SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 185/2015-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou Mgr. Viktóriou Hellenbart, konateľkou Advokátskej kancelárie ViktóriaHELLENBART, s. r. o., Martina Rázusa 146/23, Lučenec, vo veci namietanéhoporušenia jeho základných práv podľa čl. 13 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 49, čl. 50ods. 3 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky uznesením o vzneseníobvinenia ČVS: ORP-170/OVK-TO-2013 Mg z 26. júla 2013 Okresného riaditeľstvaPolicajného zboru Slovenskej republiky, odboru Kriminálnej polície Topoľčany,rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany č. PV 728/2012/4406-54z 23. septembra 2014 a listom generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 3. decembra2014 v jeho trestnej veci a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jejprerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola13. februára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenéhoadvokátkou Mgr. Viktóriou Hellenbart, ktorou namietal porušenie svojich základných právpodľa čl. 13 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 49, čl. 50 ods. 3 a čl. 152 ods. 4 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením o vznesení obvinenia ČVS: ORP-170/OVK-TO-2013 Mg z 26. júla 2013 Okresného riaditeľstva Policajného zboruSlovenskej republiky, odboru Kriminálnej polície Topoľčany (ďalej len „uznesenievyšetrovateľa“), rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len„okresná prokuratúra“) č. PV 728/2012/4406-54 z 23. septembra 2014 (ďalej len„rozhodnutie okresnej prokuratúry“) a listom generálneho prokurátora Slovenskej republikyz 3. decembra 2014 (ďalej len „list generálnej prokuratúry“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«Sťažnosť sa týka porušenia práv sťažovateľa garantovaných Ústavou... orgánmi činnými v trestnom konaní vedenom voči sťažovateľovi na základe Uznesenia vyšetrovateľa OR PZ Topoľčany číslo ČVS: ORP-170/OVK-TO-2013 Mg, zo dňa 26.07.2013 za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písmeno a) Trestného zákona, a to spôsobom akým je v uznesení vymedzený skutok, ktorého spáchaním sa mal sťažovateľ dopustiť trestného činu...
Na chybný postup vyšetrovateľa upozornil na podnet sťažovateľa prokurátor Okresnej prokuratúry..., ktorý svojím rozhodnutím číslo Pv 728/2012-11 zo dňa 8.2.2013 zrušil uznesenie povereného príslušníka PZ o vznesení obvinenia a uložil mu vo veci znova rozhodnúť. Dôvodom bolo, že zistený skutkový stav nepostačuje na vznesenie obvinenia, nakoľko nebolo dostatočne preukázané, či skutok, ktorý sa stal je trestným číslom (správnemá byť zrejme „činom“, pozn.) a či je z jeho spáchania podozrivá konkrétna osoba... Sťažovateľ podal proti ďalšiemu Uzneseniu vyšetrovateľa... zo dňa 26.07.2013 sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor... Uznesením číslo 728/12/4406 dňa 13.08.2013 tak, že sťažnosť zamietol ako nedôvodnú...
Sťažovateľ sa dňa 10.09.2013 obrátil podnetom podaným prostredníctvom obhajcu o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu prokurátorom, ktorý bol posúdený ako podnet podľa § 364 ods. 1 písmeno a) Trestného poriadku Generálnemu prokurátorovi SR, ktorý Uznesením číslo IVPZ 235/13/1000-8 dňa 12.02.2014 rozhodol tak, že napadnutým uznesením prokurátora bol porušený zákon... v neprospech sťažovateľa a uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry zrušil...
Prokurátor Okresnej prokuratúry... v Uznesení číslo Pv 728/2012/4406-43 dňa 28.02.2014 opäť rozhodol o sťažnosti sťažovateľa v postavení obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia tak, že túto zamietol. Na podnet sťažovateľa zo dňa 14.04.2014 Generálny prokurátor SR Uznesením IV Pz 104/14//1000-9 zo dňa 28.08.2014 zrušil napadnuté uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry a konštatoval, že bol porušený zákon v neprospech obvineného v § 176 ods. 2, § 193 ods. 1 písmeno c) Trestného poriadku...
Nasledujúce Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry... Pv 728/2012/4406-54 zo dňa 23.09.2014 (v poradí tretie) z podnetu obhajcu zo dňa 18.10.2014 Generálny prokurátor vybavil listom číslo IV Pz 314/14/1000-8 zo dňa 3.12.2014 tak, že ho ako nedôvodný odkladá. List prevzal obhajca obvineného dňa 16.12.2014.»
3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že:„Napriek opakovaným zrušeniam uznesenia prokurátora, neboli z jeho strany napadnuté uznesenia vyšetrovateľa, ktorým podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu zákona v jeho neprospech a aj k porušeniu jeho práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, uvedené do súladu so zákonom, preto sa v zákonnej dvojmesačnej lehote od prevzatia listu Generálneho prokurátora SR dňa 16.12.2014 sťažovateľ obracia na Ústavný súd SR a domáha sa ochrany svojich práv.“
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:
„... výrokom Uznesenia o vznesení obvinenia vyšetrovateľom PZ pod číslom číslo ČVS:ORP-170/OVK-TO-2013 Mg, zo dňa 26.07.2013 a rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry... číslo PV 728/2012/4406 zo dňa 23.09.2014 a listom Generálneho prokurátora... zo dňa 03.12.2014 boli porušené práva sťažovateľa garantované článkom 13 ods. 1, článkom 17 ods. 2, článkom 47 ods. 2, článkom 49, článkom 50 ods. 3) a článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.“ Sťažovateľ sa domáha „zrušenia Uznesenia vyšetrovateľa PZ číslo ČVS:ORP-170/OVK-TO-2013 Mg, zo dňa 26.07.2013 a vrátenia veci na ďalšie konanie“ a navrhuje „priamo zrušenie uznesenia vyšetrovateľa, hoci jeho práva boli porušené aj vydaním nezákonných rozhodnutí nadriadených orgánom, avšak tieto rozhodnutia mali smerovať k ochrane práv sťažovateľa práve zrušením napádaného uznesenia vyšetrovateľa a vydaním pokynu, aby toto bolo uvedené do súladu so zákonom“.
