znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 188/07-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   októbra   2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   I.,   t.   č.   vo   väzbe,   vo veci   namietaného   porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 2 To 122/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. I.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta 2007 doručená sťažnosť A. I., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v konaní   vedenom   Krajským   súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 2 To 122/2007. Sťažnosť bola odovzdaná orgánu väzenskej a justičnej stráže a na poštovú prepravu 27. augusta 2007.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 122/2007 z 24. mája 2007 bolo na základe opravného prostriedku prokurátora zrušené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 T 32/2007 z 25. apríla 2007 a žiadosť sťažovateľa   o prepustenie   z väzby   bola   zamietnutá.   Zároveň   krajský   súd   rozhodol o neprijatí   záruky   dôveryhodných   osôb   za   sťažovateľa   a písomného   sľubu   sťažovateľa. Krajský súd tak rozhodol na neverejnom zasadnutí, pričom podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho označených práv tým, že krajský súd mu neposkytol možnosť osobne sa vyjadriť k dôvodom prepustenia z väzby, lebo vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených práv   podľa   ústavy   a dohovoru,   zrušil   uznesenie   krajského   súdu   a prikázal   prepustiť sťažovateľa z väzby na slobodu.

Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 2 To 122/2007 z 24. mája 2007 vyplýva, že ním bolo zrušené uznesenie okresného súdu sp. zn. 4 T 32/2007 z 25. apríla 2007 o prepustení sťažovateľa z väzby a žiadosť sťažovateľa bola zamietnutá. Zároveň nebola prijatá záruka dôveryhodných osôb, ale ani písomný sľub sťažovateľa.

Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie krajského súdu bolo 15. júna 2007 doručené sťažovateľovi, jeho obhajcovi a jeho rodičom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovateľ namieta porušenie   základného práva   na osobnú slobodu   podľa   čl.   17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 122/2007 z 24. mája 2007 v súvislosti so skutočnosťou, že krajský súd rozhodol na neverejnom zasadnutí, teda bez osobného vypočutia sťažovateľa.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Keďže   uznesenie   krajského   súdu   bolo   všetkým   oprávneným   osobám   doručené 15. júna   2007,   posledným   dňom   zákonnej   dvojmesačnej   lehoty   bol   15.   august   2007 (pracovná   streda).   Sťažnosť   však   bola   odovzdaná   orgánu   väzenskej   a justičnej   stráže a následne   na   poštovú   prepravu   až   27.   augusta   2007,   teda   už   po   uplynutí   zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007