znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 188/08-40

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. F., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a nečinnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 47/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. V. S. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2007 doručená sťažnosť Mgr. V. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. F., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny   základných   práv a slobôd (ďalej   len „listina“),   ako aj práva   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a nečinnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 47/06. Svoju sťažnosť   sťažovateľ   doplnil   podaniami   doručenými   ústavnému   súdu   14.   mája   2008 a 14. júna 2008.

Z podaní   sťažovateľa   a ich   príloh   vyplýva,   že   uznesením   vyšetrovateľa   Prezídia Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   odboru   boja   proti organizovanej kriminalite Stred v Banskej Bystrici (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 1. októbra 2004 bolo proti sťažovateľovi vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a 5 Trestného poriadku účinného do 1. januára   2006   (ďalej   len   „Trestný   poriadok“).   V súvislosti   s ďalším   priebehom   tohto trestného konania sťažovateľ uviedol: „Potom bolo vedené tr. konanie vo veci pod ČVS: PPZ-9/BOK-S-I-2005   v rámci   spoločného   konania.   A toho   času   sa   tr.   konanie   vedie v predmetnej tr. veci proti mne pod ČVS: PPZ-12/BOK-S-2006 samostatne na uvedenom útvare PZ.“

Na   základe   stanoviska   dozorujúcej   prokurátorky   Krajskej   prokuratúry   v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) vydal 9. mája 2006 vyšetrovateľ uznesenie, ktorým vylúčil trestnú vec podvodu podľa § 250 ods. 1 a 5 Trestného zákona (týkajúcu sa poškodených R.), v ktorej   bolo   uznesením   sp. zn.   ČVS:   PPZ-11/BOK-S-I-2004   z 1.   októbra   2004   proti sťažovateľovi vznesené obvinenie, na samostatné konanie, toho času vedené pod sp. zn. ČVS: PPZ-12/BOK-S-2006.

Dňa 29. mája 2006 vyšetrovateľ ukončil vyšetrovanie podaním návrhu na zastavenie trestného stíhania podľa § 209 ods. 1 Trestného poriadku v súlade s § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku krajskej prokuratúre. Vzápätí po podaní návrhu na zastavenie trestného stíhania   vyšetrovateľom   bol   spis   rozhodnutím   generálneho   prokurátora   Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) odňatý krajskej prokuratúre a zároveň bolo rozhodnuté, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v tejto veci, ako aj v ďalších   vyšetrovaných   veciach   týkajúcich   sa   sťažovateľa   bude   vykonávať   špeciálna prokuratúra. Predmetná vec vedená špeciálnou prokuratúrou pod sp. zn. VII/1 Gv 47/06 bola pridelená prokurátorke JUDr. M. T.

Špeciálna prokuratúra od 29. mája 2006 do dňa spísania sťažnosti ústavnému súdu, t. j.   jeden   rok   a dva   mesiace,   nerozhodla   o návrhu   vyšetrovateľa   z 29.   mája   2006   na zastavenie   trestného   stíhania   proti   sťažovateľovi   a vo   veci   nariadila   vykonať   ďalšie vyšetrovacie úkony, medzi inými aj komplexné znalecké vyšetrenie jeho duševného stavu. Sťažovateľ   nariadenie   špeciálnej   prokuratúry „ale   najmä   pripustenie   absolútne bezdôvodného   znaleckého   vyšetrovania“ jeho   duševného   stavu   v rámci   doplnenia vyšetrovania   považuje   zo   strany   špeciálnej   prokurátorky   za „prejav   zaujatosti...   za ponižovanie...   ľudskej   dôstojnosti,   ktoré   je   v rozpore   aj   s ustanovením   §   2   ods.   2   Tr. poriadku“, predovšetkým z toho dôvodu, že v predmetnom konaní nebolo nariadené ním navrhnuté   znalecké   dokazovanie   na   vyšetrenie   duševného   stavu   svedkov,   aj   keď   títo svedkovia podľa neho neustále menili svoje výpovede.

