SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 185/2015-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou   Mgr.   Viktóriou   Hellenbart,   konateľkou   Advokátskej   kancelárie   ViktóriaHELLENBART,   s.   r.   o.,   Martina   Rázusa   146/23,   Lučenec,   vo   veci   namietanéhoporušenia jeho základných práv podľa čl. 13 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 49, čl. 50ods.   3   a čl.   152   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   o vzneseníobvinenia ČVS: ORP-170/OVK-TO-2013   Mg   z   26.   júla   2013   Okresného   riaditeľstvaPolicajného   zboru   Slovenskej   republiky,   odboru   Kriminálnej   polície   Topoľčany,rozhodnutím   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   Topoľčany   č.   PV   728/2012/4406-54z 23. septembra 2014 a listom generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 3. decembra2014 v jeho trestnej veci a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   na   jejprerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola13. februára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenéhoadvokátkou Mgr. Viktóriou Hellenbart, ktorou namietal porušenie svojich základných právpodľa čl. 13 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 49, čl. 50 ods. 3 a čl. 152 ods. 4 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej   len „ústava“) uznesením o vznesení   obvinenia   ČVS:   ORP-170/OVK-TO-2013   Mg   z   26.   júla   2013   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboruSlovenskej   republiky,   odboru   Kriminálnej   polície   Topoľčany   (ďalej   len   „uznesenievyšetrovateľa“),   rozhodnutím   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   Topoľčany   (ďalej   len„okresná   prokuratúra“)   č. PV 728/2012/4406-54   z 23.   septembra   2014   (ďalej   len„rozhodnutie okresnej prokuratúry“) a listom generálneho prokurátora Slovenskej republikyz 3. decembra 2014 (ďalej len „list generálnej prokuratúry“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«Sťažnosť   sa   týka   porušenia   práv   sťažovateľa   garantovaných   Ústavou...   orgánmi činnými v trestnom konaní vedenom voči sťažovateľovi na základe Uznesenia vyšetrovateľa OR PZ Topoľčany číslo ČVS: ORP-170/OVK-TO-2013 Mg, zo dňa 26.07.2013 za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písmeno a) Trestného zákona, a to spôsobom akým   je   v uznesení   vymedzený   skutok,   ktorého   spáchaním   sa   mal   sťažovateľ   dopustiť trestného činu...

Na   chybný   postup   vyšetrovateľa   upozornil   na   podnet   sťažovateľa   prokurátor Okresnej prokuratúry..., ktorý svojím rozhodnutím číslo Pv 728/2012-11 zo dňa 8.2.2013 zrušil uznesenie povereného príslušníka PZ o vznesení obvinenia a uložil mu vo veci znova rozhodnúť. Dôvodom bolo, že zistený skutkový stav nepostačuje na vznesenie obvinenia, nakoľko nebolo dostatočne preukázané, či skutok, ktorý sa stal je trestným číslom (správnemá byť zrejme „činom“, pozn.) a či je z jeho spáchania podozrivá konkrétna osoba... Sťažovateľ   podal   proti   ďalšiemu   Uzneseniu   vyšetrovateľa...   zo   dňa   26.07.2013 sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor... Uznesením číslo 728/12/4406 dňa 13.08.2013 tak, že sťažnosť zamietol ako nedôvodnú...

Sťažovateľ sa dňa 10.09.2013 obrátil podnetom podaným prostredníctvom obhajcu o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu prokurátorom, ktorý bol posúdený ako podnet podľa § 364 ods. 1 písmeno a) Trestného poriadku Generálnemu prokurátorovi SR, ktorý Uznesením   číslo   IVPZ   235/13/1000-8   dňa   12.02.2014   rozhodol   tak,   že   napadnutým uznesením   prokurátora   bol   porušený   zákon...   v neprospech   sťažovateľa   a uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry zrušil...

Prokurátor   Okresnej   prokuratúry...   v Uznesení   číslo   Pv   728/2012/4406-43   dňa 28.02.2014 opäť rozhodol o sťažnosti sťažovateľa v postavení obvineného proti uzneseniu o vznesení   obvinenia   tak,   že   túto   zamietol.   Na   podnet   sťažovateľa   zo   dňa   14.04.2014 Generálny   prokurátor   SR   Uznesením   IV   Pz   104/14//1000-9   zo   dňa   28.08.2014   zrušil napadnuté   uznesenie   prokurátora   okresnej   prokuratúry   a konštatoval,   že   bol   porušený zákon   v neprospech   obvineného   v   §   176   ods.   2,   §   193   ods.   1   písmeno   c)   Trestného poriadku...

