znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 184/03-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   februára   2004 v senáte zloženom z predsedu Daniela Švábyho a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť S. S., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. M. H. B., vo veci porušenia jej základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Brezne v konaniach vedených pod sp. zn. 2 C 4/97 a sp. zn. Nc 14/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd v Brezne v konaní vedenom pod sp. zn. Nc 14/99   p o r u š i l   právo S.   S.,   aby sa   jej   vec   prejednala v primeranej   lehote,   zaručené v čl. 6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Brezne v konaní vedenom pod sp. zn. Nc 14/99 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. S. S.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Brezne povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Brezne v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 4/97   n e p o r u š i l právo S. S., aby sa jej vec prejednala v primeranej lehote, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O d ô v o d n e n i e :

  I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 22. októbra 2003 č. k. I. ÚS 184/03-14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. S., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu v Brezne (ďalej aj „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 2 C 4/97 a sp. zn. Nc 14/99.

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že v roku 1997 podala na okresnom súde návrh na rozvod manželstva proti P. S., ktorý je rakúskym štátnym občanom. Konanie je vedené pod sp. zn. 2 C 4/97. Vec bola pridelená zákonnému sudcovi, ktorý podľa tvrdenia sťažovateľky do svojho odchodu do starobného dôchodku vo veci „vykonal len niekoľko úkonov“, pričom okresný súd „nekonal prinajmenšom od decembra 1998 do 01. 05. 2001.“ Konanie   o rozvod   manželstva   bolo   aj   prerušené   z dôvodu   iného   konania   o zapretie otcovstva.

3. Zo sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde sa pod sp. zn. Nc 14/99 na základe návrhu sťažovateľky vedie aj konanie o úpravu práv a povinností k jej maloletej dcére P., pričom podľa tvrdenia sťažovateľky zákonná sudkyňa „nariadila vo veci pojednávanie, napokon prestala konať (...) a nekoná od 02. 12. 1999 doposiaľ“.  

4.   Podľa   názoru   sťažovateľky   postupom   Okresného   súdu   v Brezne   v uvedených veciach dochádza k značným prieťahom v konaní napriek tomu, že už vyčerpala aj právne prostriedky   nápravy   tým,   že   sa   na   prieťahy   v konaní   sťažovala   na   Ministerstve spravodlivosti   Slovenskej   republiky.   Po   odstúpení   jej   sťažnosti   predsedníčke   okresného súdu táto v odpovedi zo 6. septembra 2001 sťažnosť vo veci vedenej pod sp. zn. Nc 14/99 uznala za opodstatnenú. Napriek tomu sa podľa tvrdenia sťažovateľky v tejto veci naďalej nekoná. Sťažovateľka je toho názoru, že prieťahmi v uvedených súdnych konaniach „sú porušované moje základné ľudské práva a vzniká mi nemalá morálna ujma“.

5. Z uvedených dôvodov sťažovateľka žiada, aby ústavný súd jej sťažnosti vyhovel a prikázal   Okresnému   súdu   v Brezne   vo   veciach   vedených   pod   sp.   zn.   2   C   4/97   a sp. zn. Nc 14/99 konať. Súčasne žiada, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 000 Sk.

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. E. C., listom z 24. novembra 2003 č. Spr. 4036/03 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 3. februára 2004.

6.   1.   Predsedníčka   okresného   súdu   okrem   prehľadu   procesných   úkonov   vo   veci vedenej pod sp. zn. 2 C 4/97 uviedla, že:

