SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 186/2015-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, zo sudcu Petra Brňáka a sudcu MilanaĽalíka prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.11 C 117/2010 konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovomdvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jejprávneho zástupcu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka žalobou podanou na okresnom súde 4. júna2010 žiadala o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže„... k mimosúdnej dohode z dôvodov na strane odporcu (jej bývalého manžela) nedošlo“.Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... vzhľadom na skutočnosť, že súd vo veci ani po 7 mesiacoch od podania žaloby nekonal, dňa 5. januára 2011 podala sťažovateľka sťažnosť na postup Okresného súdu Piešťany, ktorým spôsobuje prieťahy v konaní. Následne dňa 1. februára 2011 bolo sťažovateľke doručené Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti... V upovedomení podpredsedníčka súdu JUDr. Kondllová uviedla, že sťažnosť preskúmala, oboznámila sa s obsahom spisového materiálu a vyjadrením zákonnej sudkyne. Ďalej uviedla, že zákonná sudkyňa vzhľadom na počet vecí v jej senáte vybavuje veci podľa poradia, a preto bol v danej veci vytýčený termín pojednávania až dňa 20. januára 2011, a to na 4. apríla 2011. Podpredsedníčka sťažnosť vôbec neposúdila z hľadiska jej opodstatnenosti a dôvodnosti, a taktiež neprijala žiadne opatrenia vo veci, čo považujeme za nedostatočné riešenie sťažnosti.
Nariadené pojednávanie na 4. apríla 2011 však bolo zrušené pre OČR zákonnej sudkyne a odročené na neurčito, pričom súd vo veci odvtedy žiadnym spôsobom nekonal. Vzhľadom na vyššie uvedené, dňa 25. novembra 2014 podala sťažovateľka opätovne sťažnosť na postup Okresného súdu Piešťany, ktorým spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, z dôvodu, že súd vo veci už viac ako 4 roky žiadnym spôsobom nekonal.
Dňa 5. januára 2014 bolo sťažovateľke doručené Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 29. decembra 2014, v ktorom predsedníčka súdu JUDr. Kondllová nečinnosť súdu opätovne odôvodnila množstvom vecí v senáte zákonnej sudkyne. Sťažnosť bola označená za opodstatnenú, avšak vzhľadom k tomu, že sa vytýčil termín pojednávania na 20. februára 2015 (ktorý bol neskôr zmenený na 25. februára 2015), iné opatrenia predsedníčka vo veci nevykonala, čo taktiež považujeme za nedostatočné riešenie sťažnosti a prieťahov v konaní.
Pojednávanie dňa 25. februára 2015, ktoré malo byť vôbec prvým pojednávaním vo veci, a to po uplynutí takmer piatich rokov od podania žaloby, bolo odročené na 10. apríla 2015 z dôvodu, že odporca nemá riadne vykázané predvolanie. Uvedené bolo prvotne oznámené telefonicky asistentkou zákonnej sudkyne do kancelárie právnej zástupkyne sťažovateľky v deň pojednávania, t. j. 25. februára 2015 v ranných hodinách a následne na samotnom pojednávaní. Máme za to, že súd by mal vo veci postupovať dôslednejšie a v prípade, kedy nemôže predvolanie doručiť na známu adresu odporcu, na pobyt odporcu sa má dopytovať skôr a nie až v deň samotného pojednávania.“.
3. Ako ďalej sťažovateľka s poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdukonštatuje, „... súd do dnešného dňa, t. j. ani po viac ako 4 a pol roku vo veci v podstate žiadnym spôsobom nekonal“. Argumentujúc skutočnosťou, že nejde o právne či faktickyzložitú vec, sťažovateľka zdôrazňuje, že sa konaním, resp. nekonaním zo strany okresnéhosúdu dlhodobo nachádza v stave právnej neistoty, nemôže sa účinne domôcť svojich práv,pričom súdne konanie a situácia, v akej sa bez vlastného pričinenia nachádza, jej spôsobujeveľkú psychickú traumu a finančnú záťaž. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje,aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Piešťanoch v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní pod sp. zn. 11 C 117/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 21 400 € (slovom: dvadsaťjedentisícštyristo eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia ⬛⬛⬛⬛, advokátovi, vo výške 296,44 € (slovom: dvestodeväťdesiatšesť eur štyridsaťštyri centov) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
4. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 186/2015-12z 29. apríla 2015 v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) sťažnosť prijal na ďalšie konanie. Zároveň vyzval predsedníčkuokresného súdu a následne i právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadrili, či trvajúna tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavnýsúd zároveň vyzval, aby sa k sťažnosti vyjadrila a aby zaslala na nahliadnutie súdny spisvedený pod sp. zn. 11 C 117/2010.
5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaniamisp. zn. Spr. 254/15 doručenými ústavnému súdu 20. apríla 2015 a 25. mája 2015.Podaním doručeným ústavnému súdu 20. apríla 2015 predsedníčka okresného súduJUDr. Kondllová zaslala rozpis procesných úkonov okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 11 C 117/2010 a následne vo vzťahu k ústavnou sťažnosťou napadnutémukonaniu poukázala na neprimerane veľkú zaťaženosť okresného súdu a na existenciusystémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobémunedostatočnému obsadeniu okresného súdu väčším počtom sudcov. Zároveň s poukazomna rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 16 Kss 9/2013-91z 20. marca 2014 dodala, že „... činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“.