Nasledujúce Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry... Pv 728/2012/4406-54 zo dňa   23.09.2014   (v   poradí   tretie)   z podnetu   obhajcu   zo   dňa   18.10.2014   Generálny prokurátor vybavil listom   číslo IV Pz 314/14/1000-8 zo dňa 3.12.2014 tak,   že ho ako nedôvodný odkladá. List prevzal obhajca obvineného dňa 16.12.2014.»

3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že:„Napriek   opakovaným   zrušeniam   uznesenia   prokurátora,   neboli   z jeho   strany napadnuté uznesenia vyšetrovateľa, ktorým podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu zákona v jeho neprospech a aj k porušeniu jeho práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky,   uvedené   do   súladu   so   zákonom,   preto   sa   v zákonnej   dvojmesačnej   lehote od prevzatia   listu   Generálneho   prokurátora   SR   dňa   16.12.2014   sťažovateľ   obracia na Ústavný súd SR a domáha sa ochrany svojich práv.“

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:

„... výrokom Uznesenia o vznesení obvinenia vyšetrovateľom PZ pod číslom číslo ČVS:ORP-170/OVK-TO-2013 Mg, zo dňa 26.07.2013 a rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry...   číslo   PV   728/2012/4406   zo   dňa   23.09.2014   a   listom   Generálneho prokurátora... zo dňa 03.12.2014 boli porušené práva sťažovateľa garantované článkom 13 ods.   1,   článkom   17   ods.   2,   článkom   47   ods.   2,   článkom   49,   článkom   50   ods.   3) a článkom 152   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky.“ Sťažovateľ   sa   domáha „zrušenia Uznesenia vyšetrovateľa PZ číslo ČVS:ORP-170/OVK-TO-2013 Mg, zo dňa 26.07.2013 a vrátenia veci na ďalšie konanie“ a navrhuje „priamo zrušenie uznesenia vyšetrovateľa, hoci jeho práva boli porušené aj vydaním nezákonných rozhodnutí nadriadených orgánom, avšak   tieto   rozhodnutia   mali   smerovať   k ochrane   práv   sťažovateľa   práve   zrušením napádaného uznesenia vyšetrovateľa a vydaním pokynu, aby toto bolo uvedené do súladu so zákonom“.

Sťažovateľ si „... pre prípad úspechu uplatňuje náhradu trov konania na odmene splnomocneného advokáta...“.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo postupomvyšetrovateľa   a jeho   uznesením   z 26.   júla   2013,   postupom   okresnej   prokuratúry   a jejrozhodnutím z 23.   septembra   2014 a listom generálnej prokuratúry   z 3.   decembra   2014v prípravnom   konaní   v jeho   trestnej   veci   vedenej   na   okresnom   riaditeľstve   Policajnéhozboru pod ČVS: ORP-170/OVK-TO-213 Mg.

7.   Ústavný   súd   v obdobných   prípadoch   opakovane   zdôraznil,   že   trestné   konanieod svojho   začiatku   až   po   jeho   koniec   je   procesom,   v ktorom   sa   v rámci   vykonávaniajednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánovčinných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla ažpo jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušeniepráv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu(napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

8. Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánuochrany   ústavnosti   zabezpečovať   v rámci   svojej   rozhodovacej   právomoci   ochranuzákladných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodnýchzmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdya taktiež orgány prokuratúry ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč nežzo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Podľa § 2 ods. 6 prvej vety Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje niečoiné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti. Podľa odseku 7 každýmá   právo,   aby   jeho   trestná   vec   bola   spravodlivo   a v primeranej   lehote   prejednanánezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonaným dôkazom...

Podľa   §   10   ods.   1   Trestného   poriadku   orgány   v trestnom   konaní   sú   prokurátora policajt. Podľa odseku 4 na účely tohto zákona sa súdom rozumie okresný súd, krajskýsúd, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyššísúd“).

Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku môže obvinený... uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a   opravné prostriedky.   Má právo zvoliť   si   obhajcu a   s ním sa radiť   aj   počas   úkonov vykonávaných   orgánom   činným   v   trestnom   konaní   alebo   súdom... Podľa odseku   4 citovaného ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa § 20 ods. 1 Trestného poriadku po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby...