Od 29. mája 2006 boli v predmetnej veci vykonané aj opakované výsluchy svedkov, ktorí však už boli vypočutí pred podaním návrhu na zastavenie konania. Podľa sťažovateľa „už   po   dobu   niekoľkých   mesiacov   (od   začiatku   mája   2007)   sa   nevykonávajú   žiadne procesné úkony na doplnenie vyšetrovania v predmetnej veci“.

V ďalšom   texte   sťažnosti   sťažovateľ   poukázal   na   skutočnosť,   že   rozsudkom Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn.   3   Tdo   5/07 z 18. apríla 2007 bolo zrušené uznesenie špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 47/06-17 z 2. augusta   2006,   ktorým   boli   zaistené   pozemky   vo   vlastníctve   firmy   Š.   a f.,   s.   r.   o., Bratislava, za účelom uspokojenia nárokov poškodených v tomto trestnom konaní. V rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia najvyšší súd konštatoval, že ním „prokurátorka porušila zákon v ustanovení § 130 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku!“.

Prokurátorka   špeciálnej   prokuratúry   podľa   sťažovateľa   porušila   v predmetnom konaní svojou činnosťou aj ústavnú zásadu prezumpcie neviny, keď Miestnemu úradu B. 5. januára 2007 a 29. marca 2007 zaslala písomné informácie o trestnom konaní vedenom pod sp.   zn.   ČVS:   PPZ-12/BOK-S-I-2006,   v ktorom   okrem   iného   uviedla: „Z   uvedeného   je zrejmé,   že   firma   Š.   a F.   s.   r.   o.   len   ťažko   nadobudla   vlastníctvo   ku   stavbe,   ktorú   ako stavebník žiada odstrániť (alebo skolaudovať), keď fyzická osoba Mgr. S., ktorý ju na ňu previedol, ju získal trestným činom.“

S ohľadom   na   tento   postup   prokurátorky   špeciálnej   prokuratúry   sťažovateľ prostredníctvom svojich obhajcov v priebehu konania vzniesol viackrát námietku zaujatosti proti nej a taktiež podal sťažnosti proti uzneseniu o jej nevylúčení z vykonávania úkonov v uvedenom trestnom konaní, avšak bezúspešne.

Právny   zástupca   sťažovateľa   podal   proti   prokurátorke   špeciálnej   prokuratúry 31. mája   2007   Okresnému   súdu   Bratislava   I „určovaciu   žalobu“ vedenú pod   sp.   zn. 21 C 94/2007,   ktorou   žiadal, aby okresný   súd určil,   že už uvedený   výrok   prokurátorky špeciálnej prokuratúry obsiahnutý v prípise z 29. marca 2007 adresovanom Mestskej časti B. je nepravdivý. Zároveň právny zástupca sťažovateľa podal aj žalobu o ochranu osobnosti vedenú pod sp. zn. 7 C 42/2007, v ktorej žiadal „aby súd v rozsudku zaviazal žalovanú, aby sa   za   tento   nepravdivý,   hanlivý   a   ohováračský   výrok   ospravedlnila   a to   písomne   mne žalobcovi a aj do rúk starostovi Mestskej časti B...“. Z tohto dôvodu podal právny zástupca sťažovateľa   v uvedenom   trestnom   konaní   ďalšiu   námietku   zaujatosti   proti   prokurátorke špeciálnej prokuratúry, o ktorej táto ešte len bude rozhodovať.

Podľa sťažovateľa „Postupom a nečinnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR po 29. 05. 2006 po prevzatí dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v predmetnej trestnej veci bolo zapríčinené, že od 1. októbra 2004 do dnešného dňa, t. j. po uplynutí 2 rokov a 10 mesiacov (t. j. 34 mesiacov) nebolo rozhodnuté o oprávnenosti trestného obvinenia, ktoré voči mne bolo vznesené...

