znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 185/05-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   novembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť P. d., so sídlom v D., právne zastúpeného advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 171/2002 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 171/2002 p o r u š i l základné právo P. d., so sídlom v D., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7 C 171/2002 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   P. d.,   so   sídlom   v D. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   P.   d.,   so   sídlom   v D., p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho zastúpenia   v sume 7 953 Sk (slovom sedemtisícdeväťstopäťdesiattri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. J. F., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 14. septembra 2005 č. k. I. ÚS 185/05-8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   P.   d.,   so   sídlom   v D.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namietalo   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   aj   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 171/2002 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1. Zo sťažnosti vyplynulo, že 3. októbra 2002 podal sťažovateľ okresnému súdu určovaciu   žalobu   o jeho   údajnej   povinnosti   zaplatiť   dlh   a o jeho   práve   podať   návrh   na vymazanie zápisu záložného práva v katastri nehnuteľností. Listom zo 16. apríla 2003 bolo zo strany súdu sťažovateľovi oznámené, že predmetná vec je na ďalšie konanie postúpená Okresnému súdu Bratislava III ako údajne miestne príslušnému súdu. Sťažovateľ podaním z 26. júna 2003 a následne z 3. septembra 2003 žiadal o podanie informácie o stave konania, ale nedostal   žiadnu   odpoveď.   Ďalším   podaním   z   20.   januára   2004   sťažovateľ   požiadal o informáciu   a pomoc priamo   predsedu   Okresného   súdu   Bratislava   III.   Aj   toto   podanie sťažovateľa,   okrem   výzvy   na zaplatenie   súdneho   poplatku   ostalo   bez   riadnej   procesnej odozvy.   Keďže   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Bratislava   III   nedochádzalo k vecnému   posunu,   sťažovateľ   sa   domáhal   ochrany   svojich   práv   podaním   sťažnosti   na postup súdu predsedovi Okresného súdu Bratislava III v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších   predpisov.   Táto   sťažnosť   nebola   vybavená   v zákonnej   dvojmesačnej   lehote, a preto   jej   vybavenie   sťažovateľ   musel   urgovať   podaním   z 31.   marca   2004.   Dňa 27. septembra 2004 rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) o miestnej príslušnosti   a potvrdil,   že   žaloba   bola   pôvodne   podaná   na   miestne   príslušnom   súde. Podaniami z 24. januára 2005 a 14.   marca   2005   podal   sťažovateľ   sťažnosti   na prieťahy v konaní,   pričom   aj   tieto   zostali   nevybavené.   Až   na   ďalšiu   sťažnosť   dostal   sťažovateľ odpoveď, z ktorej vyplynulo, že okresný súd ešte stále nemal doriešenú otázku miestnej príslušnosti. K vyjasneniu neprispelo ani to, že sťažovateľ po údajnej strate celého spisu zaslal duplikáty a že o tomto probléme informoval priamo predsedníčku okresného súdu.

Podľa   názoru   sťažovateľa   postupom   okresného   súdu   došlo   k porušeniu   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy.   Okresný   súd   svojou   nečinnosťou   spôsobil   sťažovateľovi   neprimerane   veľké ťažkosti, pretože sťažovateľ nemôže celkom bez obmedzení právne nakladať so svojím majetkom, najmä ho zakladať v prospech tretích osôb. Predmetný spor podľa sťažovateľa nevykazuje   ani   zo   skutkového,   ani   z právneho   hľadiska   črty   mimoriadnej   náročnosti a právnej zložitosti. Na všetky tieto skutočnosti sťažovateľ viackrát upozornil okresný súd, naposledy podaním z 26. júla 2005. Pre výraznú intenzitu zásahov do práv, ako aj pre dĺžku ich   trvania   a   z   dôvodu   ich   opakovaného   výskytu   žiada   sťažovateľ   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 400 000 Sk.

