znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 186/05-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť L. K., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., B., ktorou namietala porušenie základného práva podľa čl. 19 ods. 2, čl. 21 ods. 1 a 2 a čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhodnutím   Vyššej   vojenskej   prokuratúry v T. č. k. VPt 91/05-3 z 23. mája 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. K. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2005 doručená   sťažnosť   L.   K.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom JUDr. M. K., B., ktorou namietala porušenie základného práva podľa čl. 19 ods. 2, čl. 21 ods.   1   a 2   a   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) rozhodnutím Vyššej vojenskej prokuratúry v T. (ďalej len „vyššia vojenská prokuratúra“) č. k. VPt 91/05-3 z 23. mája 2005.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza: „Dňa 30. 6. 2004 bolo uznesením Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Stred, ČVS: SJP-46/OVOZTČ- BB-2003 JUDr. M. K., toho času bytom B. vznesené obvinenie za spáchanie trestného činu založenia,   zosnovania   a podporovania   zločineckej   skupiny   a teroristickej   skupiny   podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona a podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona. Toto uznesenie bolo menovanému doručené dňa 1. 7. 2004 pričom bola zároveň vykonaná domová   prehliadka v rodinnom   dome   nachádzajúcom   sa   v obci   R.   Príkaz   na domovú prehliadku   bol   vydaný   Okresným   súdom   v Trenčíne   dňa   28.   6.   2004,   pod sp. zn. 2 Tp-v-525/2004.   Podľa   tohto   príkazu   sa   domová   prehliadka   mala   vykonať v rodinnom   dome   v obci   R.   Dôkazom   o vykonaní   domovej   prehliadky   v nesprávnej nehnuteľnosti je najmä zápisnica o tejto prehliadke,   ako aj vykonaná fotodokumentácia nachádzajúca sa vo vyššie uvedenom vyšetrovacom spise. Nehnuteľnosti, rodinné domy so súpisným číslom... sú jednou stavbou, reálne rozdelené na dve samostatné obytné jednotky každá   s vlastným   vchodom.   V čase   vykonania   domovej   prehliadky   bol   rodinný   dom v spoluvlastníctve JUDr. M. K. a p. P. Š. a rodinný dom vo vlastníctve sťažovateľky. Dňa 25. 10. 2004 bol na Ministerstvo vnútra SR, Útvar inšpekčnej služby podaný podnet na prešetrenie dôvodného podozrenia zo spáchania trestných činov porušovania domovej slobody podľa § 238 Trestného zákona a zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona, ktorých sa mali dopustiť príslušníci vykonávajúci domovú prehliadku v rodinnom dome v obci R., bez súdneho príkazu. Úrad inšpekčnej služby PZ, Inšpekčný odbor B. uznesením zn. UIS-452/IBA-PO-2004 zo dňa 2. 12. 2004 začal podľa § 160 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaného v jednočinnom súbehu   s trestným   činom   porušovania   domovej   slobody   podľa   § 238   ods.   1   Trestného zákona. Dňa 8. 5. 2005 bolo Vojenskou obvodnou prokuratúrou v B. vydané uznesenie, sp. zn. OPv 522/04,   ktorým bolo uvedené trestné stíhanie vedené na základe uznesenia Úradu inšpekčnej služby PZ podľa § 172 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že trestné konanie bolo zastavené pre absenciu subjektívnej stránky oboch trestných činov čoho dôsledkom je, že skutok za ktorý sa viedlo trestné stíhanie nie je trestným činom. Prokurátor vojenskej obvodnej prokuratúry k tomuto záveru prišiel najmä na základe tých skutočností, že rozdelenie stavby na dve samostatné obytné jednotky nebolo možné pri vykonávaní domovej prehliadky rozpoznať, vyšetrovateľ vykonávajúci domovú prehliadku vychádzal z príkazu súdu, ktorý bol vydaný na základe neaktuálnej katastrálnej dokumentácie a JUDr. K., ako osoba prítomná domovej prehliadky jej výkon nenamietal a dal k nej súhlas.“

V ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   namieta   nepravdivosť   dôvodov,   na   základe ktorých bolo citované trestné stíhanie zastavené, a poukazuje na to, že: „Stavba je reálne rozdelená na dve časti, z ktorých každá má samostatné vchodové dvere s označením. (...) Tiež   nie   je   pravdou,   že   JUDr.   K.   nenamietal   nesprávny   postup   príslušníkov   PZ.   Jeho námietky   však   akceptované   neboli.   (...)   Prokurátor   vojenskej   obvodnej   prokuratúry v odôvodnení   uznesenia   o zastavení   trestného   stíhania   vo   veci   zneužitia   právomoci verejného činiteľa a iné konštatuje, že skutok, za ktorý sa toto konanie viedlo sa stal. Príkaz na   domovú   prehliadku bol   vydaný   na dom a domová prehliadka   bola   vykonaná v časti domu...   Napriek tomu, že zo strany príslušníkov PZ sa jednalo o neoprávnené vniknutie a zotrvanie v dome iného, nie je to podľa názoru prokurátora trestný čin. (...)

