znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 188/05-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   14.   decembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   V.   B.   –   V.,   bytom   P.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného   súdu   Topoľčany v konaní   vedenom   pod   sp. zn. PE   5   Cb   20/2001   (pôvodne vedenom do 1. januára 2005 na Okresnom súde Partizánske pred jeho zlúčením s Okresným súdom Topoľčany) a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Topoľčany   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   PE   5   Cb   20/2001 p o r u š i l   základné   právo   V.   B.   –   V.,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. V. B. – V. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Topoľčany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. V.   B.   –   V. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   5   302   Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún), ktoré je Okresný súd Topoľčany   p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. Š., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 14. septembra 2005 prijal na ďalšie konanie sťažnosť V. B. – V., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Topoľčany (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. PE   5   Cb   20/2001 (pôvodne vedenom do 1. januára 2005 na Okresnom súde Partizánske pred jeho zlúčením s okresným súdom).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je v predmetnom spore v procesnom postavení odporcu, nie je spokojný s doterajším priebehom konania, ktorý negatívne vplýva na jeho zdravotný stav („sťažovateľovi sa veľmi zhoršil zdravotný stav a to až do takej miery,   že   nemôže   prakticky   vykonávať   žiadnu   prácu   a je   invalidným   dôchodcom“) a vzhľadom na predmet sporu (zaplatenie sumy 352 799,43 Sk) zvyšuje jeho stav neistoty „pretože   sa   obáva,   že   v prípade   neúspechu   v konaní   nebude   vedieť   navrhovateľovi pohľadávku uhradiť, lebo už nemôže pracovať...“ . Predmetná vec bola prevzatá okresným súdom 1. januára 2005 v súvislosti so zrušením Okresného súdu Partizánske. Podľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd v merite veci dosiaľ nerozhodol. Uvedený postup okresného súdu považuje sťažovateľ za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.   Sťažovateľ   žiada   vydať nález, ktorým   by ústavný súd vyslovil   porušenie   ním označeného základného práva, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   700   000   Sk   a náhradu   trov právneho zastúpenia.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa 21. októbra 2005 (Spr. 1526/05) k veci vyjadril predseda okresného súdu a 25. novembra 2005 právna zástupkyňa sťažovateľa.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označeného článku ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

A.

Ústavný súd zo sťažnosti sťažovateľa a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo spisu sp. zn. PE 5 Cb 20/2001 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

L.,   spol.   s r.   o.,   B.   (ďalej   len   „navrhovateľka“)   podala   proti   sťažovateľovi   na Okresnom súde Partizánske 12. februára 2001 návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 352 799,43 Sk s úrokmi z omeškania.

Okresný súd 13. februára 2001 vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh a predloženie výpisu z obchodného registra. Súčasne požiadal Okresný úrad v P., odbor živnostenský, o zaslanie výpisu zo živnostenského registra týkajúci sa sťažovateľa (okresný úrad požadované predložil 16. februára 2001 a navrhovateľka 26. februára 2001). Súdny poplatok navrhovateľka uhradila 23. februára 2001.

Okresný   súd   7.   marca   2001   vydal   platobný   rozkaz   č.   k.   4   Rob   31/01-49,   ktorý napadol sťažovateľ 26. marca 2001 odporom.

Sťažovateľ   26.   apríla   2001   prevzal   (po   doručení   Mestskou   políciou   v P.)   výzvu okresného súdu z 27. marca 2001 na úhradu súdneho poplatku za odpor.

Sťažovateľ 7. mája 2001 požiadal o oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky.Okresný súd 16. mája 2001 požiadal Daňový úrad P. o podanie informácie o výške príjmu   z podnikateľskej   činnosti   sťažovateľa   a Okresný   úrad v P.,   oddelenie sociálnych vecí, o informáciu, či sťažovateľ poberá sociálne dávky (okresný úrad predložil oznámenie s negatívnou informáciou 24. mája 2001 a daňový úrad oznámil príjmy sťažovateľa za rok 2000 dňa 19. júna 2001).