1. 2. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález: „1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 171/2002 porušil právo P. d. (...), aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 171/2002 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. d. (...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 400.000,- Sk, (...), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť P. d. (...) trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. F.“

2.   Dňa   4.   novembra   2005   bolo   doručené   ústavnému   súdu   podanie   sťažovateľa z 31. októbra 2005 označené ako „Zmena sťažnosti“, z ktorého vyplynulo, že:

«Sťažnosťou zo dňa 05. 09. 2005, ktorá bola doručená Ústavnému súdu SR dňa 08. 09.   2005,   sa   sťažovateľ   domáhal   ochrany   svojho   základného   práva,   garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky proti porušovateľovi Okresnému súdu Bratislava I. (...) Po podaní sťažnosti vyšli najavo pre sťažovateľa doposiaľ neznáme skutočnosti:

a) Sťažovateľ (...) ako navrhovateľ podal 3. 10. 2002 na Okresný súd Bratislava I určovaciu   žalobu   o povinnosti   navrhovateľa   zaplatiť   dlh   a práve   podať   návrh   na vymazanie záložného práva v katastri. Veci bola pridelená sp. zn.: 7 C 171/2002. V máji r. 2003 bola žaloba odstúpená Okresnému súdu Bratislava III, ako údajne miestne príslušnému (konanie bolo zavedené pod č.: 10 C 83/2003). Kvôli negatívnemu kompetenčnému   konfliktu   medzi   Okresným   súdom   Bratislava   III   a Okresným   súdom Bratislava I musel o príslušnosti rozhodnúť Krajský súd v Bratislave. Ukázalo sa, že žaloba bola podaná správne a miestne príslušným je Okresný súd Bratislava I. V spisovej   kancelárii   Okresného   súdu   Bratislava   III   bol   navrhovateľ   opakovane informovaný o tom, že spis sa už na tomto súde nenachádza a pritom bolo poukázané na cit. rozhodnutie   Krajského   súdu   v Bratislave,   ktoré   teda   ako   miestne   príslušný   na   konanie určilo Okresný súd Bratislava I. Opodstatnene sa naša procesná strana domnievala, že spis sa musí   nachádzať na Okresnom   súde Bratislava   I.   Ten však vo   veci   nekonal a podľa informácií, ktoré sme získali v spisovej kancelárii Okresného súdu Bratislava I sa údajne celý spis stratil.

b) Doteraz nebolo možné z našej strany zistiť, ktorý okresný súd v tom ktorom čase fyzicky   spisom   disponoval.   Tvrdíme,   že   Okresný   súd   Bratislava   I ako   aj   Okresný   súd Bratislava III porušili práva navrhovateľa (sťažovateľa), aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Oba okresné súdy totiž museli minimálne od 27. 9. 2004 vedieť, že na konanie je príslušný Okresný súd Bratislava I. Ten ale ostal pasívny i po tom, čo Krajský súd   v Bratislave   definitívne   rozhodol   o jeho   miestnej   príslušnosti   a dve   ďalšie   urgencie žalobcu (z 24. 1. 2005 a 14. 3. 2005) neopodstatnene „odsúval“ na OS Bratislava III. Okresný súd Bratislava III síce už nebol na konanie príslušný, ale spis – hoci aj pôvodne nesprávne postúpený Okresným súdom Bratislava I – mal po rozhodnutí Krajského súdu bezodkladne   zaslať   na   Okresný   súd   Bratislava   I.   Len   tak   mohol   vytvoriť   povinný predpoklad, aby mohlo byť vo veci meritórne konané a rozhodované. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby ústavný súd v zmysle ust. § 31a zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení v spojení s ust. § 95 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení, pripustil zmenu sťažnosti a vydal nález podľa predloženého návrhu:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.: 7 C 171/2002 porušil právo   sťažovateľa   P.   d.,   so   sídlom   D.,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: 10 C 83/2003 porušil právo   sťažovateľa   P.   d.,   so   sídlom   D.,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

3.   Okresnému   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   7   C   171/2002 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4.   Okresnému   súdu   Bratislava   III v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   10   C   83/2003 prikazuje bez zbytočných prieťahov postúpiť súdny spis Okresnému súdu Bratislava I.

