znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 186/2015-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, zo sudcu Petra Brňáka a sudcu MilanaĽalíka   prerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej   advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo   vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky, ako   aj   práva   na   prejednanie   veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   právo   na   prejednanie   veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod sp. zn.11 C 117/2010 konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovomdvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e   p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume   296,44   €   (slovom   dvestodeväťdesiatšesť   eur   a   štyridsaťštyri   centov)   na   účet   jejprávneho zástupcu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka žalobou podanou na okresnom súde 4. júna2010   žiadala   o   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva,   keďže„... k mimosúdnej dohode z dôvodov na strane odporcu (jej bývalého manžela) nedošlo“.Ako   ďalej   sťažovateľka   uvádza, „...   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   súd   vo   veci   ani po 7 mesiacoch   od podania   žaloby   nekonal,   dňa   5.   januára   2011   podala   sťažovateľka sťažnosť na postup Okresného súdu Piešťany, ktorým spôsobuje prieťahy v konaní. Následne dňa 1. februára 2011 bolo sťažovateľke doručené Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti... V upovedomení podpredsedníčka súdu JUDr. Kondllová uviedla, že sťažnosť preskúmala, oboznámila sa s obsahom spisového materiálu a vyjadrením zákonnej sudkyne. Ďalej uviedla, že zákonná sudkyňa vzhľadom na počet vecí v jej senáte vybavuje veci   podľa   poradia,   a   preto   bol   v   danej   veci   vytýčený   termín   pojednávania   až   dňa 20. januára 2011, a to na 4. apríla 2011. Podpredsedníčka sťažnosť vôbec neposúdila z hľadiska jej opodstatnenosti a dôvodnosti, a taktiež neprijala žiadne opatrenia vo veci, čo považujeme za nedostatočné riešenie sťažnosti.

Nariadené pojednávanie na 4. apríla 2011 však bolo zrušené pre OČR zákonnej sudkyne a odročené na neurčito, pričom súd vo veci odvtedy žiadnym spôsobom nekonal. Vzhľadom na vyššie uvedené, dňa 25. novembra 2014 podala sťažovateľka opätovne sťažnosť na postup Okresného súdu Piešťany, ktorým spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, z dôvodu, že súd vo veci už viac ako 4 roky žiadnym spôsobom nekonal.

Dňa   5.   januára   2014   bolo   sťažovateľke   doručené   Upovedomenie   o   spôsobe vybavenia   sťažnosti   zo   dňa   29.   decembra   2014,   v   ktorom   predsedníčka   súdu JUDr. Kondllová nečinnosť súdu opätovne odôvodnila množstvom vecí v senáte zákonnej sudkyne. Sťažnosť bola označená za opodstatnenú, avšak vzhľadom k tomu, že sa vytýčil termín pojednávania na 20. februára 2015 (ktorý bol neskôr zmenený na 25. februára 2015),   iné   opatrenia   predsedníčka   vo   veci   nevykonala,   čo   taktiež   považujeme za nedostatočné riešenie sťažnosti a prieťahov v konaní.

Pojednávanie dňa 25. februára 2015, ktoré malo byť vôbec prvým pojednávaním vo veci,   a   to   po   uplynutí   takmer   piatich   rokov   od   podania   žaloby,   bolo   odročené na 10. apríla 2015 z dôvodu, že odporca nemá riadne vykázané predvolanie. Uvedené bolo prvotne   oznámené   telefonicky   asistentkou   zákonnej   sudkyne   do   kancelárie   právnej zástupkyne sťažovateľky v deň pojednávania, t. j. 25. februára 2015 v ranných hodinách a následne na samotnom pojednávaní. Máme za to, že súd by mal vo veci postupovať dôslednejšie   a v prípade,   kedy   nemôže   predvolanie   doručiť   na   známu   adresu   odporcu, na pobyt odporcu sa má dopytovať skôr a nie až v deň samotného pojednávania.“.

3.   Ako   ďalej   sťažovateľka   s poukazom   na   rozhodovaciu   prax   ústavného   súdukonštatuje, „... súd do dnešného dňa, t. j. ani po viac ako 4 a pol roku vo veci v podstate žiadnym spôsobom nekonal“. Argumentujúc skutočnosťou, že nejde o právne či faktickyzložitú vec, sťažovateľka zdôrazňuje, že sa konaním, resp. nekonaním zo strany okresnéhosúdu dlhodobo nachádza v stave právnej neistoty, nemôže sa účinne domôcť svojich práv,pričom súdne konanie a situácia, v akej sa bez vlastného pričinenia nachádza, jej spôsobujeveľkú psychickú traumu a finančnú záťaž. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje,aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Piešťanoch v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní pod sp. zn. 11 C 117/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 21 400 € (slovom:   dvadsaťjedentisícštyristo   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Piešťany   povinný   vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Piešťany   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia ⬛⬛⬛⬛, advokátovi, vo výške 296,44 € (slovom: dvestodeväťdesiatšesť eur štyridsaťštyri centov) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 186/2015-12z 29. apríla 2015 v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom   súde“)   sťažnosť   prijal   na   ďalšie   konanie.   Zároveň   vyzval predsedníčkuokresného súdu a následne i právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadrili, či trvajúna tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavnýsúd zároveň vyzval, aby sa k sťažnosti vyjadrila a aby zaslala na nahliadnutie súdny spisvedený pod sp. zn. 11 C 117/2010.

