znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 187/2015-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkaprerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   advokátomJUDr. Pavlom Piovarčim, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konanívedenom pod sp. zn. 17 C 940/2002 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 940/2002p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   940/2002p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovomtritisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II   p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e   p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právnehozastúpenia   v sume   296,44   €   (slovom   dvestodeväťdesiatšesť   eur   a štyridsaťštyri   centov)na účet   advokáta   JUDr.   Pavla   Piovarčiho,   Štúrova   20,   Košice,   do   dvoch   mesiacov   odprávoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. I. ÚS 187/2015-15 z 29. apríla 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 940/2002.

2.   Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   účastníčkou   konania(žalobkyňou) „o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva“, ktoré začalo ešte v apríli 2002 a dosiaľ ani po 13 rokoch nie je právoplatneskončené. Predĺženie tohto konania spôsobilo jednak nekonanie okresného súdu v určitýchobdobiach, ako aj ustanovení znalci, ktorí spôsobili zbytočné prieťahy, pretože viackrátnevypracovali znalecké posudky v stanovených lehotách, a napokon tiež to, že rozsudokokresného súdu z 8. marca 2011 bol zrušený odvolacím súdom v roku 2013. Sťažovateľkapodala predsedovi okresného súdu 11. februára 2015 aj sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby vo vecivydal nález, ktorým vysloví, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 940/2002svojou nečinnosťou, nesústredenou a neefektívnou činnosťou porušil jej základné právopodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázal okresnému súduvo veci konať bez zbytočných prieťahov. Domáha sa aj priznania finančného zadosťučineniav sume 5 000 € a úhrady trov konania.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda okresnéhosúdu, ktorý vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti podaním z 15. mája 2015 uviedol: „Po oboznámení sa s obsahom podanej sťažnosti a spisu, v ktorom sú namietané prieťahy,   Vám   prekladám   svoje   stanovisko   spolu   s   chronológiou   vo   veci   vykonaných úkonov:

- žaloba o určenie vlastníckeho práva a určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, bola   sťažovateľkou   v   zastúpení   právnou   zástupkyňou   podaná   na   tunajšom   súde   dňa 15.4.2002...

- dňa 28.1.2003 bol žalobný návrh odoslaný na vyjadrenie v lehote 15 dní žalovaným v 1. až 3. rade.

- dňa 14.2.2003 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných.

-   dňa   17.2.2003   bolo   stanovisko   žalovaných   doručované   na   vyjadrenie   právnej zástupkyni sťažovateľky.

- právna zástupkyňa sťažovateľky doručila svoje stanovisko súdu dňa 21.3.2003.

- dňa 5.3.2004 bolo určené pojednávanie na deň 2.6.2004, ktoré bolo preročené na 31.5.2004.

-   pojednávanie   sa   uskutočnilo   bez   prítomnosti   sťažovateľky,   ktorej   neúčasť ospravedlnila jej právna zástupkyňa zo zdravotných dôvodov a bolo odročené na neurčito za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.

- dňa 8.7.2004 dala zákonná sudkyňa pokyn pre vyžiadanie správ zo Správy katastra v Košiciach a z Okresného súdu Košice I žiadala o pripojenie spisov z bývalého Štátneho notárstva.

- v mesiacoch september a december 2004 predložila Správa katastra v Košiciach žiadané listiny.

- dňa 25.8.2005 bolo určené pojednávanie na deň 31.10.2005.

- dňa 24.10.2005 požiadala právna zástupkyňa sťažovateľky o odročenie termínu pojednávania, určeného na deň 31.10.2005, z dôvodu kolízie pojednávaní.

- na základe uvedenej žiadosti bolo pojednávanie odročené na 14.12.2005.

- dňa 13.12.2005 požiadala právna zástupkyňa sťažovateľky telefonicky o odročenie pojednávania zo dňa 14.12.2005 z dôvodu kolízie sinými pojednávaniami a tiež požiadala o vypočutie sťažovateľky v domácom prostredí z dôvodu jej zlého zdravotného stavu.

