SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 188/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti DEVELOP GROUP a. s.,Nobelova 34, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s. r. o.,Skautská 12, Nitra, adresa na doručovanie Lombardiniho 22B, Bratislava, v mene ktorejkoná konateľ a advokát JUDr. Roman Heinrich, vo veci namietaného porušenia základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva naspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 30 Cb 11/2014-80z 18. februára 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti DEVELOP GROUP a. s., o d m i e t a preneprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DEVELOP GROUP a. s. (ďalej len„sťažovateľka“, v citáciách aj „navrhovateľ“), vo veci namietaného porušenia základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súduGalanta (ďalej aj „okresný súd“) č. k. 30 Cb 11/2014-80 z 18. februára 2015 (ďalej aj„napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka (v právnompostavení navrhovateľky v pôvodnom konaní) sa návrhom na začatie konania podanýmokresnému súdu 19. novembra 2013 domáhala zaplatenia sumy 92 131,54 € vočiodporcovi – obci Diakovce. Sťažovateľka v úvode sťažnosti poznamenáva, že «dňa 23. apríla 2014 zaslal právny zástupca odporcu žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu. Dňa 9. mája 2014 bolo na Okresný súd Galanta doručené vyjadrenie odporcu - obce Diakovce - k žalobnému návrhu, pričom odporca navrhol súdu, aby v zmysle § 141a OSP uložil „odporcovi“ povinnosť, aby zložil preddavok na trovy konania. Dňa 24. júna 2014 bolo na Okresný súd Galanta doručená oprava vyjadrenia odporcu, doručeného 9. mája 2014, aby povinnosť zložiť preddavky na trovy konania bola v zmysle § 141a OSP uložená navrhovateľovi (nie odporcovi).
Dňa 18. marca 2015 bolo navrhovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 30 Cb 11/2014-80 z 18. februára 2015, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť, „aby v lehote do 60 dní od doručenia tohto uznesenia zložil preddavok na trovy konania v sume 4 606,58 € na účet Okresného súdu Galanta“, a to pod sankciou zastavenia konania - v zmysle odôvodnenia tohto rozhodnutia.
Prihliadnuc k zneniu poučenia uznesenia Okresného súdu Galanta č. k. 30 Cb 11/2014-80 z 18. februára 2015, ako aj prihliadnuc k ustanoveniu § 202 ods. 3 písm. q) OSP, resp. ostatných ustanovení OSP, sťažovateľka nemá možnosť iného opravného prostriedku voči uzneseniu Okresného súdu Galanta, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľky garantované čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky dňa 18. marca 2015.».
3. Sťažovateľka sa domnieva, že napadnutým uznesením okresného súdu došlok porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru (bod 1), a to z týchto dôvodov:
„a) Nesprávna aplikácia zákonného ustanovenia § 141a ods. 1 OSP, ktoré je v priamom rozpore s právnou praxou všeobecných súdov Slovenskej republiky, ako aj judikovanou právnou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právne totožných a skutkovo obdobných veciach - porušenie princípu právnej istoty.
b) Skutkové a právne závery Okresného súdu Galanta v uznesení zo dňa 18. februára 2015 č. k. 30 Cb 11/2014-80 sú zjavne nedôvodné a arbitrárne, pričom sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné - nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.“
4. Sťažovateľka s poukazom na skutkové okolnosti prípadu, ako i rozhodovaciu praxvšeobecných súdov zároveň konštatuje, že „... v zmysle ustálenej súdnej praxe súdov SR, pri rozhodovaní o návrhoch odporcu týkajúceho sa uloženia povinnosti zloženia preddavku na trovy konania pre navrhovateľa v zmysle § 141a ods. 1 OSP, za skutočnosti, že samotný odporca je subjektom, ktorého majetkové pomery nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, súdy tieto návrhy takýchto odporcov zamietajú. K zamietnutiu dochádza z dôvodu, že konanie nie je možné po nezložení trov konania navrhovateľom zastaviť, nakoľko podmienka zastavenia konania uvedená v štvrtej vete § 141a ods. 1 OSP nebude naplnená. Uvedená súdna prax je potvrdená aj zjednocovacím stanoviskom Občianskoprávneho kolégia NSSR.“.