Sťažovateľ si „... pre prípad úspechu uplatňuje náhradu trov konania na odmene splnomocneného advokáta...“.
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo postupomvyšetrovateľa a jeho uznesením z 26. júla 2013, postupom okresnej prokuratúry a jejrozhodnutím z 23. septembra 2014 a listom generálnej prokuratúry z 3. decembra 2014v prípravnom konaní v jeho trestnej veci vedenej na okresnom riaditeľstve Policajnéhozboru pod ČVS: ORP-170/OVK-TO-213 Mg.
7. Ústavný súd v obdobných prípadoch opakovane zdôraznil, že trestné konanieod svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávaniajednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánovčinných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla ažpo jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušeniepráv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu(napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
8. Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánuochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranuzákladných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodnýchzmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdya taktiež orgány prokuratúry ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč nežzo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
Podľa § 2 ods. 6 prvej vety Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje niečoiné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti. Podľa odseku 7 každýmá právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednanánezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonaným dôkazom...
Podľa § 10 ods. 1 Trestného poriadku orgány v trestnom konaní sú prokurátora policajt. Podľa odseku 4 na účely tohto zákona sa súdom rozumie okresný súd, krajskýsúd, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyššísúd“).
Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku môže obvinený... uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom... Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Podľa § 20 ods. 1 Trestného poriadku po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby...
Podľa § 210 Trestného poriadku obvinený... má právo kedykoľvek v priebehuvyšetrovania... žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta... Podľa § 234ods. 1 ak výsledky vyšetrovania... dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd,prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu...
Preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby vykonáva súd podľa príslušnýchustanovení druhej hlavy tretej časti Trestného poriadku. Podľa § 241 ods. 1 písm. f)Trestného poriadku samosudca pri preskúmaní obžaloby obžalobu odmietne a vráti veciprokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu. Z tohoistého dôvodu obžalobu odmietne podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadkupri rozhodovaní o predbežnom prejednaní obžaloby. V prípade právnej nezávadnostiobžaloby môže samosudca, resp. predseda senátu (mimo iného postupu) nariadiť hlavnépojednávanie. Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie(§ 306 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolací súd preskúmava zákonnosť a odôvodnenosťnapadnutých výrokov rozsudku (§ 317 ods. 1 Trestného poriadku) a napadnutý rozsudokzruší z dôvodov uvedených v § 320 a § 321 Trestného poriadku. Podľa § 322 ods. 1Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti trebavo veci urobiť nové rozhodnutia, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa...
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku možno podať dovolanie proti právoplatnémurozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní,ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania... O dovolaní rozhodujenajvyšší súd (§ 377 Trestného poriadku).
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmyfyzických osôb, právnických osôb a štátu. Svoje úlohy vykonáva na základe zákonaa prostriedkami ustanovenými zákonom [§ 5 prvá veta (resp. § 17 ods. 1 v trestnom konaní)zákona o prokuratúre].
Postup prokurátora pri zrušovaní právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaníupravujú ustanovenia prvého dielu ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) tretejčasti Trestného poriadku.
9. Nadväzujúc na uvedené (bod 8), ústavný súd zdôrazňuje, že po prípadnom podaníobžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súdv prípade podania odvolania (resp. aj dovolací súd) boli súdmi s plnou jurisdikciou,v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolnostíprípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania. Ústavný súdpri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa namietaného porušenia jehozákladných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania ústavnej sťažnosti ešteprávoplatne skončená, dospel k záveru o nedostatku jeho právomoci konať a rozhodnúťv uvedenej veci (obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
Platná právna úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi (akoobvinenému) v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právneúčinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovanýchústavou v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa (prípadne prokurátora) v jehotrestnej veci.
10. Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže v prípade podania obžaloby uplatniť v rámci práva na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho základných práv priamo pred súdom prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne zákonom dovoleným spôsobom aj prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.
Nevyužitie uvedených možností ochrany označeného práva sťažovateľa nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).
11. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákonapre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
12. V závere ústavný súd poukazuje na nedostatky sťažovateľom predloženéhosplnomocnenia na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ktoré nie je plnesúladné s ustanovením § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde a stabilnou judikatúrouústavného súdu. V splnomocnení absentuje konkretizovanie právnej veci, ktorej sa týka, t. j.proti čomu, akému konaniu, resp. rozhodnutiu sťažnosť smeruje. Táto skutočnosť môže byťsama osebe (keďže sťažovateľ je právne zastúpený advokátkou) dôvodom odmietnutiasťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde).
13. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že účinným prostriedkomochrany (nápravy porušených práv) je aj postup podľa tretej časti prvého oddielu (pôsobnosťprokurátora v trestnom konaní) a najmä štvrtej časti prvého oddielu (vybavovanie podnetov)zákona o prokuratúre, ktorý sťažovateľ v rámci konania vo svojej trestnej veci aj využil(pozri bod 2 a následne tiež § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodnézaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa (bod 4).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2015