- z vyššie uvedených dôvodov bolo pojednávanie odročené na 1.2.2006.

- takto určené pojednávanie bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu žalovanej v 2. rade na deň 13.3.2006.

- dňa 13.3.2006 sa pojednávanie uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.

-   uznesením   zo   dňa   24.5.2006   bolo   nariadené   znalecké   dokazovanie   znalcom z odboru geodézie a kartografie.

- znalecký posudok bol súdu doručený 26.2.2007.

- dňa 16.3.2007 bolo určené pojednávanie na deň 30.4.2007.

- uznesením zo dňa 20.4.2007 bolo rozhodnuté o znalečnom.

- vytýčeného pojednávania (na deň 30.4.2007) sa nezúčastnila sťažovateľka ani jej právna   zástupkyňa,   ktorá   požiadala   o   odročenie   pojednávania   na   neskorší   termín zo zdravotných dôvodov (účasť na rehabilitácii).

-   pojednávanie   bolo   odročené   na   deň   28.5.2007,   kedy   sa   uskutočnilo   a bolo odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o vstupe do konania ďalších účastníkov na strane žalovaných.

-   dňa   30.5.2007   podala   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   písomný   návrh na pripustenie vstupu ďalších žalovaných do konania.

- dňa 2.7.2007 došlo k zmene zákonnej sudkyne v súlade s rozvrhom práce tunajšieho súdu pre príslušný kalendárny rok.

-   uznesením   zo   dňa   30.10.2007   bolo   rozhodnuté   o   podanom   procesnom   návrhu a zmene žaloby.

- v januári 2008 bolo určené pojednávanie na deň 26.2.2008.

- pojednávanie sa uskutočnilo, rovnako ako ďalšie dňa 17.3.2008.

- ďalšie pojednávanie, určené na deň 20.5.2008, bolo odročené na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky z dôvodu kolízie termínov pojednávaní, a to na deň 23.5.2008.

- pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito.

-v júni 2008 bolo vytýčené pojednávanie na deň 9.9.2008.

- z dôvodu nedoručenia predvolania na pojednávanie znalcovi bolo pojednávanie odročené na deň 21.10.2008.

-   pojednávanie   dňa   21.10.2008   sa   uskutočnilo   a   bolo   odročené   na   neurčito   za účelom zistenia aktuálnej adresy znalca.

- po zistení tejto adresy bol dňa 7.11.2008 určený nový termín pojednávania, a to na deň 23.1.2009.

-   za   účelom   doplnenia   znaleckého   dokazovania   bolo   pojednávanie   odročené na 27.3.2009.

- ďalšie pojednávania boli určené na dni 24.4.2009 a 19.6.2009.

-   druhé   z   týchto   pojednávaní   (zo   dňa   19.6.2009)   bolo   odročené   za   účelom dopracovania znaleckého posudku.

- dňa 30.6.2009 boli žiadané listinné doklady zo Štátneho archívu v Košiciach, ktorý žiadosti vyhovel 10.8.2009.

- uznesením zo dňa 2.9.2009 bolo nariadené znalecké dokazovanie s prihliadnutím na doplnené doklady.

- spis bol znalcovi odoslaný dňa 4.9.2009 a následne 4.11.2009, keďže prvú zásielku neprevzal.

- dňa 2.12.2009 znalec vrátil spis bez vypracovania znaleckého posudku s poukazom na   skutočnosť,   že   bol   vyčiarknutý   zo   zoznamu   znalcov,   na   základe   takto   oznámenej skutočnosti bol uznesením zo dňa 15.1.2010 ustanovený iný znalec z toho istého odboru...

- spis bol znalcovi odoslaný dňa 8.4.2010 a doplnok k znaleckému posudku bol súdu doručený 26.10.2010.