„V konaní   č.   k.   2   C   4/97   sa   navrhovateľka   domáhala   rozvodu   manželstva s odporcom P. S. a zároveň aj úpravy práv a povinnosti pre čas po rozvode k dvom deťom P. a N. S. Nakoľko si bola navrhovateľka vedomá, že otcom N. S. nie je P. S., podala aj návrh na zapretie otcovstva, vedený na tunajšom súde č. k. 2 C 74/97 a to už dňa 10. 2. 1997 (t. j. o mesiac po podaní návrhu na rozvod manželstva). V rozvodovom konaní č. k. 4 C 4/97 (ktoré je predmetom jej sťažnosti) však sama navrhla súdu, „aby pojednávanie v rozvodovej veci bolo odročené až do právoplatného skončenia veci, týkajúcej sa podanej žaloby o zapretie otcovstva k malol. dcére N. S.“ (...). Súd teda konanie „prerušil“, do právoplatného rozhodnutia veci týkajúcej sa podanej žaloby o zapretie otcovstva k malol. N. S. Vzhľadom k tomu, že konanie č. 2 C 4/97 je konaním s cudzím prvkom, pri ktorom je potrebné   rešpektovať   právne   predpisy   týkajúce   sa   medzinárodného   práva,   ako   aj medzištátne dohody a dohovory, procesný postup v tomto konaní je zložitý a vzhľadom na potrebu   prekladu   písomností   doručovaných   do   cudziny,   do   cudzieho   jazyka   a postup doručovania cudzím orgánom prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR aj značne zdĺhavý a vytýčenie pojednávania si vyžaduje niekoľkomesačnú prípravu a predstih. Z popisu jednotlivých úkonov vykonávaných súdom od podania návrhu (13. 1. 1997) do 10. 12. 1998 vyplýva, že k prieťahom v takomto aj na „čas“ náročnom konaní podľa názoru súdu nedošlo. Čo sa týka ďalšieho priebehu konania 2 C 4/97, je zrejmé, že konanie na   pojednávaní   dňa   10.   12.   1998   bolo   prerušené   na   návrh   navrhovateľky,   až   do právoplatného rozhodnutia veci, týkajúcej sa zapretia otcovstva k malol. N. S.

Rozsudok OS v Brezne č. k. 2 C 74/97-79, zo dňa 13. 11. 2001 o zapretí otcovstva P. S. voči malol. N. S. nadobudol právoplatnosť až 14. 11. 2002.

Nekonanie vo veci 2 C 4/97 za uvedené obdobie teda nenastalo zavinením súdu, ale procesne to zavinila sama navrhovateľka, nakoľko sama žiadala o prerušenie konania a súd jej návrhu vyhovel.

Len čo však navrhovateľka podaním zo dňa 28. 06. 2002 žiadala o vytýčenie termínu pojednávania,   súd začal vo veci konať, aj keď ešte konanie o zapretie otcovstva nebolo právoplatne skončené.

Navrhovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti sa však domáha prieťahov za obdobie „najmenej od decembra 1998 do 01. 05. 2001“, kedy sama procesne zavinila, že vo veci sa nekonalo.

Aj   pred   podaním   ústavnej   sťažnosti   sama   navrhovateľka   na   pojednávaní   dňa 11. 04. 2003 žiadala pojednávanie odročiť ohľadne zistenia novej adresy odporcu, jeho majetkových a zárobkových možností, nakoľko odporcovi, keďže v Rakúsku sa mu doručiť súdnu zásielku nepodarilo, bol ustanovený opatrovník podľa § 29 ods. 2 O. s. p. Súd znova vyšiel   navrhovateľke   v ústrety   aj   z dôvodu,   aby   ochrana   práv   dieťaťa   (jeho   nárok   na výživné) bola zabezpečená a aby boli využité, čo aj opakovane, všetky možnosti pre zistenie podkladov na rozhodnutie.

Súd postupoval v súlade s § 6 a § 100 O. s. p., zbytočné prieťahy nespôsobil, preto navrhujem, aby Ústavný súd SR rozhodol, že základné právo S. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Brezne vo veci vedenej pod č. k. 2 C 4/97 porušené nebolo.“

6. 2. Predsedníčka okresného súdu aj v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. Nc 14/99   uviedla   chronológiu   vykonaných   úkonov   ktoré   okresný   súd   vo   veci   uskutočnil, a k tomu dodala:

„Konanie   vedené   pod   č.   Nc   14/99   je   taktiež   konaním   s cudzím   prvkom,   kde   je potrebné   rešpektovať   ustanovenia   medzinárodného   práva,   a to   právnych   predpisov, medzištátnych dohôd a dohovorov.

Vzhľadom   na   právnu   zložitosť   veci,   ako   aj   časovú   náročnosť   na   prípravu pojednávania   pri   potrebe   z dostatočného   predstihu   na   preklad   a doručovanie   súdnych zásielok do   zahraničia sprostredkovane prostredníctvom MS   SR,   je   potrebné v takýchto veciach vytyčovať pojednávania niekoľko mesiacov vopred.