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaniamisp.   zn.   Spr.   254/15   doručenými   ústavnému   súdu   20.   apríla   2015   a   25.   mája   2015.Podaním doručeným   ústavnému   súdu   20.   apríla   2015   predsedníčka   okresného   súduJUDr. Kondllová   zaslala   rozpis   procesných   úkonov   okresného   súdu   v konaní   vedenompod sp.   zn.   11   C   117/2010   a následne   vo   vzťahu   k ústavnou   sťažnosťou   napadnutémukonaniu   poukázala   na   neprimerane   veľkú   zaťaženosť   okresného   súdu   a   na   existenciusystémových   nedostatkov   v oblasti   výkonu   spravodlivosti   vo vzťahu   k dlhodobémunedostatočnému obsadeniu okresného súdu väčším počtom sudcov. Zároveň s poukazomna rozhodnutie   Najvyššieho   správneho   súdu   Českej   republiky   č.   k.   16   Kss   9/2013-91z 20. marca 2014 dodala, že „... činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať,   aby   sa   nie   krátkodobo,   ale   trvale,   pracovne   prepínal,   vystavoval   sa nezvládnuteľným stresom a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne   potláčal   svoj   súkromný   život.   Sudca   preto   nemôže   byť   uznaný   disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný   robiť   všetky   potrebné   úkony   bezodkladne   tak,   ako   by   zodpovedalo   potrebám každého jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“.

Následne   zaslaným   podaním,   doručeným   ústavnému   súdu   25.   mája   2015,predsedníčka okresného súdu v plnom rozsahu zotrvala na svojom pôvodnom vyjadrenía ústavnému súdu oznámila, že netrvá na ústnom prerokovaní veci a súhlasí s upustenímod ústneho pojednávania.

6. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním doručenýmústavnému súdu 11. júna 2015, v ktorom oznámila svoj súhlas s upustením od ústnehopojednávania   v zmysle   dikcie   ustanovenia   §   30   ods.   2   zákona   o ústavnom   súdea k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu z 13. apríla 2015 uviedla, že:

„... systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému   obsadeniu   okresného   súdu   Piešťany   väčším   počtom   sudcov,   na   ktoré predsedníčka poukazuje, nie sú prijateľným ospravedlnením nekonania zo strany súdu a ako také nemôžu byť na ťarchu sťažovateľky, ktorá sa dlhodobo neúspešne domáha svojich práv na súde.“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   vo   veci   sťažnosti   sťažovateľky   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   pooboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohtopojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.   Z uvedeného   dôvodu   senátpredmetnú   sťažnosť   prerokoval   na   svojom   zasadnutí   bez   prítomnosti   účastníkov,   ichzástupcov   a   verejnosti   len   na   základe   písomne   podaných   stanovísk   a   chronológieprocesných úkonov okresného súdu vypracovanej ústavným súdom na základe okresnýmsúdom predloženého súdneho spisu sp. zn. 11 C 117/2010.

II.

8.   Z   obsahu   sťažnosti,   jej   príloh,   z   vyjadrení   účastníkov   konania   a   z   obsahuna vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konaniavedeného na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 117/2010:

Žalobou doručenou okresnému súdu 4. júna 2010 sťažovateľka (v právnom postavenížalobkyne v pôvodnom konaní) žiadala   zrušenie   podielového spoluvlastníctva   predajoma jeho vyporiadanie tak, že sa výťažok z predaja rozdelí medzi účastníkov konania podľavýšky ich spoluvlastníckych podielov, t. j. rovnakým dielom.

Sťažnosťou   doručenou   okresnému   súdu   7.   januára   2011   sťažovateľka   namietalaprieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 117/2010.

Dňa 20. januára 2011 bol úpravou okresného súdu nariadený termín pojednávaniana 4. apríl 2014 o 9.00 h.

Listom   z   25.   januára   2011   podpredsedníčka   okresného   súdu   upovedomilasťažovateľku o spôsobe vybavenia jej sťažnosti na prieťahy v konaní vo veci vedenej pod sp.zn. 11 C 117/2010 (podpredsedníčka okresného súdu sťažovateľke oznámila, že sťažnosťpreskúmala,   oboznámila   sa   s obsahom   spisového   materiálu   a   písomným   vyjadrenímzákonnej sudkyne, za vzniknuté prieťahy sa sťažovateľke ospravedlnila; zároveň oznámilanariadenie termínu pojednávania vo veci).

