znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 187/05-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. januára 2006 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. I. Z., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 85/02, a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 85/02 p o r u š i l základné právo Ing. I. Z., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   85/02 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. I. Z. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ing.   I.   Z. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   5 302   Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   J.   H.,   B.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 14. septembra 2005 č. k. I. ÚS 187/05-16 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. I. Z., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 85/02.

2. Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je odporcom v konaní, ktoré začalo 4. júla   2002   návrhom   podaným   navrhovateľmi   (pozri   nižšie   II.   časť   odôvodnenia) okresnému súdu vo veci „zrušenia výpovede z nájmu bytu“. Okresný súd dosiaľ o návrhu meritórne nerozhodol.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva, prikázal okresnému súdu „vo veci konať bez zbytočných prieťahov“, priznal mu finančné zadosťučinenie „v sume 100 000 Sk“ a „náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 572 Sk“.

4.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený   jeho poverenou   podpredsedníčkou,   vyjadrením   č.   Spr.   2141/05   z 21. októbra 2005. Právny zástupca sťažovateľa v podaní z 28. novembra 2005 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania, stanovisko k uvedenému vyjadreniu okresného súdu však nezaujal.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za   nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci,   t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   priložených   písomností,   z vyjadrenia   okresného   súdu a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 85/02.

Navrhovatelia M. O., P. O. a Ing. J. O., nájomníci bytu B., podali proti sťažovateľovi ako majiteľovi domu a prenajímateľovi 4. júna 2002 na okresnom súde „Návrh na zrušenie výpovede z nájmu bytu“, ktorú im dal listom zo 6. mája 2002.

Okresný   súd   14.   júna   2002   vyzval   navrhovateľov   na   doplnenie   ich   návrhu (odstránenie jeho vád).

Navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnili a upresnili návrh 12. júla 2002.

Okresný súd 26. augusta 2002 vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku a ich právneho zástupcu na predloženie listín týkajúcich sa veci (poplatok bol uhradený 2. septembra 2002 a požadované doklady predložené 13. septembra 2002).

Okresný súd 7. novembra 2002 zaslal sťažovateľovi návrh na vyjadrenie (vrátený späť 12. februára 2003 poštou ako „v odbernej lehote neprevzatý“).

Okresný   súd   23.   februára   2004   stanovil   termín   pojednávania   na   20.   apríl   2004 (sťažovateľovi   opätovne   zaslal   aj   návrh).   Predvolanie   sťažovateľa   bolo   vrátené   späť okresnému súdu 23. marca 2004 poštou ako neprevzaté v odbernej lehote.

Pojednávanie   konané   20.   apríla   2004   (prítomní   navrhovatelia   P.   O.   a Ing. J.   O. a právny   zástupca   navrhovateľov)   bolo   po   prednesoch   na   pojednávaní   prítomných účastníkov   odročené   na   7.   október   2004.   Súčasne   súd   určil   termín   obhliadky   bytu navrhovateľov   na 26. máj 2004   (predvolanie na obhliadku   bolo doručené sťažovateľovi 3. mája 2004).

Podľa úradného záznamu na č. l. 48 spisu, sťažovateľ 17. mája 2004 nahliadol do súdneho spisu a prevzal návrh a jeho doplnenie.

Na obhliadke bytu konanej 26. mája 2004 sťažovateľ predložil súdu splnomocnenie pre advokátku JUDr. E. M. zo 14. mája 2004.

Okresný   súd   7.   júla   2004   stanovil   termín   pojednávania   na   7.   október   2004 (predvolanie   bolo   doručené   právnym   zástupcom   účastníkov   31.   augusta   2004).   Právny zástupca   navrhovateľov   1.   októbra   2004   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní z dôvodu kolízie termínov.

Pojednávanie konané 7. októbra 2004 bolo z dôvodu neprítomnosti navrhovateľov a ich   právneho zástupcu   (sťažovateľ žiadal odročiť pojednávanie na mesiac apríl 2005) odročené na 10. máj 2005.

Okresnému   súdu   bolo 29.   októbra   2004 predložené plnomocenstvo   z 20.   októbra 2004 pre advokáta JUDr. J. H. na zastupovanie sťažovateľa.

Okresný súd predvolal 23. marca 2005 navrhovateľov a ich právneho zástupcu na pojednávanie.