V konaní   č.   Nc   14/99   aj   sama   navrhovateľka   sa   pričinila   svojím   správaním k predĺženiu konania. Aktívne sa o konanie nezaujímala, relevantné informácie o odporcovi nepodala, namietala bezdôvodne zaujatosť sudkyne.

Vzhľadom na zložitosť veci a správanie sa účastníka navrhujem, aby Ústavný súd SR rozhodol, že základné právo S. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Brezne vo veci vedenej pod č. k. Nc 14/99 porušené nebolo.“

6. 3. Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenia predsedníčky okresného súdu vo vzťahu k veci vedenej pod sp. zn. 2 C 4/97 uviedol, že:

„Ku konaniu 2 C 4/97 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom dal OS v Brezne listom Správ 4038/01 zo dňa 06. 09. 2001 vyjadrenie, že vo veci došlo   k prieťahom   v konaní   nečinnosťou   zákonného   sudcu   a to   od   decembra   1998   do 01. 05. 2001. Z uvedených dôvodov sme aj my uviedli toto obdobie v sťažnosti na Ústavný súd.   Zdôrazňujem,   že   sme   vychádzali   z údajov   oznámených   OS   v Brezne   a nemali   sme dôvod o jeho tvrdeniach pochybovať. Ako sa uvádza vo vyjadrení k sťažnosti na Ústavný súd podanom   pod č.   Spr.   4036/03 zo dňa   14.   11.   2003,   malo dňa   10.   12.   1998 dôjsť k prerušeniu konania 2 C 4/97 na návrh sťažovateľky z dôvodu podania návrhu o zapretie otcovstva odporcu k dcére N. S. Ako však vyplýva z odpovede na sťažnosť Spr. 4038/01 zo dňa   06. 09. 2001,   zákonný   sudca   JUDr.   B.   T.   pred   svojím   odchodom   do   starobného dôchodku vo veci práve od pojednávania dňa 10. 12. 1998 nekonal až do 01. 05. 2001 a konanie prerušil až nový zákonný sudca Mgr. J. G. po pridelení spisu. Je zrejmé, že ak by došlo k prerušeniu konania dňa 10. 12. 1998 na návrh samotnej sťažovateľky, nebolo by možné hovoriť o prieťahoch v konaní. Súd však konanie ani neprerušil a po dobu dva a pol roka ani inak nekonal. S ohľadom na zložitosť a časovú náročnosť konaní s medzinárodným prvkom   mal   si   súd   zaobstarať   vyjadrenia   odporcu,   zistiť   jeho   zárobkové   možnosti a meritórne vo veci rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia o zapretie otcovstva. Súd však takto nekonal napriek tomu, že si bol takejto časovej náročnosti vedomý. Bola to však sama navrhovateľka, ktorá žiadala o vytýčenie termínov pojednávaní, oznamovala súdu zmenu adresy   odporcu   a aj   inak   poskytovala   všetku   potrebnú   súčinnosť.   Okrem   toho   vždy preberala korešpondenciu adresovanú jej súdom.

Z uvedených dôvodov týmto žiadame, aby Ústavný súd SR sťažnosti v celom rozsahu vyhovel.   S ohľadom   na   povahu   veci   súhlasíme,   aby   Ústavný   súd   upustil   od   ústneho pojednávania. Trovy právneho zastúpenia v konaní si neuplatňujeme.“

6. 4. Vo vzťahu k veci vedenej pod sp. zn. Nc 14/99 právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenia predsedníčky okresného súdu uviedol, že:

