znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 188/2014-17

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 7. mája 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   C.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Máriou Lukačovičovou, Hlavná 156, Dubová, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu   Trnava   č.   k.   22   C   72/1995-458 z 15. februára   2013   a rozsudkom   Krajského   súdu   v Trnave   sp.   zn.   24   Co   220/2013 z 9. októbra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. C. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 13. januára 2014   doručená   sťažnosť   M.   C.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   sa   domáhal zrušenia   v záhlaví   uvedených   rozhodnutí   všeobecných   súdov   z dôvodu   porušenia   tam uvedených základných práv garantovaných ústavným poriadkom.

2. Ústavný súd z podanej sťažnosti a napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov zistil, že Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 15. februára 2013 zrušil   podielové   spoluvlastníctvo   žalovaného   sťažovateľa   so   žalobkyňou   k parcele   č... záhrada o výmere 1 021 m2 reálnou deľbou tak, že novovytvorenú parcelu č... o výmere 511 m2 prikázal do vlastníctva sťažovateľa a parcelu č... o výmere 510 m2 do vlastníctva žalobkyne.   Krajský   súd   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   na   odvolanie   sťažovateľa rozsudkom z 9. októbra 2013 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

3. Sťažovateľ napadol uvedené rozhodnutia polemikou s ich skutkovými a právnymi zisteniami, podľa ktorej výmera, tvar a účelné využitie pôvodnej parcely č... neumožňovali jej reálnu deľbu, najmä keď žalobkyňa nemala záujem o tento pozemok pre seba, ale iba pre tretie   osoby,   takže   celá   sťažnosť   je   len   opakovaním   argumentov,   ktoré   uplatňoval v predchádzajúcich štádiách konania.

4. Ústavný súd ustálene judikuje, že jeho úlohou je len ochrana ústavnosti, a nie „bežnej“ zákonnosti. Preto ústavný súd nie je povolaný na prieskum správnosti aplikácie protiústavného práva; nie je len ďalšou prieskumnou inštanciou v konaní pred všeobecnými súdmi (čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky) tak, ako ho do tejto pozície stavia obsahom sťažnosti sťažovateľ.

5. Navyše, po dôkladnom zoznámení sa s napadnutými rozhodnutiami ústavný súd konštatuje,   že   ako   krajský   súd,   tak   aj   okresný   súd   sa   s námietkami sťažovateľa   riadne vysporiadali, pri meritórnom rozhodovaní prihliadali na všetky relevantné okolnosti, vec po právnej stránke zákonne a spravodlivo posúdili z pohľadu obidvoch účastníkov konania. Okolnosť, že všeobecné súdy nepresvedčili sťažovateľa, rovnako ako skutočnosť,   že sa sťažovateľ   doteraz   nestotožňuje   s ich   závermi,   nemôžu   samy   osebe   založiť   dôvodnosť ústavnej   sťažnosti   a v žiadnom   prípade   ich   nemožno   považovať   za   porušenie   jeho základných práv tak, ako ich označil vo svojej sťažnosti (petite), ktorou bol ústavný súd viazaný   [§   20   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

6.   S ohľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014