vo veci sa vykonávajú procesné úkony na základe pokynu a súhlasom ÚŠP GP SR, jej dozorujúcej   prokurátorky   JUDr.   M.   T.   ako   komplexné   znalecké   vyšetrenie   môjho zdravotného stavu,   opakované výsluchy pošk.   - svedkov R.,   ktorí boli už vypočutí pred podaním návrhu na zastavenie trestného stíhania voči mne dňa 29. 05. 2006, ďalej sa prijímajú procesné rozhodnutia ako zaistenie majetku,   ktorým si ÚŠP GP SR v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR porušuje zákon, a to Tr. zákon a Tr. poriadok. Taktiež je už podľa mojich vedomostí ÚŠP GP SR niekoľko mesiacov nečinná a nevykonávajú sa vo veci procesné úkony od začiatku mája 2007.

Pričom tento stav nie je zapríčinený mnou, zdržujem sa v mieste trvalého bydliska, riadne   sa   dostavujem   na   predvolania   orgánov   činných   v   trestnom   konaní,   iniciatívne predkladám dôkazy na objasnenie trestnej činnosti, ktorá sa mi kladie za vinu od začiatku, a taktiež poskytujem súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní.

Pričom je potrebné, poukázať na to, že sa nejedná o skutkovo zložitú vec, a Tr. poriadok určuje podľa § 209 ods. 2 na prípravné konanie, vyšetrovanie podozrenia z takej trestnej činnosti/ § 250ods. 1, 5, Tr. zákona účinného do 01. 01. 2006, t. č. § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona a na meritórne rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o tom či má byť postavený obvinený pred súd alebo nie dobu 6 mesiacov. Podotýkam, že ja som už vyše 34 mesiacov držaný v neistote ohľade oprávnenosti trestného obvinenia, ktoré mi   bolo   vznesené   ešte   dňa   1.   októbra   2004,   z   toho   posledných   14   mesiacov   Úradom špeciálnej prokuratúry GP SR. Pričom už podľa stanoviska Krajskej prokuratúry v Prešove pred 14 mesiacmi mohlo byť na základe dovtedy vykonaných dôkazov mohlo byť rozhodnuté o oprávnenosti vzneseného trestného obvinenia voči mojej osobe, a to zastavením trestného stíhania, podľa § 215 ods. 1 písm. b Tr. poriadku, nakoľko sa nejedná o trestný čin!“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že postupom a nečinnosťou špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 47/06 došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 38 ods. 2 listiny a taktiež k porušeniu jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal špeciálnej prokuratúre konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a priznal mu trovy právneho zastúpenia.

Právny   zástupca   sťažovateľa   podaním   doručeným   23.   mája   2008   navrhol   zmenu petitu.   S ohľadom   na skutočnosť,   že   konanie v predmetnej   veci   bolo po začatí   konania o jeho sťažnosti na ústavnom súde uznesením špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 47/06-256   z 23.   apríla   2008   zastavené,   sťažovateľ   ústavný   súd   požiadal,   aby   druhý   bod   ním navrhnutého petitu (výrok, ktorým požiadal, aby ústavný súd prikázal špeciálnej prokuratúre konať v tejto veci) „vynechal“ z petitu.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   sťažovateľa   vyjadrila   špeciálna prokuratúra podaním z 12. mája 2008, v ktorom uviedla: „Ako z podanej sťažnosti a zo spisového   materiálu   vyplýva,   uznesením   vyšetrovateľa   PPZ,   Úradu   boja   proti organizovanej kriminalite, Odbor Stred v Banskej Bystrici sp, zn. PPZ-11/BOK-S-I-2004 zo dňa 1. 10. 2004 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie Mgr. V. S. za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona. Uznesením prokurátora Úradu špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   SR   zo   dňa   25.   10.   2004   sp.   zn. VII Gv 319/04-660 bola sťažnosť voči predmetnému uzneseniu vyšetrovateľa podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá ako nedôvodná.

V tejto trestnej veci bolo predchádzajúcim uznesením vyšetrovateľa sp. zn. PPZ- 11/BOK-S-I-2004 zo dňa 25. 5. 2004 začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie Mgr. V. S. a   ďalším   osobám   pre   trestný   čin   založenia,   zosnovania   a podporovania   zločineckej   a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona.