- v novembri 2010 bolo určené pojednávanie na deň 14.12.2010.

- uznesením zo dňa 26.11.2010 bolo rozhodnuté o znalečnom...

- dňa 14.12.2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 8.3.2011.

- dňa 8.3.2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté tak, že súd žalobu zamietol.

- dňa 19.4.2011 sa sťažovateľka cestou svojej právnej zástupkyne proti rozsudku odvolala.

-   dňa   21.4.2011   bola   sťažovateľka   vyzvaná   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za podané odvolanie a toto bolo zaslané na vyjadrenie žalovaným,

-   na   základe   žiadosti   bolo   uznesením   zo   dňa   27.4.2011   priznané   sťažovateľke oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku.

- vyjadrenie žalovaných k odvolaniu bolo súdu doručené 13.5.2011.

- dňa 20.5.2011 bol spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa nachádzal do 17.7.2013, kedy bol vrátený s rozhodnutím, ktorým bol   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   zrušený   a   vec   vrátená   na   ďalšie   konanie   a   nové rozhodnutie.

- po vrátení spisu z odvolacieho súdu dala zákonná sudkyňa pokyn pre vydanie uznesenia na doplnenie znaleckého dokazovania dodatkom č. 2.

- uznesenie bolo vypracované 31.10.2013 a spis znalcovi odoslaný 6.11.2013.

-   dňa   19.3.2014   bol   ustanovený   znalec   urgovaný   na   predloženie   vypracovaného dodatku k znaleckému posudku.

-   dňa   22.5.2014   bol   znalec   urgovaný   na   predloženie   posudku   telefonicky,   kedy poukázal na svoju pracovnú zaneprázdnenosť.

- písomným podaním zo dňa 26.5.2014 požiadal ustanovený znalec o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku do 20.6.2014.

- dňa 2.6.2014 bol daný súhlas s predĺžením lehoty tak, ako o to znalec požiadal.

- znalecký posudok bol súdu doručený 15.7.2014.

-   dňa   29.7.2014   bol   znalcom   doručený   doplnok   k   znaleckému   posudku   zaslaný na vyjadrenie účastníkom konania.

-   vyjadrenie   sťažovateľky   cestou   jej   právnej   zástupkyne   bolo   súdu   doručené 21.8.2014.

- dňa 2.10.2014 došlo k zmene zákonného sudcu v danom konaní v súlade s rozvrhom práce tunajšieho súdu pre príslušný kalendárny rok a po preložení pôvodne konajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Slávky Zborovjanovej na súd vyššieho stupňa.

Ako vyplýva z chronológie vo veci vykonaných úkonov, na celkovú dĺžku konania má vplyv   predovšetkým   skutková   obtiažnosť   veci   spočívajúca   v   nutnosti   znaleckého dokazovania, a to aj vypracovaním dodatkov k už podanému znaleckému posudku, druhého z nich po rozhodnutí odvolacieho súdu.

Jednalo   sa   o   nutnosť   znaleckého   dokazovania   znalcom   z   odboru,   v   ktorom   sú zapísaní znalci značne zaťažení, čo je súdu známe i z iných konaní. Právnym zástupcom uvádzaný argument, že pri dlhotrvajúcom nevypracovaní znaleckého posudku bolo potrebné poveriť iného znalca, teda nemožno považovať za účelný. Navyše aj ustanovený znalec sa musí so spisom oboznámiť tak, aby mohol znalecký posudok vypracovať, čo by si vyžadovalo ďalší   a   značný   časový   priestor.   Súdu   tiež   nemohla   byť   známa   skutočnosť,   že   dôjde   k vyčiarknutiu prv ustanoveného súdneho znalca, ktorý vypracúval pôvodný znalecký posudok a že z toho dôvodu bude potrebné ustanoviť iného znalca. Dĺžka vypracúvania znaleckého posudku a jeho dodatkov zodpovedala reálnym možnostiam v súvislosti so zaťaženosťou ustanovených znalcov, pričom došlo k urgenciám na vypracovanie posudku, resp. jeho dodatku. Ak právny zástupca sťažovateľky namieta výšku priznanej znaleckej odmeny, proti uzneseniu o priznanej odmene mala možnosť sťažovateľka podať odvolanie, avšak tak ani v jednom prípade neurobila.