5.   P.   d.,   so   sídlom   D.,   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 300.000,- Sk (...), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6.   P.   d.,   so   sídlom   D.,   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 100.000,-   Sk   (...),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III povinný   vyplatiť   mu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7.   Okresný   súd   Bratislava   I a Okresný   súd   Bratislava   III   sú   povinné   uhradiť sťažovateľovi (...) trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do troch dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu (...).»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený JUDr. E. H., listom z 24. októbra 2005 sp. zn. Spr. 3365/05 a právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu z 10. novembra 2005.

3. 1. Poverená predsedníčka okresného súdu - hoci bola 13. októbra 2005 písomne vyzvaná – sa nevyjadrila k tomu, či sa o prijatej sťažnosti má konať ústne pojednávanie, podala   však   chronologický   prehľad   úkonov   vykonaných   v danej   veci   a uviedla   tieto relevantné skutočnosti:

„(...)   konanie pred   okresným   súdom   o nároku sťažovateľa   na zrušenie   záložného práva, nie je poznačené zbytočnými prieťahmi, ktoré by boli spôsobené postupom resp. nečinnosťou súdu. Súčasne chcem poukázať, že dňa 16. 4. 2003 bol spis postúpený na Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pričom z tohto súdu bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 20. 10. 2005. (čiže 2 a pol roka) z toho 4 mesiace sa nachádzal na Krajskom súde z dôvodu rozhodovania o miestnej príslušnosti.

Konečné   rozhodnutie   ponechávam   na   zváženie   Ústavnému   súdu   Slovenskej republiky. (...)“

3. 2. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu poverenej predsedníčky okresného súdu uviedol, že:

«(...) 1.   sťažnosťou   zo   dňa   05.   09.   2005   sa   sťažovateľ   domáhal   ochrany   svojho základného   práva,   garantovaného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   proti porušovateľovi Okresnému súdu Bratislava I.

2. V zmene sťažnosti zo dňa 31. 10. 2005 sme uviedli, že po podaní sťažnosti vyšli najavo pre sťažovateľa doposiaľ neznáme skutočnosti. Žiadali sme teda pripustiť zmenu sťažnosti   a   vydať   nález   podľa   návrhu   predloženého   v   predmetnej   zmene   sťažnosti z 31. 10. 2005.

3. Sťažovateľ podal 3. 10. 2002 na Okresný súd Bratislava I určovaciu žalobu (veci bola pridelená sp. zn.: 7 C 171/2002). V máji r. 2003 bola žaloba odstúpená Okresnému súdu Bratislava III, ako údajne miestne príslušnému (konanie bolo zavedené pod č.: 10 C 83/2003). Kvôli negatívnemu kompetenčnému konfliktu medzi Okresným súdom Bratislava III a Okresným súdom Bratislava I rozhodoval o príslušnosti Krajský súd v Bratislave. Ten potvrdil, že žaloba navrhovateľa bola podaná správne. Miestne príslušným je Okresný súd Bratislava I. Z našej strany však doteraz nebolo možné zistiť, ktorý okresný súd fyzicky v určitom čase disponoval spisom. Navrhovateľ bol totiž opakovane informovaný o tom že spis sa už v spisovej kancelárii Okresného súdu Bratislava III nenachádza a pritom bolo poukázané   na   cit.   rozhodnutie   Krajského   súdu   v   Bratislave,   ktoré   teda   ako   miestne príslušný na konanie určilo Okresný súd Bratislava I. Opodstatnene sa teda naša procesná strana domnievala, že spis sa musí nachádzať na Okresnom súde Bratislava I. Ten však vo veci nekonal a podľa informácií, ktoré sme získali v spisovej kancelárii Okresného súdu Bratislava I sa údajne celý spis stratil.