Ďalším uznesením zo dňa 4. 10. 2004 bolo Mgr. V. S. vznesené obvinenie za trestné činy sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 248 ods. 1, 5 Trestného zákona, poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 256 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm.   b)   Trestného   zákona   a   trestný   čin   nevyplatenia   mzdy   a odstupného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 248a ods. 1, 2 písm. a) ods. 4 Trestného zákona. Predmetné   konanie   bolo   vedené   pod   sp.   zn.   PPZ-11/BOK-S-I-2004   a   to   nielen   proti obvinenému Mgr. V. S., ale aj ďalším obvineným, ako je zrejmé z predmetných uznesení. Uznesením vyšetrovateľa PPZ, ÚBOK, Odbor Stred v Banskej Bystrici sp. zn. PPZ- 11/ BOK-S-I-2004 zo dňa 10. 1. 2005 bolo podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku p. a. vylúčené   trestné   stíhanie   vedené   proti   obvineným   S.   Z.   a   Mgr.   V.   S.   pre   trestné   činy sprenevery   spolupáchateľstvom   podľa   §   9   ods.   2   k § 248   ods.   1,   5   Trestného   zákona, poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 256 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. b) Trestného zákona, nevyplatenia mzdy a odstupného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 248 a ods. 1, 2 písm. a) ods. 4 Trestného zákona, obvinenému Mgr. V. S. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona, a trestné stíhanie vo veci založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona na samostatné konanie, za účelom urýchlenia konania vzhľadom na potrebu ďalšieho rozsiahleho dokazovania v súvislosti s ďalšími trestnými činmi, pre ktoré je vedené trestné stíhanie v danej veci.

Opatrením generálneho prokurátora č. VII/2 Gv 25/05 zo dňa 15. 4. 2005 podľa § 51 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v spojení s ustanovením § 454aa Trestného poriadku v znení zák. č. 122/2005 Z. z. v danej veci vedenej na PPZ, ÚBOK, Odbor Stred v Banskej Bystrici pod sp. zn.   PPZ-9/BOK-S-I-2005 bol na výkon dozoru podľa § 174 Trestného poriadku   určený   prokurátor   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   SR, predmetné opatrenie bolo zrušené opatrením generálneho prokurátora SR č. VII/2 Gv 25/05 zo dňa 3. 8. 2005.

Ďalší   výkon   dozoru   podľa   §   174   ods.   1   Trestného   poriadku   realizovala   vecne a miestne príslušná Krajská   prokuratúra v Prešove,   dozorujúca prokurátorka ktorej po preskúmaní spisového materiálu v stanovisku   zo   dňa 24.   4.   2006   konštatovala potrebu vylúčiť   skutok   týkajúci   sa   poškodených   R.   zo   spoločného   konania   a   predložiť   spisový materiál v tejto časti s návrhom na zastavenie trestného stíhania.

Uznesením vyšetrovateľky zo dňa 9. 5. 2006 sp. zn. PPZ-9/BOK-S-I-2005 bolo podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku p. a. vylúčené trestné stíhanie obv. Mgr. V. S. vedené pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona na samostatné konanie vedené pod sp. zn. PPZ-12/BOK-S-I-2006.

Dňa 29. 5. 2006 vyšetrovateľka podala návrh na zastavenie trestného stíhania Mgr. V. S. za uvedený trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona.

Opatrením   GP   SR   č.   IV/3   GPt   125/05   zo   dňa   7.   6.   2006   podľa   §   51   zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre bola predmetná vec určená spoločne s ďalšími vecami navzájom   súvisiacimi   na   výkon   ďalšieho   dozoru   nad   zachovávaním   zákonnosti v prípravnom konaní Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR.

Spisový materiál týkajúci sa danej veci spoločne s ďalšími spisovými materiálmi bol Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   SR   postúpený   listom   riaditeľa trestného -odboru GP SR sp. zn. IV/3 GPt 125/05 dňa 19. 6. 2006.