„V konaní Nc 14/99 konštatuje v liste Spr. 4038/01 zo dňa 06. 09. 2001 predsedníčka súdu, že zákonná sudkyňa od 02. 12. 1999 vo veci nekoná. Vo vyjadrení danom k sťažnosti na Ústavný súd v bode II. na str. 4 sa uvádza, že dňa 02. 12. 1999 bolo pojednávanie odročené   na   neurčito.   Za   účelom   ustanovenia   tlmočníka   a vypočutia   otca   dožiadaným súdom.   Navrhovateľka 12. 09. 2001 podala námietku zaujatosti voči sudkyni. Jedná sa práve o obdobie, v ktorom predsedníčka súdu podala odpoveď na sťažnosť navrhovateľky, kedy   konštatovala   prieťahy   v konaní   z toho   dôvodu,   že   zákonná   sudkyňa   nekoná.   Vo vyjadrení   k sťažnosti   vedenej   ÚS   pod   č.   I.   ÚS   184/03   však   práve   k tomuto   obdobiu akékoľvek vyjadrenie chýba. Súčasne je zrejmé, že súd nekonal riadne ani po tomto období, kedy od 15. 05. 2002 do 19. 07. 2002 zisťoval novú adresu odporcu zo spisu 2 C 7/97 a následne až 18. 03. 2003 bolo znova do toho istého spisu nahliadnuté. Až 27. 05. 2003 bola daná žiadosť o právnu pomoc v styku s cudzinou. Pritom aj rozhodnutie o zapretie otcovstva bolo právoplatné už dňa 14. 11. 2002. Súhlasíme s tým, že v danom prípade sa jedná   o konanie   s cudzím   prvkom   a je   časovo   náročné.   Na   druhej   strane   práve   táto skutočnosť by mala byť dôvodom na to, aby súd vo veci konal priebežne a nie v časových odstupoch 10 mesiacov, kedy nie je odôvodnená nečinnosť súdu. Máme za to, že svojím vyjadrením   Okresný   súd   v Brezne   iba   potvrdil,   že   vo   veci   došlo   k neodôvodneným prieťahom v konaní Nc 14/99.“

7.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci   v primeranej   lehote   podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ktorej   prerokovanie   na   ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t.   j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 113/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný relevantný priebeh   a stav   konania   vedeného   na   Okresnom   súde   v Brezne   pod   sp.   zn.   2   C   4/97   a sp. zn. Nc 14/99:

1. Vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 2 C 4/97

Dňa 13. januára 1997 podala sťažovateľka návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom P. S. a N. S. proti P. S. (ďalej len „odporca“), štátnemu príslušníkovi Rakúska.

Okresný súd 10. septembra 1997 vydal uznesenie, ktorým ustanovil opatrovníka pre maloleté   deti,   ktorého   zároveň   požiadal   o prešetrenie   pomerov   v   rodine   maloletých. Sťažovateľka 29. septembra 1997 oznámila okresnému súdu, že do 10. decembra 1997 bude odcestovaná, a preto žiada určiť termín pojednávania až po tomto termíne. Opatrovník podal správu o prešetrení pomerov 7. októbra 1997.

Dňa 16. apríla 1998 konajúci sudca nariadil vo veci pojednávanie na 10. december 1998, vypracoval dožiadanie o výsluch odporcu v zahraničí a vydal uznesenie o ustanovení tlmočníka pre jazyk nemecký, ktorý mal za úlohu vyhotoviť preklad návrhu, predvolania na pojednávanie,   uznesenia   o ustanovení   opatrovníka   maloletým   a dožiadania.   Tlmočník doručil okresnému súdu   preklady 28. mája 1998. Dňa 24. júna 1998 bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MS SR“) doručená žiadosť okresného súdu o vybavenie dožiadania v predmetnej rozvodovej veci. Konajúci sudca vydal 4. novembra 1998 uznesenie o ustanovení tlmočníka pre jazyk nemecký, ktorého úlohou bolo vyhotoviť preklad protokolu o výsluchu odporcu. Dňa 16. novembra 1998 MS SR doručilo okresnému súdu vybavené dožiadanie vo veci.

Sťažovateľka 26. novembra 1998 oznámila okresnému súdu novú adresu odporcu. Tlmočník doručil okresnému súdu preklady 8. decembra 1998.

Dňa 10. decembra 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom na návrh sťažovateľky okresný súd vydal uznesenie, ktorým konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia vo veci týkajúcej sa podanej žaloby o zapretie otcovstva k maloletej N. S.

Predsedníčka   okresného   súdu   uznesením   z   2.   mája   2001   pridelila   spis   sp.   zn. 2 C 4/97 Mgr. J. G., pretože dovtedy konajúci sudca JUDr. B. T. odišiel do starobného dôchodku.   Toto   svoje   rozhodnutie   predsedníčka   okresného   súdu   zopakovala   opatrením z 8. júna 2001.