4. Tvrdíme, že Okresný súd Bratislava I ako aj Okresný súd Bratislava III porušili práva navrhovateľa (sťažovateľa), aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Oba okresné súdy totiž museli minimálne od 27. 9. 2004 vedieť, že na konanie je príslušný Okresný súd Bratislava I. Ten ale ostal pasívny i po tom, čo Krajský súd v Bratislave definitívne   rozhodol   o   jeho   miestnej   príslušnosti   a   dve   ďalšie   urgencie   žalobcu (z 24. 1. 2005 a 14. 3. 2005) neopodstatnene „odsúval“ na OS Bratislava III. Okresný súd Bratislava III síce už nebol na konanie príslušný, ale spis - hoci aj pôvodne nesprávne postúpený Okresným súdom Bratislava I - mal po rozhodnutí Krajského súdu bezodkladne zaslať   na   Okresný súd Bratislava I.   Len tak   mohol   vytvoriť   predpok1ad   pre   meritórne konanie a rozhodnutie.

Súhlasíme,   aby   Ústavný   súd   SR   v   konaní   postupoval   podľa   §   30   ods.   2   zák.   č. 38/1993 Z. z. v platnom znení a prerokoval vec bez ústneho pojednávania, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Pre tento prípad - nakoľko si uplatňujeme trovy právneho zastúpenia - vyčísľujeme tieto trovy sumou 12.620,- Sk.

Špecifikácia trov právneho zastúpenia v celkovej výške 12.620,- Sk s 19 % DPH, v zmysle vyhl. 655/2004 Z. z. (...).»

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 171/2002:

Dňa 3. októbra 2002 podal sťažovateľ na Okresnom súde Bratislava I proti T., spol. s   r.   o.,   so   sídlom   v B.   (ďalej   len   „odporca“)   určovaciu   žalobu „[podľa   §   80c)   OSP] o navrhovateľovej povinnosti   zaplatiť   dlh a práve podať návrh na vymazanie záložného práva v katastri.“ Vec bola pridelená zákonnej sudkyni Mgr. E. S. a bola zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 171/2002.

Dňa 19. mája 2003 bola vec postúpená podľa § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) Okresnému súdu Bratislava III, ktorý mal byť na konanie v danej veci príslušný podľa § 88 ods. 1 písm. h) OSP.

Dňa 23. mája 2003 bola vec zaevidovaná na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10 C 83/2003 a pridelená zákonnej sudkyni JUDr. M. Z.

Dňa 11. februára 2004 Okresný súd Bratislava III vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 200 000 Sk.

Dňa 25. marca 2004 bola v spise zaznamenaná platba sťažovateľa v sume 200 000 Sk z titulu súdneho poplatku.

Dňa   30.   júna   2004   bol   doručený   krajskému   súdu „nesúhlas   s   miestnou príslušnosťou“ Okresného súdu Bratislava III.

Dňa 27. septembra 2004 krajský súd uznesením č. k. 8 NcC 26/2004-38 rozhodol, že miestne príslušným v tejto veci je Okresný súd Bratislava I.

Dňa   20.   októbra   2005   Okresný   súd   Bratislava   III   postúpil   vec   Okresnému   súdu Bratislava I s poukazom na uznesenie krajského súdu č. k. 8 NcC 26/2004-38.