Pokiaľ ide o namietanú celkovú dĺžku predmetného konania, je potrebné poukázať na fakt, že s výnimkou kratších období nečinnosti, a to od 21.3.2003 do 5.3.2004, od decembra 2004 do augusta 2005 a od augusta 2014 do súčasnosti súd v danej veci konal, vytyčoval pojednávania   a   vykonával   ďalšie   úkony   potrebné   pre   rozhodnutie   veci   (nariadenie znaleckého   dokazovania,   zabezpečovanie   listín).   Predovšetkým   obdobie   nečinnosti v posledných   mesiacoch   bolo   spôsobené   vyššie   odôvodnenou   zmenou   zákonného   sudcu v danom konaní, ktorý sa musí s predmetným spisom (330 strán), ale i s ďalšími prevzatými spismi dôsledne oboznámiť. Je pravdou, že táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu sťažovateľky,   ale jedná   sa   o objektívne danú   skutočnosť,   ktorá   má reálny   podklad bez zavinenia sudcu či súdu.

Pri   rozhodovaní   ústavného   súdu   navrhujem   tiež   zohľadniť   skutočnosť,   že   práve právna   zástupkyňa   sťažovateľky   opakovane   niekoľkokrát   navrhla   odročiť   vytýčené pojednávania, a to spravidla z dôvodu kolízií s inými termínmi pojednávaní. Na jej žiadosť boli odročené pojednávania, určené na dni 31.10.2005, 14.12.2005, 30.4.2007 a 20.5.2008. Poukazujem tiež na obdobie, keď sa spis nachádzal na odvolacom Krajskom súde v Košiciach (20.5.2011 až 17.7.2013). Toto obdobie nie som oprávnený žiadnym spôsobom hodnotiť   či   posudzovať,   podľa   môjho   názoru   však   jeho   trvanie   nemôže   byť   pripísané na ťarchu tunajšiemu súdu, ktorý po vrátení spisu z tohto súdu začal vo veci vykonávať ďalšie úkony na základe pokynov odvolacieho súdu.“

5. Procesné úkony okresného súdu uvedené vo vyjadrení okresného súdu považovalústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdnehospisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 20. mája 2015. Ústavný súd navyšezistil, že sťažovateľka viackrát upravovala svoj návrh (pre zrejmé nesprávnosti v písaní) užna začiatku konania 21. marca 2003 a tiež aj znenie petitov svojho návrhu (napr. 2. mája2007,   8.   februára   2011   a 8.   marca   2011).   Posledným   úkonom   v spise   je   urgenciasťažovateľky na nariadenie termínu pojednávania doručená okresnému súdu 11. februára2015, na ktorú okresný súd zatiaľ nereagoval.

6. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresnéhosúdu zaujala stanovisko podaním z 1. júna 2015, v ktorom uviedla:

„Skutočnosti uvedené vo vyjadrení sa k sťažnosti predsedu Okresného súdu Košice I zo dňa 18.05.2015 podľa môjho nijako nevyvracajú mnou namietané prieťahy v konaní, ale naopak preukazujú, že k týmto vo veci reálne došlo a to z dôvodov na strane konajúceho súdu, čo v konečnom dôsledku priznáva aj samotný predseda Okresného súdu Košice I. Mám za to, že zmena zákonného sudcu v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu mne ako   účastníkovi   konania   a   obmedzovať,   resp.   porušovať   moje   ústavné   právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Jedná sa o internú organizačnú záležitosť súdu, ktorú je súd povinný si obstarať tak, aby tým samotní účastníci, s ohľadom na dĺžku ich konania, neboli nijako negatívne ovplyvnení.