Úradným záznamom z 31. marca 2011 zákonná sudkyňa na základe telefonickéhopokynu sudkyne odročila pojednávanie nariadené na 4. apríl 2011 na neurčito.

Na základe opatrenia č. 1 SprR 14/2011 z 8. novembra 2011 bola predmetná vecnáhodným výberom pridelená na ďalšie konanie JUDr. Jane Jarošovej.

Na   základe   opatrenia   č.   1   SprR   10/2012   z   30.   mája   2012   bola   predmetná   vecnáhodným výberom pridelená na ďalšie konanie JUDr. Renáte Mihalíkovej.

Sťažnosťou doručenou okresnému súdu 25. novembra 2014 sťažovateľka opakovanepoukazovala na prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 117/2010.Dňa 16. decembra 2014 bol úpravou okresného súdu nariadený termín pojednávaniana 20. február 2015 o 10.00 h.

Listom z 29. decembra 2014 predsedníčka okresného súdu upovedomila sťažovateľkuo spôsobe vybavenia jej sťažnosti na prieťahy v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C117/2010 (predsedníčka okresného súdu sťažovateľke okrem iného oznámila, že s ohľadomna množstvo vecí v senáte zákonnej sudkyne, ako aj potrebu vo všetkých veciach konaťpostupne podľa poradia nápadu, nebolo skôr vo veci konané; predsedníčka okresného súdupovažovala sťažnosť za opodstatnenú a poukázala na nariadenie termínu pojednávania voveci).Úradným   záznamom   z   25.   januára   2015   došlo   k zmene   termínu   pojednávaniaz 20. februára 2015 na 25. február 2015 o 10.00 h.

Dňa 25. februára 2015 bolo pojednávanie odročené na 10. apríl 2015 o 10.00 hna účely opätovného predvolania žalovaného.

Dňa 10. apríla 2015 bolo pojednávanie odročené na 19. jún 2015 o 10.00 h na účelyopätovného predvolania žalovaného.

Podľa   zistení   ústavného   súdu   pojednávanie   nariadené   na   19.   jún   2015   boloopakovane odročené na 4. september 2015 na účely opätovného predvolania žalovaného.

III.

9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, kohopráva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

11.   Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   bolo   posúdenie,   či   postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010 dochádzalo k porušovaniuzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.

12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

14.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiasúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcejsa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzneúkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03,IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladápovinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívnerealizovalo (II. ÚS 21/01).

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzaz ustanovenia § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“), ktorýsúdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, abyochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sakonanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čonajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiťvhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonaniedôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktoréhosa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sapojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať novépojednávanie.   Ak   závisí   rozhodnutie   od   posúdenia   skutočností,   na   ktoré   treba   odbornévedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca.

16.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:

1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

2. správanie účastníka súdneho konania a

3. postup samotného súdu.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj napredmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku(napr.   I.   ÚS 19/00,   I. ÚS 54/02, II.   ÚS 32/02).   Podľa rovnakých   kritérií   postupoval ajv danom prípade.

16.1 Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o   návrhusťažovateľky na zrušenie podielového spoluvlastníctva predajom a jeho vyporiadanie tak, žesa výťažok z predaja rozdelí medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckychpodielov, t. j. rovnakým dielom.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, posúdením namietaného konania podľa prvéhokritéria   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   preskúmavané   konanie   nie   je   po   právnejani skutkovej stránke zložité - jeho predmetom je zrušenie podielového spoluvlastníctva,teda ide o vec patriacu do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Rovnakoide   o druh   konania,   ktorého   metodika   postupu   je   upravená   tak   v   hmotnoprávnychpredpisoch (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), ako ajv procesných predpisoch (Občiansky súdny poriadok) a v prípade ktorého súdy disponujúdostatkom stabilizovanej a rozsiahlej judikatúry.

Napokon   ani   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nenamietalazložitosť veci. Doterajšia dĺžka namietaného konania nebola teda závislá od zložitosti veci.

16.2   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   účastníkov   súdnehokonania, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by samotnásťažovateľka akýmkoľvek spôsobom prispela k zbytočným prieťahom v konaní.