Po   predložení   veci   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   SR, dozorujúca   prokurátorka   vo   vzťahu   k   trestnému   činu,   ktorý   je   predmetom   sťažnosti, neakceptovala návrh na zastavenie trestného stíhania zo dňa 29. 5. 2006 a rozhodla o ňom pokynom zo dňa 9. 10. 2006 v súlade s ustanovením § 230 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku,   ktorým   vrátila   vec   policajtovi   na   doplnenie   vyšetrovania.   Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia   §   230 Trestného poriadku,   prokurátor   pri   výkone dozoru   nad dodržiavaním   zákonnosti   pred   začatím   trestného   stíhania   a   v   prípravnom   konaní   je oprávnený vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania a za tým účelom dať pokyn na ďalší postup vo vyšetrovaní.

Vo   vzťahu   ku   konkrétnym   úkonom,   ktoré   prokurátorka   v   priebehu   vyšetrovania vykonala alebo uložila a na ktoré Mgr. V. S. vo svojej sťažnosti a jej doplnení poukazuje, uvádzam,   že   zo   zásady   náležitého   zistenia   skutkového   stavu   vymedzenej   v   §   2   ods.   10 Trestného poriadku vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní, teda aj prokurátor, sám určuje mieru dokazovania v konaní.

Po predložení veci Úradu špeciálnej prokuratúry SR za účelom ďalšieho výkonu dozorovej   činnosti,   prokurátorka   preskúmavala   spisový   materiál,   vykonávala   úkony v súvislosti s rozhodnutím o zaistení majetku podľa § 50 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, o ktorom rozhodla uznesením zo dňa 2. 8. 2006, reagovala aj na podania sťažovateľa a ďalších osôb, uznesením zo dňa 15. 8. 2006 rozhodla o námietke zaujatosti podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku a vykonávala ďalšie úkony vyplývajúce zo spisového materiálu. Ako už bolo uvedené, pokynom zo dňa 9. 10. 2006 bola predmetná vec vrátená na doplnenie   vyšetrovania.   V   priebehu   ďalšieho   vyšetrovania   prokurátorka   rovnako vybavovala   podania,   reagovala   aj   z   hľadiska   rozsahu   dokazovania,   ako   vyplýva   z   jej záznamu, dňa 9. 3. 2007 prejednala ďalší postup vo veci s vyšetrovateľkou, uznesením zo dňa 19. 3. 2007 rozhodla o sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľky zo dňa 19. 2. 2007, žiadala aj materiály potrebné na rozhodnutie, o čom svedčí list adresovaný Najvyššiemu súdu SR zo dňa 20. 4. 2007, uznesením zo dňa 20. 4. 2007 rozhodla o postupe podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku. Zo spisového materiálu vyplýva, že aj v ďalšom období boli realizované prokuratúrou procesné úkony, uznesením zo dňa 15. 5. 2007 bolo rozhodnuté o sťažnosti obhajcu Mgr. V. S., vybavený podnet na preskúmanie zákonnosti postupu, o čom svedčí list zo dňa 12. 7. 2007 a súčasne boli vybavované aj ďalšie podania v danej trestnej veci, predkladané aj vyšetrovateľkou. Po zmene dozorujúcej prokurátorky od 1. 9. 2007 boli ďalej priebežne vybavované podania sťažovateľa, ako aj ďalších osôb, čo je zrejmé zo spisového materiálu.

Dňa 1. 10. 2007 bol vyšetrovateľkou predložený vyšetrovací spis na previerku po realizácii úkonov vyplývajúcich z pokynu zo dňa 9. 10. 2006, z ktorého mimo iného vyplýva, že   aj   v   období   od   mája   2007   vyšetrovateľka   zabezpečovala   dôkazné   materiály.   Jeho súčasťou sú aj početné podania sťažovateľa, obsahujúce predkladané dôkazy, čo aj sám konštatuje   v   sťažnosti,   resp.   návrhy   na   vykonanie   dokazovania,   podávané   v   podstate   v celom priebehu vyšetrovania. Rovnako súčasťou spisu sú aj podania a návrhy na doplnenie dokazovania podávané R. R., PhDr. D. R., resp. ich splnomocnencom.