Následne zaslaným podaním, doručeným ústavnému súdu 25. mája 2015,predsedníčka okresného súdu v plnom rozsahu zotrvala na svojom pôvodnom vyjadrenía ústavnému súdu oznámila, že netrvá na ústnom prerokovaní veci a súhlasí s upustenímod ústneho pojednávania.
6. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním doručenýmústavnému súdu 11. júna 2015, v ktorom oznámila svoj súhlas s upustením od ústnehopojednávania v zmysle dikcie ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súdea k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu z 13. apríla 2015 uviedla, že:
„... systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu okresného súdu Piešťany väčším počtom sudcov, na ktoré predsedníčka poukazuje, nie sú prijateľným ospravedlnením nekonania zo strany súdu a ako také nemôžu byť na ťarchu sťažovateľky, ktorá sa dlhodobo neúspešne domáha svojich práv na súde.“
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože pooboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Z uvedeného dôvodu senátpredmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ichzástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk a chronológieprocesných úkonov okresného súdu vypracovanej ústavným súdom na základe okresnýmsúdom predloženého súdneho spisu sp. zn. 11 C 117/2010.
II.
8. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahuna vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konaniavedeného na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 117/2010:
Žalobou doručenou okresnému súdu 4. júna 2010 sťažovateľka (v právnom postavenížalobkyne v pôvodnom konaní) žiadala zrušenie podielového spoluvlastníctva predajoma jeho vyporiadanie tak, že sa výťažok z predaja rozdelí medzi účastníkov konania podľavýšky ich spoluvlastníckych podielov, t. j. rovnakým dielom.
Sťažnosťou doručenou okresnému súdu 7. januára 2011 sťažovateľka namietalaprieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 117/2010.
Dňa 20. januára 2011 bol úpravou okresného súdu nariadený termín pojednávaniana 4. apríl 2014 o 9.00 h.
Listom z 25. januára 2011 podpredsedníčka okresného súdu upovedomilasťažovateľku o spôsobe vybavenia jej sťažnosti na prieťahy v konaní vo veci vedenej pod sp.zn. 11 C 117/2010 (podpredsedníčka okresného súdu sťažovateľke oznámila, že sťažnosťpreskúmala, oboznámila sa s obsahom spisového materiálu a písomným vyjadrenímzákonnej sudkyne, za vzniknuté prieťahy sa sťažovateľke ospravedlnila; zároveň oznámilanariadenie termínu pojednávania vo veci).
Úradným záznamom z 31. marca 2011 zákonná sudkyňa na základe telefonickéhopokynu sudkyne odročila pojednávanie nariadené na 4. apríl 2011 na neurčito.
Na základe opatrenia č. 1 SprR 14/2011 z 8. novembra 2011 bola predmetná vecnáhodným výberom pridelená na ďalšie konanie JUDr. Jane Jarošovej.
Na základe opatrenia č. 1 SprR 10/2012 z 30. mája 2012 bola predmetná vecnáhodným výberom pridelená na ďalšie konanie JUDr. Renáte Mihalíkovej.
Sťažnosťou doručenou okresnému súdu 25. novembra 2014 sťažovateľka opakovanepoukazovala na prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 117/2010.Dňa 16. decembra 2014 bol úpravou okresného súdu nariadený termín pojednávaniana 20. február 2015 o 10.00 h.
Listom z 29. decembra 2014 predsedníčka okresného súdu upovedomila sťažovateľkuo spôsobe vybavenia jej sťažnosti na prieťahy v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C117/2010 (predsedníčka okresného súdu sťažovateľke okrem iného oznámila, že s ohľadomna množstvo vecí v senáte zákonnej sudkyne, ako aj potrebu vo všetkých veciach konaťpostupne podľa poradia nápadu, nebolo skôr vo veci konané; predsedníčka okresného súdupovažovala sťažnosť za opodstatnenú a poukázala na nariadenie termínu pojednávania voveci).Úradným záznamom z 25. januára 2015 došlo k zmene termínu pojednávaniaz 20. februára 2015 na 25. február 2015 o 10.00 h.
Dňa 25. februára 2015 bolo pojednávanie odročené na 10. apríl 2015 o 10.00 hna účely opätovného predvolania žalovaného.
Dňa 10. apríla 2015 bolo pojednávanie odročené na 19. jún 2015 o 10.00 h na účelyopätovného predvolania žalovaného.
Podľa zistení ústavného súdu pojednávanie nariadené na 19. jún 2015 boloopakovane odročené na 4. september 2015 na účely opätovného predvolania žalovaného.
III.
9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, kohopráva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010 dochádzalo k porušovaniuzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiasúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcejsa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzneúkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03,IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladápovinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívnerealizovalo (II. ÚS 21/01).
