znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 185/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. H., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 2/2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. H.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2008 doručená   sťažnosť   Ing.   M.   H. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 2/2000.

Sťažovateľ uviedol, že „... je fyzická osoba, ktorá je odporcom v 1. rade vo veci návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu (...), ktorý podali na Okresnom súde Košice II ešte v roku 1988 navrhovatelia (...). V pôvodnom návrhu   išlo   o   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   niekoľkých   parciel a rodinného domu postaveného na parc. č. 494 a vec bola vedená pod spisovou značkou 19 C   743/88.   Rozsudkom   zo   dňa   05.   12.   1997   súd   zrušil   a   vyporiadal   podielové spoluvlastníctvo k jednotlivým parcelám a návrh navrhovateľov o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu nachádzajúcemu sa na parc. č. 494 vylúčil na   samostatné   konania,   pričom   v súčasnosti   je   táto   vec   vedená   pod   spisovou   značkou 19C/2/2000 (...). Môj mandant poukázal na prieťahy v konaní sťažnosťou zo dňa 04. 04. 2008. Predseda Okresného súdu Košice II (...) reagoval na podanú sťažnosť listom zo dňa 10. 04. 2008, v ktorom konštatoval, že podaná sťažnosť je čiastočne dôvodná, nakoľko k určitým   prieťahom   v danom   konaní   došlo.   Ďalej   uviedol,   že situácia   bola   spôsobená skutkovou obtiažnosťou sporu, ale aj enormnou zaťaženosťou vo veci konajúceho sudcu, ktorá   neumožňovala   vykonávať   úkony,   vytyčovať   pojednávania   a   rozhodovať   veci v účastníkmi predpokladaných lehotách. (...)“.

Z   uvedených   dôvodov   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   vyslovil   vo   svojom náleze, že:

„1.   základné   právo   sťažovateľa(...)   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   veci   bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod spisovou značkou 19 C 2/2000 porušené bolo.

2.   Okresnému súdu Košice II   sa prikazuje,   aby v konaní vedenom pod spisovou značkou 19 C 2/2000 konal bez zbytočných prieťahov.

3. sťažovateľovi (...) priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 300.000,- Sk (slovom tristo tisíc slovenských korún), ktoré je mu Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Košice   II   je   povinný   uhradiť   Ing.   M.   H.   (...)   trovy   právneho zastúpenia vo výške 6.732,- Sk (slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún) na účet   advokáta   JUDr.   J.   Č.   (...)   do   dvoch   mesiacov   odo   dňa   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   táto   podmienka,   ak   sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 4. apríla 2008 sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu, ktorý v odpovedi z 10. apríla 2008 uznal sťažnosť za čiastočne dôvodnú a uviedol: „... Uvedená situácia bola spôsobená skutkovou obtiažnosťou sporu, ale aj enormnou zaťaženosťou aj vo veci konajúceho sudcu, ktorá neumožňovala vykonávať úkony, vytyčovať pojednávania a rozhodovať veci v účastníkmi predpokladaných lehotách. V súčasnosti súd vo veci plynulé koná. Napriek konštatovaným skutočnostiam bol zákonný sudca s Vašou sťažnosťou oboznámený, upozornený na potrebu plynulého konania a jeho priebežnosť budem sledovať do právoplatného skončenia veci.“

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len „zákon o súdoch“) považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného   jeho   nečinnosťou   alebo   neefektívnou   činnosťou.   Vzhľadom   na   to,   že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená už 24. apríla 2008, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu   dostal primeranú lehotu   na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06).

Na základe týchto zistení ústavný súd   dospel   k záveru, že v zmysle § 53 ods.   1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2008