SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 183/2016-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2016predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 12293/2015 sp. zn. Rvp 12307/2015 vo vecinamietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uzneseniami sp. zn.13 Co 1490/2014 zo 16. júna 2015 (Rvp 12293/2015), sp. zn. 14 Co 544/2015 z 1. júla 2015(Rvp 12294/2015), sp. zn. 15 Co 458/2015 z 28. júla 2015 (Rvp 12295/2015), sp. zn.16 Co 449/2015 z 15. júla 2015 (Rvp 12296/2015), sp. zn. 12 Co 595/2014 z 25. júna 2015(Rvp 12297/2015), sp. zn. 12 Co 596/2014 z 25. júna 2015 (Rvp 12298/2015), sp. zn.12 Co 755/2014 z 25. júna 2015 (12299/2015), sp. zn. 17 Co 443/2015 z 29. júna 2015(Rvp 12300/2015), sp. zn. 17 Co 442/2015 z 29. júna 2015 (Rvp 12301/2015), sp. zn.12 Co 166/2015 z 25. júna 2015 (Rvp 12302/2015), sp. zn. 12 Co 167/2015 zo 16. júna2015 (Rvp 12303/2015), sp. zn. 12 Co 168/2015 z 25. júna 2015 (Rvp 12304/2015), sp. zn.16 Co 450/2015 z 15. júla 2015 (Rvp 12305/2015), sp. zn. 16 Co 451/2015 z 15. júla 2015(Rvp 12306/2015) a sp. zn. 16 Co 448/2015 z 15. júla 2015 (Rvp 12307/2015) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 12293/2015 sp. zn. Rvp 12307/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 12293/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 31. augusta2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami uvedenými v záhlavítohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“ alebo „napadnutéuznesenia“).
2. Z obsahu sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka namieta postupa rozhodnutia Okresného súdu Brezno, Okresného súdu Rimavská Sobota a Okresného súduZvolen (ďalej len „okresný súdy“) v označených konaniach, v rámci ktorých jej bolvyrubený súdny poplatok za spracovanie hromadného podania podľa položky č. 20bsadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)]. Krajský súd sťažovateľkou podané odvolania,ktorými namietala uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadnéhopodania, napadnutými uzneseniami zamietol. V ostatnom podala sťažovateľka sťažnostiústavnému súdu.
3. Záver o porušení svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľka zdôvodňuje vo všetkých posudzovaných veciach takto:«... Povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu, tak ako bola stanovená súdom v napadnutom uznesení, nemožno sťažovateľovi uložiť.
... Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločne hromadné podanie. Bez existencie akejkoľvek špecifikácie v tomto naznačenom smere nie je možné ukladať sťažovateľovi povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Súd môže viazať povinnosť úhrady len ku konkrétnemu (jednotlivému) úkonu a preto v uznesení musí špecifikovať akého konkrétneho úkonu sa úhrada týka.
... Akokoľvek, sťažovateľ nenavrhol súdu vykonať úkony. Podľa ust. § 1 zákona č. 71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh. Poplatky sa môžu vyberať aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ale len ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. V položke 20b nie je výslovne uvedené, že poplatok za spracovanie hromadného podania je možné vyberať bez návrhu poplatníka na vykonanie úkonu súdu. Poznamenávame, že poplatok z návrhu na začatie konania nie je možné zamieňať s poplatkom za úkony súdu.... Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, prečo boli podania súdom vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní podaných tým istým subjektom v ten istý deň. Táto skutočnosť musí byť v spojení s ust. § 42a OSP známa a musí byť nezameniteľné definovaná. Inak by hrozilo, že súd vyhlási akékoľvek podanie za súčasť hromadného podania a spoplatní ho. Tvrdíme, že podanie nie je hromadným podaním.
... Z napadnutého uznesenia tiež nie je zrejmé, či spoplatnené podanie je vo vzťahu k skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má byť, alebo nemá byť spoplatnené. Spoplatnené totižto v spojení s ust. § 42a OSP nemôže byť podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym podaním.
... Vyššie uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím všeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007, sp. zn. 4 Cdo 39/2007 cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy“.
... Napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. V zmysle ust. § 169 ods. 1 OSP cit: „v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.“ Výnimky z povinnosti uviesť v písomnom vyhotovení uznesenia odôvodnenie ustanovuje § 169 v odsekoch 2 a 3, pričom tam uvedené podmienky pri napadnutom uznesení splnené neboli. Z uvedeného dôvodu je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, pre úplnú absenciu dôvodov jeho vydania. Keďže napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, skutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu sťažovateľ nepozná a rozhodnutie je bez odôvodnenia nepreskúmateľné.»