Dňa 28. júna 2001 bol konajúcim sudcom vyhotovený úradný záznam, z ktorého vyplýva, že Mgr. J. G. po fyzickom prevzatí spisu zistil, že „vo veci od 11. decembra 1998 nie je písomné vyhotovenie uznesenia o prerušení konania o rozvod manželstva. Overením v civilnej   kancelárii   OS   v Brezne   bolo   zistené,   že   doteraz   nie   je   právoplatne   skončené konanie o zapretie otcovstva navrhovateľky S. S. proti odporcom I. P. S. a II. N. S. č. k. 2 C 74/97“.

Sťažovateľka doručila 28. júna 2002 okresnému súdu žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania v jej rozvodovej veci, pretože „konanie o zapretie otcovstva bolo právoplatne ukončené 13. novembra 2001“. Konajúci sudca úpravou z 12. augusta 2002 dal kancelárii okresného súdu pokyn na pripojenie spisu sp. zn. 2 C 74/97 (o zapretie otcovstva).

Dňa 16. augusta 2002 konajúci sudca nariadil vo veci pojednávanie na 13. december 2002,   vyhotovil   dožiadanie   pre   cudzinu   a vydal uznesenie o ustanovení   tlmočníčky   na preloženie aktuálneho predvolania   na pojednávanie a dožiadania.   Tlmočníčka   odovzdala okresnému súdu pretlmočené listiny 5. septembra 2002. Dňa 12. septembra 2002 konajúci sudca opätovne vyžiadal správu o šetrení pomerov a vydal uznesenia o priznaní odmeny tlmočníkom.   Dňa   17.   septembra   2002   bola   MS   SR   doručená   žiadosť   okresného   súdu o vybavenie ostatného dožiadania (aj predvolanie na termín pojednávania 13. decembra 2002). Opatrovník doručil   okresnému   súdu   správu   o prešetrení   pomerov   v rodine maloletého dieťaťa 24. septembra 2002.

Dňa   13.   decembra   2002   sa   uskutočnilo   bez   odporcu   pojednávanie,   ktoré   bolo odročené „predbežne na mesiac jún 2003 s tým, že opätovne bude žiadaná právna pomoc s cudzinou“.

Sťažovateľka 13. januára 2003 telefonicky oznámila okresnému súdu novú adresu odporcu.   Dňa   16.   januára   2003   MS   SR   vrátilo   späť   dožiadanie   okresného   súdu   bez vybavenia   (aj predvolanie   na   pojednávanie   na   deň   13.   decembra   2002)   z dôvodu,   že odporca   nie je hlásený na uvedenej adrese a taktiež nie je hlásený ani na inom mieste v Rakúskej republike. Konajúci sudca uznesením z 20. februára 2003 ustanovil odporcovi opatrovníka, pretože „jeho pobyt nie je známy“, a vytýčil vo veci pojednávanie na 11. apríl 2003.

Dňa 11. apríla 2003 bolo vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavil opatrovník odporcu, preto sa pojednávanie odročilo na neurčito s tým, že bude vykonaný opätovný pokus ohľadne zistenia pobytu odporcu. Dňa 10. septembra 2003 bol vo veci ustanovený tlmočník   a dňa 1.   októbra   2003 nariadil   okresný   súd   pojednávanie na   3.   február   2004, vyhotovil   dožiadanie,   ktoré   bolo   pretlmočené   3.   novembra   2003,   a zároveň   rozhodol o tlmočnom.

2. Vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. Nc 14/99

Dňa   14.   decembra   1998 podala   sťažovateľka „Žiadosť   o zverenie   do   opatery a určenie výživného“ na svoju maloletú dcéru P. S. Podanie bolo pôvodne zaevidované pod sp. zn. Nc 3001/99 a 1. februára 1999 bolo vydané uznesenie okresného súdu č. k. Nc 3001/99-4, ktorým bola sťažovateľka vyzvaná, aby doplnila a upresnila svoj uvedený návrh tak, aby bol v súlade s ustanoveniami   § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľka 23. februára 1999 svoj návrh upresnila a okresnému súdu doručila podanie,   ktorým   sa   domáhala   úpravy   práv   a povinností   k   maloletej   P.   S.   (ďalej   aj „maloletá“), ktorej otcom je P. S. (ďalej len „otec“), štátny príslušník Rakúska. Vec bola uvedeného dňa zaevidovaná pod sp. zn. Nc 14/99.

