znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 186/03-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť P. K. – ELMONTA, B. B., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., vo veci porušenia základných práv zaručených v čl.   48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním a uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 20 Cb 546/95-47 z 10. septembra 1997 a konaním a uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 61 Cb 177/98-41 z 21. januára 1999 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K. – ELMONTA   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2003 doručená sťažnosť P. K. – ELMONTA, B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie   svojho   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   a na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) konaním a uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 20 Cb 546/95-47 z 10. septembra 1997 a konaním a uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 61 Cb 177/98-41 z 21. januára 1999.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených listín vyplýva, že uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 20 Cb 546/95-47 z 10. septembra 1997 bol schválený zmier, na základe ktorého bol sťažovateľ zaviazaný zaplatiť Ľ. K. – K.- J., N., sumu 30 000 Sk a 36 701,40 Sk istiny vrátane trov konania a právneho zastúpenia. Sťažovateľ je toho názoru, že uvedeným rozhodnutím o schválení zmieru bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie a v konaní došlo aj k „dlhodobým prieťahom“.

Sťažovateľ sa svojím návrhom vedeným pod sp. zn. 61 Cb 177/98 na Okresnom súde v Banskej Bystrici domáhal povolenia obnovy konania vedeného na tomto okresnom súde pod sp.   zn. 20 Cb 546/95.   Uznesením   Okresného súdu   v Banskej Bystrici   č.   k. 61 Cb 177/98-41   z 21.   januára   1999   bol   návrh   sťažovateľa   na   obnovu   konania   zamietnutý. Sťažovateľ namieta, že týmto rozhodnutím bolo tiež porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie a postupom okresného súdu došlo aj k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Sťažovateľ vyčerpal aj právne prostriedky nápravy tým, že sa na prieťahy v konaní sťažoval, a ďalej uviedol, že „považujem za primerané, aby mi v tejto veci bolo priznané finančné zadosťučinenie.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 vety prvej dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a spravodlivé súdne konanie v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici porušené.“

Zo spisov Okresného súdu Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20 Cb 546/95 a sp. zn. 61 Cb 177/98, ktoré si ústavný súd zapožičal, vyplýva, že vec vedená na tomto súde pod sp. zn. 20 Cb 546/95 bola právoplatne skončená 7. novembra 1997 a vec vedená pod sp. zn. 61 Cb 177/98 bola právoplatne skončená 3. marca 1999.

  II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   uznesením   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici   č.   k.   20   Cb 546/95-47   z 10.   septembra   1997,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   7.   novembra   1997,   a uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 61 Cb 177/98-41 z 21. januára 1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. marca 1999. Sťažovateľ tiež namietal porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v uvedených konaniach vedených   na   Okresnom   súde   v Banskej   Bystrici,   ktoré   boli   právoplatne   skončené nadobudnutím právoplatnosti napadnutých uznesení.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení napadnutého konania. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola   na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu,   už nedochádza k namietanému porušovaniu práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   sa   o skutočnostiach,   ktoré   podľa   obsahu sťažnosti zakladajú porušenie jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie a na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   dozvedel   najneskôr 7. novembra 1997 a   3. marca 1999. Predmetnú sťažnosť podal 3. mája 2003, ktorá bola ústavnému súdu doručená 14. mája 2003.

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a   pretože   sťažovateľ   sa   v predmetnej   veci domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v označených konaniach namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota v týchto konaniach, bolo potrebné jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z týchto dôvodov odmietnuť ako oneskorene podanú.

Zo všetkých uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2003