Podľa   §   210   Trestného   poriadku   obvinený...   má   právo   kedykoľvek   v priebehuvyšetrovania...   žiadať   prokurátora,   aby   bol   preskúmaný   postup   policajta...   Podľa   §   234ods. 1 ak výsledky vyšetrovania... dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd,prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu...

Preskúmanie   a predbežné   prejednanie   obžaloby   vykonáva   súd   podľa   príslušnýchustanovení   druhej   hlavy   tretej   časti   Trestného   poriadku.   Podľa   §   241   ods.   1   písm.   f)Trestného poriadku samosudca pri preskúmaní obžaloby obžalobu odmietne a vráti veciprokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu. Z tohoistého   dôvodu   obžalobu   odmietne   podľa   §   244   ods.   1   písm.   h)   Trestného   poriadkupri rozhodovaní   o predbežnom   prejednaní   obžaloby.   V prípade   právnej   nezávadnostiobžaloby môže samosudca, resp. predseda senátu (mimo iného postupu) nariadiť hlavnépojednávanie. Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie(§ 306 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolací súd preskúmava zákonnosť a odôvodnenosťnapadnutých výrokov rozsudku (§ 317 ods. 1 Trestného poriadku) a napadnutý rozsudokzruší z dôvodov uvedených v § 320 a § 321 Trestného poriadku. Podľa § 322 ods. 1Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti trebavo veci urobiť nové rozhodnutia, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa...

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku možno podať dovolanie proti právoplatnémurozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní,ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania... O dovolaní rozhodujenajvyšší súd (§ 377 Trestného poriadku).

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmyfyzických   osôb,   právnických   osôb   a štátu.   Svoje   úlohy   vykonáva   na   základe   zákonaa prostriedkami ustanovenými zákonom [§ 5 prvá veta (resp. § 17 ods. 1 v trestnom konaní)zákona o prokuratúre].

Postup   prokurátora   pri   zrušovaní   právoplatných   rozhodnutí   v prípravnom   konaníupravujú ustanovenia prvého dielu ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) tretejčasti Trestného poriadku.

9. Nadväzujúc na uvedené (bod 8), ústavný súd zdôrazňuje, že po prípadnom podaníobžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súdv prípade   podania   odvolania   (resp.   aj   dovolací   súd)   boli   súdmi   s plnou   jurisdikciou,v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolnostíprípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania. Ústavný súdpri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa namietaného porušenia jehozákladných   práv   v trestnej   veci,   ktorá   nebola   v čase   podania   ústavnej   sťažnosti   ešteprávoplatne   skončená,   dospel   k záveru   o nedostatku   jeho   právomoci   konať   a rozhodnúťv uvedenej veci (obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

Platná právna úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi (akoobvinenému)   v ďalšom   priebehu   konania   v rámci uplatnenia   práva   na   obhajobu   právneúčinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovanýchústavou   v dôsledku   nezákonného   postupu   vyšetrovateľa   (prípadne   prokurátora)   v jehotrestnej veci.

10.   Za   daných   okolností   nie   je   daný   ústavný   dôvod,   aby   ústavný   súd   vstupoval v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže v prípade podania obžaloby uplatniť v rámci práva na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho základných práv priamo pred súdom prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne   zákonom   dovoleným   spôsobom   aj   prostredníctvom   využitia   opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Nevyužitie   uvedených   možností   ochrany   označeného   práva   sťažovateľa   nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).

11. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   uvedeného   zákonapre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

12.   V   závere   ústavný   súd   poukazuje   na   nedostatky   sťažovateľom   predloženéhosplnomocnenia na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ktoré nie je plnesúladné   s ustanovením   §   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   a stabilnou   judikatúrouústavného súdu. V splnomocnení absentuje konkretizovanie právnej veci, ktorej sa týka, t. j.proti čomu, akému konaniu, resp. rozhodnutiu sťažnosť smeruje. Táto skutočnosť môže byťsama   osebe   (keďže   sťažovateľ   je   právne   zastúpený   advokátkou)   dôvodom   odmietnutiasťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde).

13.   Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poznamenáva,   že   účinným   prostriedkomochrany (nápravy porušených práv) je aj postup podľa tretej časti prvého oddielu (pôsobnosťprokurátora v trestnom konaní) a najmä štvrtej časti prvého oddielu (vybavovanie podnetov)zákona o prokuratúre, ktorý sťažovateľ v rámci konania vo svojej trestnej veci aj využil(pozri bod 2 a následne tiež § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodnézaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa (bod 4).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2015