Dozorujúca   prokurátorka   v   danej   veci   ďalej   reagovala   na   podania   sťažovateľa v súvislosti   s   výmazom   poznámky   v   katastri   nehnuteľností   vzhľadom   na   rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Tdo 5/2007 zo dňa 18. 4. 2007, čo je zrejmé z listov zo dní 5. 10. 2007, 23. 11. 2007, v tejto súvislosti boli podávané aj vyjadrenia z dní 26. 11. 2007, 17. 12. 2007, súčasne boli vykonávané iné úkony a vybavované ďalšie podania, vrátane žiadosti o nazretie do vyšetrovacieho spisu. Po preskúmaní spisového materiálu v rozsahu 16 zväzkov uznesením zo dňa 28. 12. 2008 sp. zn. VII/1 Gv 47/06 prokurátorka trestné stíhanie obv. Mgr. V. S. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona zastavila podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. Proti uvedenému rozhodnutiu bola podaná sťažnosť splnomocnencom poškodených, ktorá bola uznesením špeciálneho prokurátora zo dňa 23. 4. 2008 sp. zn. VII/1 Gv 47/06 podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietnutá.

V súvislosti so žiadosťou sťažovateľa zo dňa 31. 5. 2007 o preskúmanie postupu JUDr. J. Š., PhD., o ktorej, podľa jeho vyjadrenia nemá vedomosti z hľadiska rozhodnutia, je zo spisového materiálu zrejmé, že špeciálny prokurátor listom zo dňa 12. 6. 2007 sp. zn. VII/1   Gv   47/06   upovedomil   obhajcu   JUDr.   Ľ.   F.,   ktorý   predmetnú   žiadosť   podal,   o preskúmaní postupu vedúceho prokurátora a spôsobe vybavenia tohto podnetu.

K   podaniu   obhajcu   JUDr.   Ľ.   F.   zo   dňa   1.   6.   2007,   ktorým   vzniesol   námietku zaujatosti prokurátorky JUDr. M. T. z dôvodu podania určovacej žaloby, ako Mgr. V. S. uvádza, sa špeciálny prokurátor vyjadril v už uvedenom liste zo dňa 12. 6. 2007. Vzhľadom na prerozdelenie agendy v dôsledku rozšírenia personálneho stavu prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR od 1. 9. 2007, o ktorej skutočnosti bol Mgr.   V.   S.   vyrozumený,   bola   ďalšia   rozhodovacia   činnosť   v   súvislosti   s   námietkami zaujatosti JUDr. M. T. bezpredmetná.

Dňa 25. 10. 2007 podal Mgr. V. S. v danej veci sťažnosť na postup prokurátorky JUDr.   R.   O.   vo   veci   výmazu   obmedzujúcej   poznámky   z   LV   č. 7745,   na   základe   ktorej špeciálny   prokurátor   preskúmal   postup   prokurátorky   a   o   tejto   skutočnosti   upovedomil sťažovateľa listom zo dňa 5. 11. 2007. K uvedenej sťažnosti považujem za potrebné uviesť, že   predmetnú   vec,   obsahujúcu   početné   podania   zo   strany   sťažovateľa,   ale   aj   podania ďalších osôb, dozorujúce prokurátorky vybavovali spoločne s ďalšou, aj väzobnou agendou. Samotná   agenda   súvisiaca   s   trestnými   oznámeniami   a ďalšími   podaniami   sťažovateľa, správcu konkurznej podstaty VUIS NOVÁ spol. s r. o., R. R., aj v iných súvisiacich trestných veciach, ktoré, ako je zrejmé, aj z opatrení generálneho prokurátora boli určené na výkon dozorovej činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, je značne rozsiahla.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   mám   za   to,   že   postupom   Úradu   špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 47/06 nedošlo k zbytočným prieťahom a k porušeniu práv Mgr. V. S. vyplývajúcich z § 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 38 ods. 2 Listiny   základných   práv   a   slobôd,   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd a z toho dôvodu navrhujem sťažnosť Mgr. V. S. zamietnuť.“