Okresný súd 5. marca 1999 vyzval sťažovateľku na doručenie potvrdenia o svojich príjmoch. Sťažovateľka uvedenej výzve vyhovela 15. marca 1999.

Dňa 16. novembra 1999 konajúca sudkyňa JUDr. R. D. nariadila pojednávanie na 2. december 1999 a 18. novembra 1999 okresný súd vydal uznesenie, ktorým ustanovil pre maloletú opatrovníka, ktorého požiadal o prešetrenie pomerov v rodine maloletej a požiadal tiež Mestský úrad v Brezne (ďalej len „MÚ“) o zaslanie správy o povesti rodičov maloletej. Opatrovník zaslal okresnému súdu správu o prešetrení pomerov 29. novembra 1999 a MÚ doručil okresnému súdu správu o povesti rodičov 3. decembra 1999.

Dňa 2. decembra 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre neprítomnosť otca maloletej.

Dňa 12. septembra 2001 sťažovateľka namietla zaujatosť zákonnej sudkyne, preto bol spis 3. októbra 2001 doručený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“), aby rozhodol o tejto námietke. Krajský súd uznesením z 30. novembra 2001 sp. zn. 16   Nc   453/01   rozhodol,   že   sudkyňa   JUDr.   R.   D.   nie   je   vylúčená   z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Spis bol vrátený okresnému súdu 15. februára 2002.

Konajúca   sudkyňa   úpravou   z   26.   februára   2002   dala   kancelárii   okresného   súdu pokyn,   aby   uvedené   uznesenie   bolo   doručené   rodičom   maloletej,   a   18.   marca   2003 nahliadnutím do spisu tohto súdu 2 C 4/97 zisťovala adresu otca.

Dňa   18.   marca   2003 konajúca   sudkyňa   vydala uznesenie č.   k.   Nc   14/99-33 o ustanovení tlmočníka pre jazyk nemecký, nariadila vo veci pojednávanie na 17. september 2003 a vypracovala dožiadanie, „aby pripojené predvolanie na pojednávanie, opis návrhu“ boli doručené otcovi.  

Dňa 5. mája 2003 a 16. mája 2003 tlmočník doručil okresnému súdu preklady a vyúčtovanie odmeny tlmočníka a 3. júna 2003 bola MS SR doručená žiadosť okresného súdu o vybavenie dožiadania v predmetnej veci.

Dňa 17. septembra 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre neprítomnosť otca maloletej, ktorý nemal vykázané doručenie. Uvedeného dňa konajúca sudkyňa urgovala vybavenie dožiadania na MS SR.

MS   SR   24.   septembra   2003   oznámilo   okresnému   súdu   čiastočné   vybavenie dožiadania.   Dňa   7.   októbra   2003   konajúca   sudkyňa   opätovne   urgovala   vybavenie dožiadania.   Na   jej   urgenciu   odpovedalo   MS   SR   13.   októbra   2003,   pričom   vo   svojej odpovedi uviedlo, že nevie, prečo nebol v Rakúsku vykonaný výsluch otca mal. detí.Dňa 22. októbra 2003 okresný súd ustanovil tlmočníka vo veci, ktorý mu predložil požadovaný pretlmočený materiál 18. novembra 2003.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný   súd   si   pri   výklade   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručeného   v citovanom   čl.   6   ods.   1 dohovoru   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu   pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Podľa tejto judikatúry otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. Trenčiansky v. Slovensko, rozsudok ESĽP z 2. decembra 2003, § 35). V súlade   s ESĽP   ústavný   súd   prihliada   pritom   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného súdu   v Brezne   v konaní   o rozvod   manželstva   a úpravu   práv   a povinností   k maloletým deťom vedenom pod sp. zn. 2 C 4/97 a v konaní o úpravu práv a povinností k maloletej P. S. vedenom pod sp. zn. Nc 14/99, v ktorých sťažovateľka vystupuje ako navrhovateľka, došlo k porušeniu jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Vec Okresného súdu Brezno vedená pod sp. zn. Nc 14/99

1. 1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorého otec má trvalé bydlisko v zahraničí, môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci so zdĺhavejšou prípravou pojednávaní   a uskutočňovaním   dožiadaní   v   cudzine.   Posudzovanú   dĺžku   konania   však v danom   prípade   nebolo   možné   pripísať   zložitosti   veci,   ale,   ako   to   bude   v ďalšom vyhodnotené, správaniu (postupu) okresného súdu.  