Navrhovateľka sa písomne vyjadrila k odporu 30. júla 2001.Po viacerých pokusoch (vrátane požiadania Mestskej polície v P.) bola 22. januára 2002   sťažovateľovi   doručená   výzva   okresného   súdu   z 19.   novembra   2001   na   zaujatie stanoviska   k vyjadreniu   navrhovateľky   (stanovisko   bolo   doručené   okresnému   súdu 12. februára 2002 spolu s plnomocenstvom sťažovateľa na jeho zastupovanie advokátom).Okresný   súd   7.   februára   2002   stanovil   termín   pojednávania   na   22.   marec   2002 (predvolanie   doručil   účastníkom   11.,   resp.   12.   februára   2002).   Právna   zástupkyňa navrhovateľky   21.   marca   2002   faxom   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní (zdravotné dôvody). Taktiež právna zástupkyňa sťažovateľa telefonicky ospravedlnila svoju neúčasť.

Z dôvodu neprítomnosti účastníkov bolo pojednávanie z 22. marca 2002 odročené na neurčito.

Na   výzvu   okresného   súdu   z 22.   marca   2002   sa   navrhovateľka   29.   apríla   2002 vyjadrila k stanovisku sťažovateľa z 12. februára 2002.

Sťažovateľ 30. mája 2002 na výzvu okresného súdu z 3. mája 2002 oznámil, že k uzavretiu   zmieru   nedošlo.   Vyjadrenie   sťažovateľa   bolo   zaslané   navrhovateľke   4. júla 2002.

Okresný   súd   27.   januára   2003   stanovil   termín   pojednávania   na   12.   marec   2003 (predvolanie bolo doručené právnym zástupcom účastníkov 29. januára, resp. 4. februára 2003).Na pojednávaní konanom 12. marca 2003 sa k predmetu sporu vyjadrili sťažovateľ a právni   zástupcovia   účastníkov.   Pojednávanie   bolo   odročené „na   neurčito   s tým,   že navrhovateľ v lehote 40 dní predloží... súdu navrhovanú špecifikáciu ako i novú lízingovú zmluvu...“ (požadované   bolo   predložené   okresnému   súdu   22.   apríla   2003   a doručené sťažovateľovi 8. augusta 2003).

Okresný   súd   17.   septembra   2003   urgoval   u právnej   zástupkyne   sťažovateľa predloženie vyjadrenia k špecifikácii navrhovateľkinej pohľadávky (vyjadrenie predložené okresnému súdu 1. decembra 2003).

Vyjadrenie   sťažovateľa   bolo   doručené   právnej   zástupkyni   navrhovateľky 22. decembra   2003   a okresný   súd   19.   apríla   2004   urgoval   predloženie   stanoviska navrhovateľky   k tomuto   vyjadreniu   sťažovateľa   (stanovisko   bolo   predložené   okresnému súdu 19. apríla 2004 a zaslané sťažovateľovi 28. januára 2005).

Sťažovateľ 4. februára 2005 urgoval pokračovanie v konaní.Okresný súd uznesením zo 17. marca 2005 ustanovil znalca z odboru „ekonomika“ Ing. M. L. z G. na vypracovanie znaleckého posudku na určenie výšky škody a náhrady, na ktoré má navrhovateľ nárok (uznesenie doručené znalcovi 23. marca 2005 a účastníkom 6. apríla 2005). Na vypracovanie znaleckého posudku stanovil lehotu 40 dní.

Sťažovateľ 15. apríla 2005 požiadal o oslobodenie od povinnosti zloženia preddavku na znalečné.

Znalec 26. mája 2005 predložil súdu znalecký posudok č. 02/2005 z 27. apríla 2005. Znalecký posudok bol doručený 6. júna 2005 právnym zástupcom účastníkov.

Okresný súd 29. júna 2005 predvolal účastníkov na pojednávanie, ktorého termín stanovil na 19. október 2005 (predvolanie doručené účastníkom 11. júla, resp. 8. augusta 2005). Znalec 8. júla 2005 urgoval úhradu znalečného.