Obsah   spisu   v predmetnej   veci   potvrdzuje   stručný   prehľad   úkonov   uvedený   vo vyjadrení špeciálnej prokuratúry z 12. mája 2008, a preto ústavný súd poukazuje vo vzťahu k procesným úkonom špeciálnej prokuratúry len na úkony uvedené v tomto vyjadrení, ktoré považuje za preukázané.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“) ústavný súd návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa   ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb   alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý   určuje   aj   rozsah   právomoci   ústavného   súdu   pri   poskytovaní   ochrany   základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2, čl. 152 ods. 4 ústavy).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a nečinnosťou špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp.   zn.   VII/1   Gv   47/06.   K porušeniu   označených   práv   sťažovateľa   malo   dôjsť   tým,   že špeciálna prokuratúra:

-od   1.   októbra   2004   nerozhodla   o oprávnenosti   trestného   obvinenia   proti nemu napriek tomu, že už 29. mája 2006 podal vyšetrovateľ v predmetnej veci návrh na zastavenie uvedeného konania,

-dala súhlas na vykonanie rozporuplných vyšetrovacích úkonov v uvedenom konaní,   ktoré   nevedú   ku skončeniu   predmetu   konania   (napr.   nariadenie   komplexného znaleckého vyšetrenia jeho zdravotného stavu, opakované výsluchy svedkov a pod.),

-od mája 2007 je nečinná, t. j. nevykonáva v uvedenej veci žiadne úkony bez zavinenia sťažovateľa, a to napriek skutočnosti, že túto vec podľa neho nemožno považovať za skutkovo zložitú.

Vychádzajúc   z   navrhovaného   petitu   sťažovateľa,   ktorý   je   pre   rozhodovanie ústavného súdu určujúci, sťažovateľ žiadal odstrániť stav nečinnosti špeciálnej prokuratúry vo veci sp. zn. VII/1 Gv 47/06. Namietanie porušenia iných práv s nečinnosťou a prieťahmi nesúvisiacimi   preto   ústavný   súd   vyhodnotil   ako   súčasť   širšej   argumentácie   sťažovateľa (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny). Rovnako sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený advokátom) nenamietal prieťahy pred iným orgánom, iba pred špeciálnou prokuratúrou, preto ústavný súd nemohol posúdiť prípadné prieťahy v konaní vyšetrovateľa.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom orgánu verejnej moci súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred orgánom verejnej moci, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať   o   zbytočných   prieťahoch   (m.   m.   II.   ÚS   93/03, II. ÚS 177/04).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   orgánu   verejnej   moci   sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru,   nevyslovil   porušenie   základného   práva   zaručeného   v   tomto   článku   (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   (napr.   I.   ÚS   17/01,   I.   ÚS   41/01,   I.   ÚS   57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.

Konanie pred špeciálnou prokuratúrou, ktoré sťažovateľ namieta, trvalo od 9. mája 2006   (predloženie   veci   vyšetrovateľom   s   návrhom   na   zastavenie   trestného   stíhania sťažovateľa) do 9. októbra 2006 (vrátenie veci vyšetrovateľovi na doplnenie dokazovania).

Doterajšia dĺžka konania pred špeciálnou prokuratúrou (viac ako 5 mesiacov) spolu s charakterom veci zatiaľ vylučuje, aby konanie vedené špeciálnou prokuratúrou v jej veci sp. zn. VII/1 Gv 47/06 bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi.

Vzhľadom na uvedené, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania vedeného pred špeciálnou prokuratúrou a charakter veci nepovažoval ústavný súd postup špeciálnej prokuratúry za taký, ktorý by mohol byť východiskom na vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti neprichádza podľa ústavného súdu do úvahy, aby doterajší namietaný postup špeciálnej prokuratúry signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí návrhu na ďalšie konanie ako porušenie označených práv sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2008