1.   2.   Postup   navrhovateľky   pred   všeobecným   súdom   ústavný   súd   hodnotil   ako postup,   ktorým   neprispela   k celkovej   dĺžke   súdneho   konania.   Je   síce   pravda,   že navrhovateľka uplatnila námietku zaujatosti proti konajúcej sudkyni, ktorej nadriadený súd nevyhovel, a prieťah v konaní (päť mesiacov), ktorý v dôsledku toho vznikol, ide preto na jej vrub. Totiž, ak na jednej strane sťažovateľ ako účastník konania je oprávnený využiť na svoju obranu všetky procesné prostriedky dané mu príslušným procesným kódexom, na druhej   strane   musí   počítať   s tým,   že   ich   využitie   môže   mať   za   nevyhnutný   dôsledok spomalenie   postupu   všeobecného   súdu   pri   prerokovaní   veci   samej,   a tým   aj   predĺženie súdneho   konania   a že   tento   dôsledok   (predlženie   konania)   nemôže   v sťažnosti   podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy následne úspešne pričítať výlučne postupu konajúceho súdu a len z tohto dôvodu vyvodzovať porušenie jeho práv podľa cit. článkov ústavy (napr. I. ÚS 167/03). Avšak toto správanie navrhovateľky nemalo žiadny podstatný vplyv na postup okresného súdu ani neovplyvnilo zistenú dĺžku konania.

1. 3. Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu v konaní sp. zn. Nc 14/99 obdobie nečinnosti, a to od 15. marca 1999 do 16. novembra 1999 v trvaní ôsmich mesiacov. Taktiež v období od 2. decembra 1999 do 18. marca 2003 bol okresný súd v danej veci prakticky nečinný dva roky a osem mesiacov, pričom z označeného obdobia už ústavný súd odpočítal obdobie od 12. septembra 2001 do 15. februára 2002, keď sa spis nachádzal na krajskom súde   v dôsledku   námietky   zaujatosti   konajúcej   sudkyne,   ktorú   podala   sťažovateľka. Uvedené obdobia nečinnosti celkovo v trvaní cca troch rokov a štyroch mesiacov nie je možné ospravedlniť skutočnosťami uvádzanými vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu, pričom vec bolo potrebné posúdiť aj s ohľadom na jej povahu (rozhodovanie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu) a význam pre sťažovateľku. V tejto súvislosti ESĽP už zdôraznil, že ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniu o týchto   vzťahoch   príslušné   súdy   majú   venovať   „mimoriadnu   starostlivosť,   pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (pozri H. v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 8. júla 1987, § 85). Vo svetle tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov v predmetnej veci vo vzťahu k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, účelom ktorého je, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie (mutatis mutandis II. ÚS 66/02).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na okresnom súde pod sp.   zn.   Nc   14/99   vyslovil   porušenie   práva   sťažovateľky   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

2.   V nadväznosti   na   výrok   uvedený   pod   bodom   1   tohto   rozhodnutia   a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančného   zadosťučinenie   vo   výške 300 000 Sk, ktoré odôvodnila aj tým, že v dôsledku porušovania jej ľudských práv „vzniká mi nemalá morálna ujma“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia   základného   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä vzhľadom na opakovanú, dlhodobú   a   bezdôvodnú   nečinnosť   okresného   súdu,   ako   aj   vzhľadom   na   povahu   veci považuje za primerané vo výške 40 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

4. Vec Okresného súdu Brezno vedená pod sp. zn. 2 C 4/97

4. 1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd rovnako ako v bode 1. 1. tejto časti nálezu konštatuje, že rozhodovanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom s odporcom, ktorý má trvalé bydlisko v zahraničí, môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci so zdĺhavejšou prípravou pojednávaní a uskutočňovaním dožiadaní v cudzine. Okrem toho bolo potrebné tejto veci priznať povahu „zložitej“ veci aj z dôvodu dlhotrvajúcej prekážky v postupe okresného súdu, ktorá vznikla z dôvodu nutnosti toto konanie prerušiť vzhľadom na začaté súvisiace konanie o zapretie otcovstva (pozri časť II nálezu).  