4. Sťažovateľka v podaných sťažnostiach ďalej namieta postup okresných súdov,ktoré mali prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskysúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) z dôvodu, že„všeobecne záväzný právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.), ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou. Porušovateľ, alebo súd prvého stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.“.
5. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález,ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, zruší ňou označené uzneseniakrajského súdu, predmetné veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jejprimerané finančné zadosťučinenie, ako i úhradu trov konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
8. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnostikonania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolusúvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitnéustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecíprimerane § 112 ods. 1 OSP
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 12293/2015 sp. zn. Rvp 12307/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovúsúvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľkya krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniaccitované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
9. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutýchrozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitáargumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnouargumentáciou, ktorú použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd užzaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala postup a rozhodnutia všeobecnýchsúdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadného podania,vychádzajúc z položky č. 20b sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákonao súdnych poplatkoch. Ústavný súd po preskúmaní predmetu aj týchto sťažností dospelk záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach jeidentická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v celom rade predošlých sťažností,ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal, sú sťažovateľke nepochybneznáme dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názorústavného súdu na danú právnu problematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tieisté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sapreto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí(I. ÚS 747/2014, II. ÚS 568/2014, III. ÚS 628/2014, IV. ÚS 301/2014, IV. ÚS 331/2014týkajúcich sa podaní sťažovateľky, ako aj I. ÚS 405/2014, II. ÚS 353/2014 týkajúcich saobchodnej spoločnosti,akoajIV. ÚS 341/2014a IV. ÚS 343/2014 týkajúcich sa obchodnej spoločnosti
, ktoré zastupoval ten istý právny zástupca, a to Advokátska kancelária FridrichPaľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, a ktoré sa taktiež týkali zaplatenia súdnehopoplatku za spracovanie hromadného podania), ktoré skončili odmietnutím rovnakýchsťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadochnemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazujena už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchtosťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde.
10. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalšíchprocesných návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutíkrajského súdu a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratiloopodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
11. Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľky, že„... porušovateľ, alebo súd prvého stupňa, mali prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Totižto všeobecne záväzný právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.), ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou. Porušovateľ, alebo súd prvého stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Porušovateľ pokračoval v konaní, aj keď mal zákonnú povinnosť podrobiť aplikovanú právnu úpravu kontrole ústavnosti.“,ústavný súd uvádza, že podľa § 109 ods. 1 písm. b)OSP je súd povinný prerušiť konanie a predložiť vec ústavnému súdu na zaujatiestanoviska, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právnypredpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,ktorou je Slovenská republika viazaná. Zo znenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP zjavnevyplýva, že k záveru o nesúlade všeobecne záväzného predpisu s ústavou, ústavnýmzákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorý sa má v predmetnej veci aplikovať, musídospieť súd, nie účastník konania. V posudzovaných veciach z dokumentácie predloženejsťažovateľkou nevyplýva, že by v jej veciach konajúce súdy dospeli k záveru, že § 42a OSPalebo položka 20b sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaca prílohu zákona o súdnychpoplatkoch je v rozpore s právnymi predpismi vyššieho stupňa právnej sily.
12. Ústavný súd v závere akcentuje, že meritom predmetných vecí je zaplateniesúdneho poplatku v rôznych sumách napr. 12 €, 13 €, 14 €, 17 €, 21 €, 25 €, 28 €, 32 €,33 €,41 €, 42 €, 59 €, 76 € či 106 €, t. j. z hľadiska premetu sporu ide o tzv. bagateľnú vec.Za daných okolností už samotný predmet veci v jednotlivých konaniach zakladá z hľadiskadoterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti už pri ich predbežnomprerokúvaní. Ak totiž Občiansky súdny poriadok vylučuje u tzv. bagateľných vecí prieskumrozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi na základe uplatnenia mimoriadnehoopravného prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automatickyposunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočeniazo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jehoprávne posúdenie (IV. ÚS 358/08). Inými slovami, podľa ústavného súdu by úsilieo hľadanie spravodlivosti nemalo spočívať v komplikovanom riešení banalít, ako to jev posudzovaných prípadoch, keď predmetom „sporu“ je zaplatenie súdneho poplatkuv sumách, ktoré sú v porovnaní s nákladmi spojenými s prevzatím právneho zastúpenia,spísaním a podaním sťažnosti ústavnému súdu mnohonásobne nižšie (III. ÚS 28/2014,III. ÚS 337/2013).
13. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmtospôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už vopred vedomý, ženebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybaveniav predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitnéhobráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jehozásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získaniemateriálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a jeto porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. marca 2016