15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzaz ustanovenia § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“), ktorýsúdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, abyochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sakonanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čonajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiťvhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonaniedôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktoréhosa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sapojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať novépojednávanie. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odbornévedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca.
16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:
1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
2. správanie účastníka súdneho konania a
3. postup samotného súdu.
V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj napredmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ajv danom prípade.
16.1 Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhusťažovateľky na zrušenie podielového spoluvlastníctva predajom a jeho vyporiadanie tak, žesa výťažok z predaja rozdelí medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckychpodielov, t. j. rovnakým dielom.
Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, posúdením namietaného konania podľa prvéhokritéria ústavný súd dospel k záveru, že preskúmavané konanie nie je po právnejani skutkovej stránke zložité - jeho predmetom je zrušenie podielového spoluvlastníctva,teda ide o vec patriacu do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Rovnakoide o druh konania, ktorého metodika postupu je upravená tak v hmotnoprávnychpredpisoch (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), ako ajv procesných predpisoch (Občiansky súdny poriadok) a v prípade ktorého súdy disponujúdostatkom stabilizovanej a rozsiahlej judikatúry.
Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietalazložitosť veci. Doterajšia dĺžka namietaného konania nebola teda závislá od zložitosti veci.
16.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov súdnehokonania, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by samotnásťažovateľka akýmkoľvek spôsobom prispela k zbytočným prieťahom v konaní.
16.3 Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiskaposudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom, a predovšetkýmpoukazuje na jeho nečinnosť, ale aj neefektívnu činnosť, a to:
- od 4. júna 2010, keď bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky spolus prílohami, do 4. apríla 2011, keď sa vo veci malo uskutočniť prvé pojednávanie, ktoré všakbolo odročené na neurčito na pokyn zákonnej sudkyne,
- od 4. apríla 2011 do 9. novembra 2011, keď bola vec na základe opatreniač. 1 SprR 14/2011 z 8. novembra 2011 náhodným výberom pridelená na ďalšie konanieJUDr. Jarošovej (okresný súd vo veci po dobu 7 mesiacov nekonal),
- od 9. novembra 2011 do 1. júna 2012, keď bola vec na základe opatreniač. 1 SprR 10/2012 z 30. mája 2012 náhodným výberom pridelená na ďalšie konanieJUDr. Mihalíkovej (okresný súd vo veci po dobu opakovane takmer 7 mesiacov nekonal),
- od 1. júna 2012 do 10. apríla 2015, keď boli v konaní nariadené 3 termínypojednávaní (na 25. február 2015, 10. apríl 2015 a 19. jún 2015), ktoré však bolibez prerokovania veci odročené (na 10. apríl 2015, 19. jún 2015 a 4. september 2015)na účely opätovného predvolania žalovaného.
17. Ústavný súd tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredenáa neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenieústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa týchpráv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol(napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
18. Napriek tomu, že okresný súd niekoľkokrát vykonal procesné úkony spojenés prípravou pojednávaní, v posudzovanej veci za 5 rokov dosiaľ nedošlo k prerokovaniuveci, a teda v napadnutom konaní nepadlo právoplatné rozhodnutie vo veci.
19. Obranu okresného súdu, v zmysle ktorej existencia systémových nedostatkovv oblasti výkonu spravodlivosti (vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniuokresného súdu väčším počtom sudcov) bránila včasnému vybaveniu veci v napadnutomkonaní s tým, že „... sudcovia podľa možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká je vo všetkých senátoch tunajšieho súdu...“, nemožno akceptovať.
V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01,I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdua nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo lendočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v prípade, ak sa na ten účel prijali včasadekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantovspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.
Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal vyriešiť,nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré byvylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veciobčana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).
20. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenomkonaní ako taký, ktorý bol poznačený dlhodobou nečinnosťou okresného súdu, ktorémunavyše chýbala i efektívnosť a ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval k odstráneniuprávnej neistoty sťažovateľky a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania (5 rokov)bez právoplatného skončenia veci. V napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré nebolispôsobené zložitosťou veci či v dôsledku správania účastníkov konania, ale najmäv dôsledku postupu okresného súdu. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, žev namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2ústavy, ako i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010 došlo k zbytočnýmprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
22. V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnémusúdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010 konal bez zbytočnýchprieťahov.
IV.
23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primeranéfinančné zadosťučinenie.
24. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
25. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľkypodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťouo priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolopriznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 21 400 €, poukazujúc najmäna dlhotrvajúcu právnu neistotu.
26. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia.
27. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzalzo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorýspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.
28. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdompod sp. zn. 11 C 117/2010, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považovalpriznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákonao ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeranéhofinančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy,t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či užza skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk.
29. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola voveci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právnehozastúpenia advokátom.
30. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ajo úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke v konaní pred ústavným súdom vznikliv súvislosti s právnym zastupovaním.
31. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzalz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej službyuskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.
32. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trovza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpeniaa podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 296,44 € vrátane režijného paušálu(2 x 139,83 € + 2 x 8,39 €).
33. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcusťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
34. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákonao ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančnézadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu.Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5výroku tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2015