Zároveň dodáva, že „... okresný súd opomenul a súčasne ani neskúmal tretiu zákonnú podmienku pre uloženie povinnosti pre navrhovateľa zložiť preddavok na trovy konania, a to skutočnosť, že u navrhovateľa (tu sťažovateľka) nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku v zmysle § 138 OSP v celom rozsahu. Súd uloží navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ak sú všetky 3 zákonné podmienky splnené súčasne.
Rozhodnutie okresného súdu je arbitrárne, nakoľko okresný súd nielenže skúmanie tretej podmienky opomenul, ale v skutočnosti ju ani žiadnym spôsobom neskúmal, čoho dôkazom je znenie odôvodnenia samotného rozhodnutia, ktorý sa treťou zákonnou podmienkou vôbec nezaoberal, no napriek tomu dospel k záveru, že táto podmienka splnená je a vydal rozhodnutie s povinnosťou pre navrhovateľa zložiť preddavky trov konania v sume 4 606,58 € na účet Okresného súdu Galanta, a to pod sankciou zastavenia konania. Týmto svojvoľným postupom, ktorý v rozhodnutí nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený, došlo v konečnom dôsledku - vydaním uznesenia, voči ktorému nie je prípustný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok - k porušeniu základného práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie, ktoré je zaručené v Ústave SR, ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.
5. V závere sťažovateľka upriamuje pozornosť na rozhodnutie ústavného súdu č. k.I. ÚS 112/2012-30 zo 6. júna 2012 a ústavnému súdu navrhuje, aby „... na základe ustanovenia § 52 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. rozhodol o dočasnom opatrení, ktorým odloží vykonateľnosť uznesenia Okresného súd Galanta z 18. februára 2015 č. k. 30 Cb 11/2014-80, a to až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o samotnej ústavnej sťažnosti“ a aby následne po prerokovaní veci rozhodol, že:
„1. Základné právo spoločnosti DEVELOP GROUP a. s. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Galanta pod č. k. 30 Cb 11/2014-80 z 18. februára 2015 porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Galanta z 18. februára 2015 č. k. 30 Cb 11/2014-80 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Galanta je povinný nahradiť spoločnosti DEVELOP GROUP a. s. trovy právneho zastúpenia, v zmysle § 11 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004, vo výške 1 474,08 € (2 úkony á 605,81 € (výpočtový základ zo sumy, ktorá je predmetom sporu - 92.131,54 €) + 2 x paušálna náhrada á 8,39 € = 1 228,40 € + 20 % DPH (245,68 €) = 1 474,08 €) na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.
8. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súdmôže konať o namietanom porušení sťažovateľkiných práv a vecne sa zaoberať iba týmisťažnosťami, ak sa sťažovateľka nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnostidomáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnychprostriedkov, ktoré jej zákon na ochranu jej práv poskytuje. Zmyslom a účelom uvedenéhoprincípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byťvýlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci imzverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinnévykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebokvalifikovanou medzinárodnou zmluvou, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie týchpráv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobámzaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálnymechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánovverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarityreflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomocivšeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané(IV. ÚS 303/04).
9. Sťažnosť ústavnému súdu možno podať len vtedy, keď boli pred jej podanímvyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkomsa podľa ustanovenia § 53 zákona o ústavnom súde rozumie riadny opravný prostriedok,mimoriadny opravný prostriedok, vyjmúc návrh na obnovu konania, a iný právnyprostriedok, ktoré sťažovateľovi zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôdposkytuje.
10. Z doručenej sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľky,podľa ktorej okresný súd ústavne nekonformne aplikoval ustanovenie § 141a zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“), v dôsledku čoho došlok neprípustnému zásahu do jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1ústavy, ako aj do jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovorunapadnutým uznesením okresného súdu.
Podľa názoru sťažovateľky je uznesenie Okresného súdu Galanta č. k.30 Cb 11/2014-80 z 18. februára 2015 v rozpore so zmyslom a účelom Občianskehosúdneho poriadku a predstavuje prekážku v prístupe k spravodlivosti.
11. V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
13. V súlade s ustanovením § 141a ods. 1 OSP účinným od 1. januára 2015navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkovpodľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumyprevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrhodporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania.Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnostinavrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konanianemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľaosobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konaniav určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť preddavok zložiť, ho zložil, aleboodporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľaosobitného predpisu o konkurznom konaní, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehotyna zloženie preddavku na trovy konania zastaví.
