znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 187/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., V., zastúpeného advokátom JUDr. R. M., PhD., K., vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu postupom   a uznesením   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   2   CoE   388/2011 z 30. novembra 2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2012 doručená a na výzvu ústavného súdu 28. marca 2012 doplnená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)

- v sťažnosti i v jej doplnení chybne uvedený čl. 48 ods. 2 ústavy - postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) z 30. novembra 2011, ktorý sa nesprávnym odmietnutím jeho opravného prostriedku pre oneskorenosť odmietol zaoberať (ne)zákonnosťou   uznesenia   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   (ďalej   len „okresný   súd“) z 22. júna 2011.

2. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom konštatoval, že jeho základné právo na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   postupom   krajského   súdu   porušené   bolo,   uznesenie krajského   súdu   z 30.   novembra   2011   zrušil   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie,   priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 € a náhradu trov konania v sume 257,60 €, všetko v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.  

3.   Ešte   predtým,   ako   sa   ústavný   súd   môže   zaoberať   materiálnou   stránkou   veci, je vždy   povinný   preskúmať   formálne   (procesne)   náležitosti   ústavnej   sťažnosti.   Len v prípade, že návrh spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti, sa ním môže zaoberať aj vecne. Jedným zo základných znakov ústavnej sťažnosti ako ochrany ústavou zaručených   základných   práv   a slobôd   je   jej   subsidiarita.   Ústavnú   sťažnosť   možno   teda podať len vtedy, keď boli pred jej podaním vyčerpané všetky   prostriedky,   ktoré zákon na ochranu práva poskytuje. Takým prostriedkom sa podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   rozumie   riadny   opravný   prostriedok, mimoriadny   opravný   prostriedok,   vyjmúc   návrh   na   obnovu   konania,   a iný   procesný prostriedok na ochranu práva, s uplatnením ktorého je spojené začatie súdneho, správneho, trestného   alebo   iného   právneho   konania.   V opačnom   prípade   je   ústavná   sťažnosť neprípustná.

4.   V danom   prípade   je   podstatou   ústavnej   sťažnosti   námietka,   že   krajský   súd nesprávnym   odmietnutím   odvolania   sťažovateľa   pre   jeho   údajnú   oneskorenosť   vyslovil denegatio iustitiae, a tým mu zabránil v prístupe k spravodlivosti.

5. So zreteľom na sťažovateľom uvádzanú skutočnosť, že odvolanie, ktoré vo forme telefaxu   podal   15.   júla   2011   a toto   nasledujúcim   dňom   (t.   j.   16.   júla   2011)   doplnil doručením   jeho   originálu, podal   včas,   a pokiaľ   ho krajský   súd   sťažnosťou   napadnutým uznesením   odmietol,   hoci   pre   jeho   odmietnutie   neboli   splnené   zákonom   ustanovené podmienky,   odňal   sťažovateľovi   možnosť   konať   pred   súdom,   a teda   naplnil   nielen prípustnosť, ale aj dôvodnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho   poriadku   [ďalej   aj   „OSP“   (porov.   R   23/1994   Zb.   stanovísk   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky)].

6. Ústavný súd je teda na rozdiel od sťažovateľa toho názoru, že námietka proti uzneseniu krajského súdu, ktorú uplatnil v ústavnej sťažnosti,   bola dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. f) OSP, a tak mala byť uplatnená v konaní o dovolaní podľa ustanovenia §   236   a nasl.   OSP.   Ak   tak   neurobil,   sťažovateľ   nevyčerpal   dostupný   a účinný   opravný prostriedok, ktorý mu zákon (Občiansky súdny poriadok) na ochranu označeného práva, ktorého porušenie namieta, poskytol, preto sa ústavný súd ústavnou sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale už pri predbežnom prerokovaní ju odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

7. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších jeho   návrhoch   v uvedenej   veci   stratilo   opodstatnenosť,   preto   sa   nimi   ústavný   súd   už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2012