Proti uvedenému uzneseniu vojenskej obvodnej prokuratúry podala sťažovateľka dňa 25. 4. 2005 sťažnosť (...). V odôvodnení sťažnosti bolo opätovne poukázané na nezákonný postup   príslušníkov   PZ   pri   vykonávaní   domovej   prehliadky   a taktiež   na   nezrovnalosti v konaní,   ktoré   predchádzalo   vydaniu   uznesenia   o zastavení   trestného   stíhania.   Táto sťažnosť bola v zmysle § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá uznesením Vyššej   vojenskej   prokuratúry   v T.   č.   VPt   91/05-3,   zo   dňa   23.   5.   2005.   V odôvodnení uznesenia sa uvádzajú účelové a dokonca aj nepravdivé skutočnosti, ktorými sa nezákonný postup   pri   vykonávaní   domovej   prehliadky   odobruje.   Neuvádzajú   sa   už   skutočnosti o pochybení   zodpovedných   príslušníkov   PZ   pri   príprave   domovej   prehliadky,   ale   iba argumenty s cieľom zlegalizovať nezákonný postup. (...)“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd „vyhovel tejto   sťažnosti   a svojím   rozhodnutím   vyslovil,   že   právoplatným   rozhodnutím   Vyššej vojenskej prokuratúry v T. zn. VPt 91/05-3 zo dňa 23. 5. 2005 boli porušené moje práva zaručené čl. 19 ods. 2, čl. 21 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a toto rozhodnutie Vyššej vojenskej prokuratúry v T. zrušil.

Ďalej žiadame, aby sťažovateľke bolo z titulu neoprávneného zásahu do jej práv, poškodenia   mena   a tým   spôsobená   psychickú   ujmu   priznané   finančné   zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk.

Žiadame tiež o náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v písomne vyhotovenom náleze“.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   19   ods.   2   ústavy:   „Každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.“

Podľa čl. 21 ods. 1 ústavy: „Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.“

Podľa   čl.   21   ods.   2   ústavy:   „Domová   prehliadka   je   prípustná   len   v súvislosti s trestným stíhaním a to na písomný odôvodnený príkaz sudcu. (...)“

Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy:   „Každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).“

Ústavný   súd   podľa   čl.   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“): „Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.“

Podľa   §   35   ods.   1 zákona   o prokuratúre:   „Pri   vybavovaní podnetu   je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.“

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre: „Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.“

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 citovaného zákona   ďalší   opakovaný   podnet   v tej   istej   veci   vybaví   nadriadený   prokurátor   uvedený v odseku   1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný   súd   uznáva   opakovaný   podnet   podľa   zákona   o prokuratúre   za   účinný prostriedok ochrany základných práv vrátane takého práva, ktoré uplatnila sťažovateľka. Sťažovateľka uviedla, že jej podnet smeroval len proti Vojenskej obvodnej prokuratúre B., bez toho, aby tvrdila a preukázala, že využila § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre aj proti vyššej vojenskej prokuratúre.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   v predchádzajúcich   konaniach   opakovane   vyslovil   právny   názor,   že vynechanie tejto inštitúcie v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať   podaním   sťažnosti   v konaní   pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   zistiť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľka, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré   by   účinne   napomohli   odstráneniu   procesných   alebo   faktických   prekážok   postupu príslušného orgánu činného v prípravnom konaní.

Ústavný   súd   zotrváva   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   na   tom,   že sťažovateľka je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinná vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných predpisov (napr. III. ÚS 152/03).

Keďže v danom prípade sťažovateľka uvedeným spôsobom nepostupovala, ústavný súd   dospel   k záveru,   že   jej   sťažnosť   nie   je   pre   nevyčerpanie   dostupných   a účinných právnych prostriedkov ochrany jej základných práv prípustná, a preto rozhodol o nej (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre) tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (§ 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáhala jeho priznania, nezaoberal.

Navyše   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   pokiaľ   sťažovateľka   namieta   porušenie práva na ochranu nedotknuteľnosti obydlia a ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, mala možnosť podať žalobu všeobecnému súdu podľa § 11 Občianskeho súdneho poriadku.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2005