Dňa 20. októbra 2005 zákonná sudkyňa JUDr. E. S. na Okresnom súde Bratislava I vyslovila nesúhlas so zápisom veci do odd. C, pretože podľa nej ide o vec obchodnoprávnu.Dňa 20. októbra 2005 predseda Okresného súdu Bratislava I rozhodol, že vec patrí na prejednanie a rozhodnutie v odd. JUDr. E. S.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

1.   Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   bolo   posúdenie,   či   postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   171/2002,   v ktorom sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ, dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

1. 1. Sťažovateľ podaním z 31. októbra 2005 predloženým ústavnému súdu navrhol „zmenu   sťažnosti“ a domáhal sa   aj toho,   aby účastníkom   tohto konania pred ústavným súdom sa stal aj Okresný súd Bratislava III (pozri bod 2 časti I tohto nálezu), pretože „po podaní sťažnosti vyšli najavo pre sťažovateľa doposiaľ neznáme skutočnosti“. Ústavný súd však   pripomína,   že   je   viazaný   tým   predmetom   konania,   ktorý   bol   vymedzený   jednak sťažnosťou,   ale aj svojím   uznesením   o prijatí   sťažnosti   na ďalšie   konanie (napr.   I.   ÚS 239/04), pričom uznesením zo 14. septembra 2005 č. k. I. ÚS 185/05-8 ústavný súd prijal sťažnosť   na   ďalšie   konanie   podľa   § 25   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   iba   vo   vzťahu k Okresnému súdu   Bratislava I,   preto na podanie sťažovateľa, ktorým navrhol   uvedenú „zmenu sťažnosti“, už nemohol prihliadnuť.

2. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

2. 1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, dĺžka napadnutého konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani zo stanoviska okresného súdu nevyplýva, že by v danom prípade išlo o skutkovo alebo právne zložitú vec.

2.   2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   nezistil   takú   závažnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

2. 3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že napadnuté konanie (od podania žalobného návrhu 3. októbra 2002 až dosiaľ) trvá už viac ako tri roky, pričom za toto obdobie bola vyriešená   iba   miestna   príslušnosť   súdu   a to,   ktoré   súdne   oddelenie   okresného   súdu   má právomoc vo veci konať. Táto dĺžka napadnutého konania bez jediného úkonu súdu, ktorý by   smeroval   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako   navrhovateľ v preskúmavanej veci nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02), je celkom zjavne neprimeraná. Treba pritom uviesť, že okresný súd bol po podaní žalobného návrhu sťažovateľa bez akýchkoľvek zákonných dôvodov sedem mesiacov aj nečinný (konkrétne od 3. októbra 2002 do 19. mája 2003) a ako to z uznesenia krajského súdu č. k. 8 NcC 26/2004-38 z 27. septembra 2004 vyplynulo, postup   okresného   súdu   nevykazoval   ani   znaky   efektívneho   konania.   Odstraňovanie nedostatkov konania zo strany okresného súdu v súlade s Občianskym súdnym poriadkom síce spôsobuje predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (mutatis mutandis I. ÚS 31/01). V danom prípade však   okresný   súd   odstraňoval   také   nedostatky   konania,   keď   namietol   svoju   miestnu nepríslušnosť,   ktoré   podľa   uvedeného   rozhodnutia   krajského   súdu   ani   neexistovali. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia krajského súdu a zo zásady iura novit curia v konečnom dôsledku prieťahy v konaní zapríčinil Okresný súd Bratislava I, aj keď je nesporné, že na celkovej dĺžke konania mal svojím zdĺhavým postupom podiel aj Okresný súd Bratislava III.   Skutočnosť,   že   zákonná   sudkyňa   okresného   súdu   sa   domnievala,   že   Okresný   súd Bratislava I nie je príslušný na konanie a rozhodovanie v danej veci, čím, ako vyšlo najavo, vyvolala dlhotrvajúci nedôvodný spor o miestnu príslušnosť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

3.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadoval   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 400 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 40 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

5. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 7 953 Sk z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti z 5. septembra 2005   a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   z 10. novembra   2005).   Za   tri úkony vykonané v roku 2005 patrí odmena v sume trikrát po 2 501 Sk a trikrát 150 Sk z titulu režijného paušálu ku každému úkonu, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú   sumu   7   953 Sk   v zmysle   §   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnenej náhrade trov konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2005