   okresný   súd   ústavne   nekonformne   aplikoval   ustanovenie   §   141a   zákonač. 99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   (ďalej   aj   „OSP“),   v dôsledku   čoho   došlok neprípustnému zásahu do jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1ústavy, ako aj do jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovorunapadnutým uznesením okresného súdu.

Podľa   názoru   sťažovateľky   je   uznesenie   Okresného   súdu   Galanta   č.   k.30 Cb 11/2014-80   z 18.   februára   2015   v   rozpore   so   zmyslom   a účelom   Občianskehosúdneho poriadku a predstavuje prekážku v prístupe k spravodlivosti.

11. V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13.   V   súlade   s ustanovením   §   141a   ods.   1   OSP   účinným   od   1.   januára   2015navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkovpodľa   §   138   v   celom   rozsahu   a   ktorý   uplatňuje   právo   na   zaplatenie   peňažnej   sumyprevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrhodporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy   konania.Na zloženie   preddavku   podľa   prvej   vety   vyzve   súd   súčasne   s   uložením   povinnostinavrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konanianemá   účastník,   ktorého   majetkové   pomery   ako   dlžníka   nemožno   usporiadať   podľaosobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konaniav určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť preddavok zložiť, ho zložil, aleboodporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľaosobitného predpisu o konkurznom konaní, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehotyna zloženie preddavku na trovy konania zastaví.

14.   V kontexte   znenia   ustanovenia   §   141a   ods.   1   OSP   ústavný   súd   upriamujepozornosť   sťažovateľky   (k   bodom   3a   a 4)   na   novelu   Občianskeho   súdneho   poriadkurealizovanú zákonom č. 335/2014 Z. z., ktorou sa menil a dopĺňal okrem iného aj zákonč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v zmienenom ustanovení § 141a ods. 1 OSPs účinnosťou od 1. januára 2015 tak, že štvrtá veta ustanovenia § 141a ods. 1 OSP znie: „Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť   preddavok   zložiť,   ho   zložil,   alebo   odporcom   je   účastník,   ktorého   majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.“

15.   V   danom   prípade   je   potrebné   sťažnosť   považovať   za   predčasnú,   a   tedaneprípustnú, pretože smeruje proti rozhodnutiu okresného súdu procesnej povahy, ktorénemá charakter rozhodnutia „konečného“. V okolnostiach danej veci by k eventuálnemuporušeniu sťažovateľkou označených práv v materiálnom slova zmysle na základe jehonosných dôvodov mohlo dôjsť napr. až v prípade, ak by okresný súd na základe nezloženiastanoveného preddavku na trovy konania zastavil konanie (§ 141a ods. 1 in fine OSP)a následne by prebehlo pre sťažovateľku neúspešné opravné konanie pred všeobecnýmisúdmi, v rámci ktorého by namietala nosnými dôvodmi tejto sťažnosti. Konanie vo vecisamej bude pokračovať na okresnom súde. Až po jeho ukončení a vydaní rozhodnutiaokresným   súdom, resp.   krajským súdom   vo veci samej (ako aj po   prípadnom   využitímožnosti podať mimoriadne opravné prostriedky), bude mať sťažovateľka možnosť uplatniťochranu   svojich   práv   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   (m.   m.   I.   ÚS   440/2012,I. ÚS 59/2013).

16. Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1OSP   proti   uzneseniu   o   zastavení   konania   je   prípustné   odvolanie   a   vo   vzťahu   protiprípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza doúvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený § 237 ods. 1 písm. f)OSP.   Tak   v   rámci   odvolacieho   konania,   ako   aj   v   rámci   dovolacieho   konania   protiprípadnému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka možnosťuplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnémusúdu. Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či prípadnézastavenie   konania   pre   nezaplatenie   preddavku   na   trovy   konania   je   v   danom   prípadezlučiteľné s tými právami, porušenie ktorých sťažovateľka touto sťažnosťou namieta.Za týchto okolností ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1ústavy za predčasné, keďže sťažovateľka bude mať v ďalšom priebehu konania vedenéhopod   sp.   zn.   30   Cb   11/2014   k dispozícii   účinné   právne   prostriedky   na   ochranu   svojichpetitom označených práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. V súvislosti s konkrétnou námietkou sťažovateľky vzťahujúcou sa na odôvodnenienálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo 6. júna 2012 ústavný súd dodáva, žev citovanom náleze   ústavný súd síce vyslovil porušenie práv podľa ústavy a dohovoru,ku ktorým   malo   dôjsť   uznesením   Okresného   súdu   Poprad   č.   k.   13   C   270/08-938z 9. januára 2012,   ktorým   bola   účastníkovi   konania   uložená   povinnosť   zložiť   preddavokna trovy konania, avšak zároveň zdôrazňuje, že s prihliadnutím na ďalšiu rozhodovaciučinnosť   ústavného   súdu   (II.   ÚS   129/2012,   II.   ÚS   130/2012,   II.   ÚS   131/2012,II. ÚS 132/2012, II. ÚS 134/2012, II. ÚS 135/2012, I. ÚS 440/2012, IV. ÚS 112/2013,IV. ÚS 314/2013, IV. ÚS 721/2013, II. ÚS 48/2014, I. ÚS 537/2014, II. ÚS 715/2014) išloo ojedinelý (menšinový) názor ústavného súdu, ktorého ojedinelosť preukazujú aj uzneseniatoho istého senátu (I. ÚS), ktorý v obdobných veciach uznesením sp. zn. I. ÚS 440/2012z 3. októbra 2012, ako i uznesením sp. zn. I. ÚS 537/2014 z 10. septembra 2014 (teda povydaní   uznesenia   sp.   zn.   I. ÚS   112/2012   zo 6.   júna   2012)   sťažnosť   už   meritórneneposudzoval, ale ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

18. Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods.2   zákona   o   ústavnom   súde,   pretože   v danom   štádiu   nie   je   daná   jeho   právomocna prerokovanie veci (o ktorej bude ďalej konať okresný súd).

19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmisťažovateľky nezaoberal.

20.   Podľa   §   32   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   k rozhodnutiu   pripája   odlišnéstanovisko sudca Milan Ľalík.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2015