14. V kontexte znenia ustanovenia § 141a ods. 1 OSP ústavný súd upriamujepozornosť sťažovateľky (k bodom 3a a 4) na novelu Občianskeho súdneho poriadkurealizovanú zákonom č. 335/2014 Z. z., ktorou sa menil a dopĺňal okrem iného aj zákonč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v zmienenom ustanovení § 141a ods. 1 OSPs účinnosťou od 1. januára 2015 tak, že štvrtá veta ustanovenia § 141a ods. 1 OSP znie: „Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť preddavok zložiť, ho zložil, alebo odporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.“
15. V danom prípade je potrebné sťažnosť považovať za predčasnú, a tedaneprípustnú, pretože smeruje proti rozhodnutiu okresného súdu procesnej povahy, ktorénemá charakter rozhodnutia „konečného“. V okolnostiach danej veci by k eventuálnemuporušeniu sťažovateľkou označených práv v materiálnom slova zmysle na základe jehonosných dôvodov mohlo dôjsť napr. až v prípade, ak by okresný súd na základe nezloženiastanoveného preddavku na trovy konania zastavil konanie (§ 141a ods. 1 in fine OSP)a následne by prebehlo pre sťažovateľku neúspešné opravné konanie pred všeobecnýmisúdmi, v rámci ktorého by namietala nosnými dôvodmi tejto sťažnosti. Konanie vo vecisamej bude pokračovať na okresnom súde. Až po jeho ukončení a vydaní rozhodnutiaokresným súdom, resp. krajským súdom vo veci samej (ako aj po prípadnom využitímožnosti podať mimoriadne opravné prostriedky), bude mať sťažovateľka možnosť uplatniťochranu svojich práv podaním sťažnosti ústavnému súdu (m. m. I. ÚS 440/2012,I. ÚS 59/2013).
16. Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1OSP proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu protiprípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza doúvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený § 237 ods. 1 písm. f)OSP. Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania protiprípadnému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka možnosťuplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnémusúdu. Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či prípadnézastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípadezlučiteľné s tými právami, porušenie ktorých sťažovateľka touto sťažnosťou namieta.Za týchto okolností ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1ústavy za predčasné, keďže sťažovateľka bude mať v ďalšom priebehu konania vedenéhopod sp. zn. 30 Cb 11/2014 k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu svojichpetitom označených práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
17. V súvislosti s konkrétnou námietkou sťažovateľky vzťahujúcou sa na odôvodnenienálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo 6. júna 2012 ústavný súd dodáva, žev citovanom náleze ústavný súd síce vyslovil porušenie práv podľa ústavy a dohovoru,ku ktorým malo dôjsť uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 13 C 270/08-938z 9. januára 2012, ktorým bola účastníkovi konania uložená povinnosť zložiť preddavokna trovy konania, avšak zároveň zdôrazňuje, že s prihliadnutím na ďalšiu rozhodovaciučinnosť ústavného súdu (II. ÚS 129/2012, II. ÚS 130/2012, II. ÚS 131/2012,II. ÚS 132/2012, II. ÚS 134/2012, II. ÚS 135/2012, I. ÚS 440/2012, IV. ÚS 112/2013,IV. ÚS 314/2013, IV. ÚS 721/2013, II. ÚS 48/2014, I. ÚS 537/2014, II. ÚS 715/2014) išloo ojedinelý (menšinový) názor ústavného súdu, ktorého ojedinelosť preukazujú aj uzneseniatoho istého senátu (I. ÚS), ktorý v obdobných veciach uznesením sp. zn. I. ÚS 440/2012z 3. októbra 2012, ako i uznesením sp. zn. I. ÚS 537/2014 z 10. septembra 2014 (teda povydaní uznesenia sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo 6. júna 2012) sťažnosť už meritórneneposudzoval, ale ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
18. Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods.2 zákona o ústavnom súde, pretože v danom štádiu nie je daná jeho právomocna prerokovanie veci (o ktorej bude ďalej konať okresný súd).
19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmisťažovateľky nezaoberal.
20. Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde k rozhodnutiu pripája odlišnéstanovisko sudca Milan Ľalík.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2015