Okresný súd 18. júla 2005 vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľky na predloženie plnomocenstva, znalca na opravu vyúčtovania znalečného, právnu zástupkyňu sťažovateľa na   predloženie   potvrdenia   o jeho   majetkových   pomeroch   a Úrad   práce   v P.   požiadal o informáciu,   či   sťažovateľ   a jeho   manželka   sú   evidovaní   ako   nezamestnaní,   resp.   či poberajú   sociálne   dávky   (znalec   predložil   opravu   27.   júla   2005,   navrhovateľka plnomocenstvo 26. júla 2005, úrad práce oznámenie s negatívnou informáciu 25. júla 2005).Navrhovateľ 11. júla 2005 predložil vyjadrenie k znaleckému posudku.Okresný súd uznesením 2. augusta 2005 priznal znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého   posudku   (uznesenie   doručoval   účastníkom   a znalcovi   od   8.   augusta   do 31. augusta 2005). Na výzvu okresného súdu zo 4. augusta 2005 Úrad práce v P. 15. augusta 2005 oznámil, že sťažovateľ a jeho manželka nepoberajú dávky v hmotnej núdzi.

Navrhovateľ   18.   augusta   2005   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   o znalečnom (odvolanie doručil okresný súd 6. septembra 2005 znalcovi na vyjadrenie).

Okresný   súd   2.   septembra   2005   zaslal   sťažovateľovi   tlačivo „Potvrdenie o osobných...   pomeroch...“ na   vyplnenie   (tlačivo   bolo   predložené   okresnému   súdu 12. septembra 2005).

Okresný súd uznesením z 19. septembra 2005 priznal sťažovateľovi „oslobodenie od súdneho poplatku za podaný odpor...“ a ďalším uznesením „oslobodenie od preddavku na trovy znaleckého dokazovania“.

Znalec 26. septembra 2005 predložil súdu vyjadrenie k odvolaniu (pozri vyššie bod 24).Na pojednávaní konanom 19. októbra 2005 okresný súd rozsudkom sp. zn. PE–5 Cb 20/2001   uložil   sťažovateľovi   „zaplatiť   žalobcovi   sumu   105   777,20   Sk   s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 13. júna 2000 do zaplatenia“.

Súdny spis sp. zn. PE–5 Cb 20/2001 bol predložený 24. októbra 2005 ústavnému súdu na nahliadnutie.

B.

Predseda   okresného   súdu   v odpovedi   sp.   zn.   Spr.   1526/05   zo   14.   júla   2005   na sťažovateľovu sťažnosť z 26. júna 2005 okrem iného uviedol: „(...) Po preskúmaní Vašej sťažnosti   som   žiadne   prieťahy   v konaní   zo   strany   konajúcej   sudkyne   na   tunajšom   súde nezistil (...). Pokiaľ ide o zistené prieťahy v konaní na bývalom Okresnom súde Partizánske za   obdobie   od   19.   04.   2004   do   konca   roka   2004,   tieto   po   preverení   stavu   mohli   byť zapríčinené   ako   nedostatočným   personálnym   obsadením   tohto   súdu,   tak   i organizáciou práce (...).

Na základe týchto zistení musím Vašu sťažnosť považovať za čiastočne opodstatnenú, no keďže na tunajšom súde sa vo veci plynule koná, z mojej strany nebolo potrebné prijímať žiadne opatrenia. (...)“

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PE 5 Cb 20/2001 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.

2. Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr 1526/05 z 21. októbra 2005 chronologicky opísal priebeh doterajšieho konania a k predmetu sťažnosti uviedol: „(...) Na tunajšom súde som žiadne prieťahy v konaní zo strany konajúcej sudkyne nezistil, vo veci sa riadne koná, pričom dňa 19. 10. 2005 bolo vo veci meritórne rozhodnuté.

Pokiaľ ide o zistené prieťahy v konaní na bývalom okresnom súde za obdobie od 19. 04. 2004 do 31. 12. 2004, tieto po preverení stavu mohli byť zapríčinené nedostatočným personálnym obsadením tohto súdu, prípadne i organizáciou práce.