16.3   Napokon   ústavný   súd   hodnotil   samotný   postup   okresného   súdu   z   hľadiskaposudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom, a predovšetkýmpoukazuje na jeho nečinnosť, ale aj neefektívnu činnosť, a to:

- od 4. júna 2010, keď bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky spolus prílohami, do 4. apríla 2011, keď sa vo veci malo uskutočniť prvé pojednávanie, ktoré všakbolo odročené na neurčito na pokyn zákonnej sudkyne,

-   od   4.   apríla   2011   do   9.   novembra   2011,   keď   bola   vec   na   základe   opatreniač. 1 SprR 14/2011 z 8. novembra 2011 náhodným výberom pridelená na ďalšie konanieJUDr. Jarošovej (okresný súd vo veci po dobu 7 mesiacov nekonal),

-   od   9.   novembra   2011   do   1.   júna   2012,   keď   bola   vec   na   základe   opatreniač. 1 SprR 10/2012   z 30.   mája   2012   náhodným   výberom   pridelená   na   ďalšie   konanieJUDr. Mihalíkovej (okresný súd vo veci po dobu opakovane takmer 7 mesiacov nekonal),

-   od   1.   júna   2012   do   10.   apríla   2015,   keď   boli   v konaní   nariadené   3   termínypojednávaní   (na   25.   február   2015,   10.   apríl   2015   a 19.   jún   2015),   ktoré   však   bolibez prerokovania veci odročené (na 10. apríl 2015, 19. jún 2015 a 4. september 2015)na účely opätovného predvolania žalovaného.

17.   Ústavný   súd   tiež   pripomína,   že   nielen   nečinnosť,   ale   aj   nesústredenáa neefektívna   činnosť   štátneho   orgánu   (všeobecného   súdu)   môže   zapríčiniť   porušenieústavou   zaručeného   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa týchpráv,   kvôli   ktorým   sa   sťažovateľ   obrátil   na   štátny   orgán,   aby   o   jeho   veci   rozhodol(napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).

18. Napriek tomu, že okresný súd niekoľkokrát vykonal procesné úkony spojenés prípravou pojednávaní, v posudzovanej veci za 5 rokov dosiaľ nedošlo k prerokovaniuveci, a teda v napadnutom konaní nepadlo právoplatné rozhodnutie vo veci.

19. Obranu okresného súdu, v zmysle ktorej existencia systémových nedostatkovv oblasti   výkonu   spravodlivosti   (vo   vzťahu   k dlhodobému   nedostatočnému   obsadeniuokresného súdu väčším počtom sudcov) bránila včasnému vybaveniu veci v napadnutomkonaní s tým, že „... sudcovia podľa možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká je vo všetkých senátoch tunajšieho súdu...“, nemožno akceptovať.

V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01,I. ÚS 50/01,   I.   ÚS   108/02,   I.   ÚS   38/03),   že   nedostatočné   personálne   obsadenie   súdua nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo lendočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v prípade, ak sa na ten účel prijali včasadekvátne opatrenia.   Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantovspravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   personálne   problémy,   ktoré   nedokázal   vyriešiť,nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré byvylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veciobčana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

20. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenomkonaní ako taký, ktorý bol poznačený dlhodobou nečinnosťou okresného súdu, ktorémunavyše   chýbala   i   efektívnosť   a   ktorý   v   konečnom   dôsledku   nesmeroval   k odstráneniuprávnej neistoty sťažovateľky a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania (5 rokov)bez právoplatného skončenia veci. V napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré nebolispôsobené   zložitosťou   veci   či   v   dôsledku   správania   účastníkov   konania,   ale   najmäv dôsledku   postupu   okresného   súdu.   Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   rozhodol,   žev namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2ústavy, ako i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupomokresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   11   C   117/2010   došlo   k zbytočnýmprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

22. V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnémusúdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010 konal bez zbytočnýchprieťahov.

IV.

23. Podľa   čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   primeranéfinančné zadosťučinenie.

24. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

25. Keďže   ústavný súd rozhodol,   že bolo porušené základné právo sťažovateľkypodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťouo priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolopriznané   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   21 400   €,   poukazujúc   najmäna dlhotrvajúcu právnu neistotu.

26. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia.

27.   Pri   určení   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzalzo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorýspravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.

28.   Vzhľadom   na   doterajšiu   celkovú   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdompod sp. zn. 11 C 117/2010, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považovalpriznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákonao ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeranéhofinančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy,t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či užza skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk.

29. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola voveci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právnehozastúpenia advokátom.

30. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ajo úhrade   trov   konania,   ktoré   sťažovateľke   v   konaní   pred   ústavným   súdom   vznikliv súvislosti s právnym zastupovaním.

31.   Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzalz príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   úkon   právnej   službyuskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

32. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trovza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpeniaa podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu)   v sume   296,44   €   vrátane   režijného   paušálu(2 x 139,83 € + 2 x 8,39 €).

33.   Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcusťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

34. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákonao ústavnom   súde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľka   žiadala   priznať   finančnézadosťučinenie   nad ústavným   súdom   priznanú   sumu   uvedenú   v   bode   3   výroku   nálezu.Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2015