4. 2. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že k uvedenému prerušeniu napadnutého konania 10. decembra 1998 došlo na návrh sťažovateľky. Podľa konštantnej judikatúry   ústavný   súd   nečinnosť   súdu   v dôsledku   existencie   zákonnej   prekážky   jeho postupu, tak ako to je v prípade prerušenia konania, neposudzuje v zásade ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. II. ÚS 3/00, I. ÚS 78/02, III. ÚS 42/02). V tejto súvislosti je bez akéhokoľvek právneho významu námietka, že o prerušení konania nebolo vydané aj písomné   vyhotovenie   rozhodnutia,   ak je nepochybné, že   k prerušeniu   konania došlo   na návrh sťažovateľky. Podstatné tu totiž v okolnostiach danej veci bolo, že faktická prekážka v postupe   súdu   objektívne   existovala.   Trvanie   tejto   prekážky   a zároveň   z tohto   dôvodu ospravedlnenie nečinnosti okresného súdu v namietanom konaní ústavný súd uznal až do 28. júna 2002, keď sťažovateľka požiadala o jeho pokračovanie. Vzhľadom na uvedené okolnosti tejto veci sťažovateľka nemôže úspešne v tomto konaní pred ústavným súdom napádať   dôsledky   tohto   prerušenia   konania   (jeho   predĺženie   od   10.   decembra   1998   do 28. júna 2002) ako neprejednanie jej veci „v primeranej lehote“ vyvolané nečinnosťou súdu.

4. 3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje,   že   v inkriminovanom   konaní   došlo   k jedinému   významnému   prieťahu spôsobenému nečinnosťou okresného súdu, a to v období od podania návrhu (13. januára 1997) po vykonanie prvých úkonov vo veci (10. septembra 1997). Z judikatúry ústavného súdu   však   vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za následok porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 47/03 a v ňom odkaz na predchádzajúcu judikatúru ústavného   súdu).   V okolnostiach   danej   veci   tento   ojedinelý   prieťah   okresného   súdu neovplyvnil podľa názoru ústavného súdu fakt, že vec nebola doteraz skončená, a preto tento   prieťah   nemožno   ani   považovať   za   príčinu   neodstránenia   stavu   právnej   neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza v dôsledku trvania tohto konania o rozvod manželstva a úpravu   práv   a povinností   manželov   k maloletým   deťom   z ich   manželstva   na   čas   po rozvode. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že k uvedeným prieťahom došlo pred tým, ako sťažovateľka požiadala 10. decembra 1998 okresný súd o prerušenie konania z dôvodu,   že podala   žalobu   o zapretie   otcovstva   k maloletej   N.   S.   Okresný   súd   návrhu sťažovateľky   vyhovel   a vo   veci   nevykonal   žiadne   úkony   dovtedy,   kým   sťažovateľka nedoručila 28. júna 2002 okresnému súdu žiadosť o nariadenie termínu pojednávania v jej rozvodovej veci, pretože konanie o zapretie otcovstva k maloletej N. S. bolo „ukončené 13. novembra 2001“. Konajúci sudca po uvedenej žiadosti sťažovateľky bez toho, že by čakal na nadobudnutie právoplatnosti predmetného rozhodnutia o zapretí otcovstva, a to až 14. novembra 2002, nariadil vo veci dňa 16. augusta 2002 pojednávanie na 13. december 2002,   vyhotovil   dožiadanie   pre   cudzinu   a vydal uznesenie o ustanovení   tlmočníčky   na preloženie aktuálneho predvolania na pojednávanie a dožiadania.

V období súdneho konania, ktoré ďalej nasledovalo, a to až doteraz, však ústavný súd už žiadny prieťah, ktorý by bolo možné pričítať postupu okresného súdu, nezistil.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci vo veci sp. zn. 2 C 4/97 nebol postup okresného súdu bez prieťahov, je nesporné, že k celkovej dĺžke konania prispela zložitosť   veci,   na   ktorej   sa   podieľala   svojím   návrhom   na   prerušenie   konania   aj sťažovateľka, a preto nebolo možné z hľadiska komplexného posúdenia inkriminovaného konania považovať postup okresného súdu   v ňom   za porušenie práva sťažovateľky   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

5. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

  P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2004