Pojednávanie   konané   10.   mája   2005   za   prítomnosti   navrhovateľky   (P.   O.), sťažovateľa a jeho právneho zástupcu) bolo na žiadosť navrhovateľky (po úmrtí právneho zástupcu navrhovatelia nemali čas ustanoviť si nového) odročené na 23. jún 2005.Pojednávanie konané 23. júna 2005 (prítomní navrhovatelia a ich právny zástupca, sťažovateľ) bolo po vypočutí sťažovateľa odročené na 1. november 2005.

Okresný súd 12. júla 2005 stanovil nový termín pojednávania na 1. december 2005 s odôvodnením, že 1. november 2005 je dňom štátneho sviatku.

Právna zástupkyňa navrhovateľov 13. júla 2005 predložila súdu písomné vyjadrenie k výpovedi sťažovateľa na pojednávaní konanom 23. júna 2005.

Sťažovateľ   11.   októbra   2005   predložil   okresnému   súdu   písomné   stanovisko k vyjadreniu navrhovateľov.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   nebola   vec   na   pojednávaní   1.   decembra   2005 meritórne rozhodnutá.

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

2. Poverená podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k opodstatnenosti sťažnosti z 21. októbra 2005 podala chronologický prehľad úkonov súdu v posudzovanom období a uviedla: „...   Z uvedeného   vyplýva,   že konanie pred okresným   súdom   o nároku sťažovateľa na zistenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, nie je poznačené zbytočnými prieťahmi, ktoré by boli spôsobené postupom resp. nečinnosťou súdu. Tunajší súd vo veci 4 x   pojednával,   pričom   3   pojednávania   boli   odročené   z dôvodov   na   strane   účastníkov konania,   ako   aj   z dôvodov   nepredloženia   listinných   dôkazov,   na   ktoré   sa   vo   svojich vyjadreniach odvolávali.

Súčasne si dovolím poukázať na to, že zákonná sudkyňa v čase keď vec napadla do jej   oddelenia   mala   v oddelení   15   C   506   nevybavených   vecí   a k januáru   2004   610 nevybavených vecí. S poukazom na množstvo vecí v oddelení a spoločné zásady Rozvrhu práce   (bod   8)   boli   termíny   pojednávania   vytyčované   podľa   poriadia   napadnutých   vecí oddelení zákonnej sudkyne.“

Právny   zástupca   sťažovateľa   aj   napriek   výzve   ústavného   súdu   k predmetnému vyjadreniu okresného súdu nezaujal stanovisko.

3.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní   zásadne   až právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha   odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 85/02, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako odporca, došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že zložitosť veci (právna, prípadne faktická) nie je vzhľadom na doterajší priebeh konania okolnosťou, ktorá by ovplyvnila doterajšiu dĺžku konania.

3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľa v preskúmavanej veci) ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol od 7. novembra 2002 (zaslanie návrhu sťažovateľovi na vyjadrenie) do 23. februára 2004 (predvolanie na pojednávania a opätovné zaslanie návrhu sťažovateľovi),   t.   j. v trvaní pätnástich   mesiacov,   bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, teda   v tomto období nevykonal vo veci žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale postupom okresného súdu. Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali   ako   objektívne   príčiny   spôsobiť   tieto   prieťahy,   nemožno   akceptovať.   Vysoká zaťaženosť   sudcov nemôže byť na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci   bez zbytočných   prieťahov,   pretože vzhľadom   na okolnosti   danej   veci   ústavný   súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je žiadnou garanciou toho, že okresný súd nebude pokračovať v nečinnosti v napadnutom konaní.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie „vo výške 100 000 Sk“ z dôvodu nemožnosti „... nakladať s časťou svojho majetku“.

Keďže iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, ústavný súd uznal za odôvodnené priznať mu finančné zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti prípadu považuje za primerané vo výške 20 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ   požadoval   náhradu   trov   jeho   právneho   zastúpenia   v sume   7   572   Sk „v súlade s § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhl. č. 655/04 Z. z.“, ktoré „špecifikoval zo základu 100 000 Sk“.

Úspešnému   sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom.   Advokát   vykonal   dva   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania   a písomné   podanie   (sťažnosť)   z 18.   júla   2005.   Odmena   za   jeden   úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. 1/6   z výpočtového základu 15 008 Sk) je 2 501 Sk, čo   predstavuje spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za dva úkony právnych služieb) 5 302 Sk.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažovateľovej   požiadavke   (návrhu)   nevyhovel a rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2006