Na   základe   týchto   skutočností   sťažnosť   p.   V.   B.   musím   hodnotiť   ako   čiastočne opodstatnenú. (...)“

3. Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku z 11. novembra 2005 k vyjadreniu okresného   súdu   opísala   priebeh   doterajšieho   konania   a v závere   uviedla: „(...)   z vyššie uvádzaných dôvodov bol nútený odporca podaním zo dňa 26. 6. 2005 podať sťažnosť na prieťahy   v konaní   predsedovi   Okresného   súdu   Topoľčany,   súd   následne   vytýčil pojednávanie na deň 19. 10. 2005, kedy na pojednávaní bol vynesený rozsudok, pričom súdom bolo sťažovateľovi vyčítané jeho podanie Ústavnému súdu Slovenskej republiky a aj napriek   tomu,   že   odporca   bol   v konaní   v prevažnej   miere   úspešný,   súd   sa   nezaoberal otázkou náhrady trov právneho zastúpenia. (...)“

4.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Iba   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna neistota   osoby   neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd o veci iba konal a nerozhodol o nej s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne judikuje ústavný súd, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (napr. I. ÚS 41/02, III. ÚS 87/02 a ďalšie).

5.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je   konanie o zaplatenie   sumy   352   799,43   Sk   s príslušenstvom,   ktoré   sa   začalo   12.   februára   2001 a okresný súd vo veci meritórne rozhodol 19. októbra 2005.

6. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

6.1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka   konania   vedeného   na   okresnom   súde   nebola   v posudzovanej   veci   závislá   od   jej zložitosti   (právnej   alebo faktickej)   a   ani vyvolaná správaním   sťažovateľa   (pozri   bližšie chronologický   prehľad   úkonov   predmetného   súdneho   konania   –   bod   A II.   časti odôvodnenia).

6.2. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   ako   aj   zo stanovísk   účastníkov   konania   a   z na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd konštatoval zbytočné prieťahy v období

- od 30. mája 2002 (oznámenie sťažovateľa okresnému súdu, že k uzatvoreniu zmieru nedošlo)   do   27.   januára   2003   (predvolanie   na   pojednávanie),   t.   j.   takmer   osem mesiacov,

- od   19.   apríla   2004   (predloženie   stanoviska   navrhovateľky)   do   17.   marca   2005 (uznesenie o ustanovení znalca), t. j. takmer 11 mesiacov, počas ktorých okresný súd vykonal jediný procesný úkon 28. januára 2005, keď zaslal stanovisko navrhovateľky sťažovateľovi.Okresný   súd   teda   spolu   vyše   19   mesiacov   nevykonal   úkony   smerujúce   k meritórnemu rozhodnutiu sporu (resp. bol nečinný).

6.3.   Vzhľadom   na všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

6.4.   Vzhľadom   na   to,   že   okresný   súd   vo   veci   meritórne   rozhodol   rozsudkom z 19. októbra   2005,   nepovažoval   ústavný   súd   za   potrebné   rozhodnúť   o sťažovateľovom návrhu na prikázanie okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

7. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ   požadoval z dôvodov   vyššie   uvedených   (pozri   bod   2   I.   časti odôvodnenia) priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 700 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   cit.   ustanovenia   zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   základného   práva   sťažovateľa   (pozri   body   6.1   až   6.3   tejto   časti), považuje za primerané vo výške 20 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

8. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnému   sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátkou.   Advokátka   vykonala   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania, písomné podanie (sťažnosť)   zo   7.   júla 2005   a stanovisko   z 11.   novembra 2005.   Odmena   za   jeden   úkon   právnych   služieb   je   (v   zmysle   §   11   ods. 2   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. 1/6 výpočtového základu 15 008 Sk) 2 501   Sk,   čo   predstavuje   spolu   s režijným   paušálom   150   Sk   sumu   2 651 Sk.   Odmena advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za tri úkony právnych služieb) 7 853 Sk.

Keďže si sťažovateľ uplatnil náhradu trov konania vo výške 5 302 Sk, ústavný súd rozhodol v súlade s jeho návrhom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

9. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2005