Opätovne poukazujem a zotrvávam na všetkých skutočnostiach uvedených v mojom písomnom podaní - ústavnej sťažnosti zo dňa 23.03.2015.“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichvyjadreniami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavnýsúd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1... Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, kohopráva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jehozáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnejneistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátnehoorgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosťsúdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť takýprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôliktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdua sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdomprikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ichpráv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.

11.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahomv konaní,   a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   v   súladeso svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) ústavný súdzohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súdrozhoduje   (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci.

11.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania jerozhodovanie okresného súdu o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z obsahusúdneho spisu okresného súdu síce vyplýva, že čiastočne ide o skutkovo zložitejšiu vec,keďže muselo byť až trikrát nariadené (doplnené) znalecké dokazovanie, ale na druhej stranevec nie je právne zložitá a z dosiahnutých výsledkov ústavný súd nezistil takú zložitosť veci,ktorá by mohla odôvodňovať až trinásťročné trvanie tohto konania.

11.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľky v posudzovanomkonaní – ústavný súd zistil, že k predĺženiu predmetného konania čiastočne prispela aj samasťažovateľka, ktorá síce bola právne zastúpená advokátkou, ale niekoľko pojednávaní, napr.31. októbra 2005, 14. decembra 2005, 30. apríla 2007 a 20. mája 2008, bolo odročenýchpráve   na   základe   jej   žiadostí   pre   kolíziu   s inými   pojednávaniami,   a dokonca   v jednomprípade – 14. decembra 2005 – ospravedlnenie nebolo doložené ani relevantnými dokladmi.Pre svoj zlý zdravotný stav sťažovateľka bola okresným súdom vypočutá prvýkrát až napojednávaní 17. marca 2008. Na druhej strane však bola v konaní veľmi aktívna, a keď bolokresný   súd   nečinný   (žiadala   dvakrát   v roku   2003,   a   to   28.   januára   a 28.   novembraa naposledy aj 14. februára 2015), aby okresný súd nariadil vo veci pojednávania, a tiežvčas   reagovala   na   pokyny   súdu   a oznamovala   mu   potrebné   skutočnosti. Sťažovateľkav predmetnom   konaní   využívala   aj   svoje   procesné   práva,   ako   to   vyplýva   z prehľaduprocesných úkonov uvedených v bode 4 tohto nálezu, avšak rozhodovanie o jej návrhoch čiopravných prostriedkoch nemožno započítať iba na ťarchu okresného súdu.

11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu   označených   práv   sťažovateľky,   bol   postup   okresného   súdu   v namietanomkonaní.   Ústavný   súd   poukazuje   predovšetkým   na   to,   že   trvanie   napadnutého   konania(takmer   13 rokov)   je   už   samo   osebe   celkom   jednoznačne   neprimerané.   Podľa   názoruústavného súdu konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno užlen   na   základe   jeho   posúdenia   ako   celku   považovať   za   nezlučiteľné   s imperatívomustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr. II. ÚS 3/09,III. ÚS 170/2010, III. ÚS 21/2014). Hoci možno nájsť v konaní okresného súdu aj obdobianečinnosti,   a to   už   hneď   na   začiatku   konania   od   podania   žaloby   (15.   apríl   2003)   do17. januára 2004, t. j. v trvaní 9 mesiacov, a potom najmä od 8. júla 2004 až do 13. marca2006, keď sa konalo druhé pojednávanie, v trvaní viac ako 20 mesiacov (v tomto obdobíboli určené termíny pojednávaní odročené dvakrát na základe žiadosti právnej zástupkynesťažovateľky   a raz   právneho   zástupcu   odporcov   bez   prerokovania   veci),   a   okresný   súdnásledne vykonal na ôsmich pojednávaniach od 28. mája 2007 až do 8. marca 2011 ajdokazovanie vypočutím účastníkov a svedkov a napokon rozhodol rozsudkom, na doterajšiudĺžku konania mala zásadný vplyv najmä jeho neefektívna činnosť, pretože aj keď vo vecisamej rozhodol, jeho rozhodnutie z 8. marca 2011 bolo odvolacím súdom podľa § 221ods. 1   písm.   h)   OSP   zrušené   z dôvodu,   že   okresný   súd   nesprávne   vec   právne   posúdila nedostatočne zistil skutkový stav. Na celkovú dĺžku konania malo vplyv aj to, že lehotyna vypracovanie znaleckého posudku a jeho dvoch dodatkov boli výrazne prekročené vinouznalcov, ktorých ustanovil okresný súd, keďže vypracovanie trvalo s prestávkami od mája2006 do februára 2007, od septembra 2009 až do októbra 2010 a tiež od októbra 2013 aždo júla 2014, čo tiež nemožno akceptovať bez ohľadu na to, že od 20. mája 2011 až do 17.júla 2013 sa spis nachádzal aj na odvolacom súde.

12. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľaktorej   k   zbytočným   prieťahom   v   súdnom   konaní   nemusí   dochádzať   len   nekonanímpríslušného   súdu,   ale   aj   takou   jeho   činnosťou,   ktorá   nesmeruje   k   odstráneniu   právnejneistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecnéhosúdu)   môže   zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátneho   orgánu   nesmerovala   k   odstráneniu   právnejneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, abyo jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08,I. ÚS 158/2010).

13. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu ústavný súd preto vyslovil, že postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 940/2002 bolo porušené základné právosťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to jeuvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

14.   Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   základného   práva   sťažovateľkyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočnýchprieťahov   a   odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa nachádza   sťažovateľkadomáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku rozhodnutia).

15. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

16. Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €z dôvodov, ktoré uviedla vo svojej sťažnosti takto: „Nemožnosť usporiadania si vzťahov v súvislosti s vlastníckym právom v spojení s postupom súdu, ktorý nevykonáva úkony, ktoré majú smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa účastníci konania počas jeho trvania   nachádzajú   je   jasným   dôkazom   neefektívnej   činnosti   súdu,   ktorá   nie   je   ničím ospravedlniteľná.“

17. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

18.   S prihliadnutím na neefektívny   postup   okresného   súdu   vo veci vedenej podsp. zn. 17 C 940/2002 a okolnosti danej veci vyhodnotené v bode 11.1 až 11.3 ústavný súdpovažuje priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4zákona o ústavnom súde(bod 3 výroku rozhodnutia).

19. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákonao ústavnom   súde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľka   žiadala   priznať   finančnézadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 3 000 €. Z uvedených dôvodov ústavnýsúd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

20. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátomJUDr.   Pavlom   Piovarčim.   Sťažovateľka   si   uplatnila   úhradu   trov   konania   bez   bližšejšpecifikácie.

21. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy. Ústavný   súd   prirozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnancahospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €. Sťažovateľke,ktorá bola vo veci namietaných porušení práv úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jejprávneho zastúpenia advokátom v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a)a c)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov.   Advokát   vykonal   2   úkony   právnych   služieb,   a   to   prevzatie   a prípravuzastupovania, spísanie a podanie sťažnosti v roku 2015. Odmena za jeden právny úkonvykonaný v roku 2015 je 139,83 €, spolu s režijným paušálom 8,39 € predstavuje sumu148,22   €.   Odmena   advokátovi   za   poskytnuté   služby   v konaní   pred   ústavným   súdom(za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 296,44 €,keďže advokát neosvedčil, že je platcom dane z pridanej hodnoty. Priznanú náhradu trovprávneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky(§ 31a zákona o   ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov odprávoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde) tak, ako to je uvedenév bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015