znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 183/2014-13

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 7. mája 2014 predbežne prerokoval sťažnosť E. L., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, ako aj čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry Piešťany v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1379/UJKP-OVK-Pn-2006 (neskôr pod sp. zn. 2 Pv 1083/08) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. L. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2014 doručená sťažnosť E. L. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, ako aj čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnej prokuratúry Piešťany (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1379/UJKP-OVK-Pn-2006 (neskôr pod sp. zn. 2 Pv 1083/08).

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   trestné   oznámenie a v konaní o ňom bolo uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru ČVS: ORP-1379/UJKP-OVK-Pn-2006 z 9. júna 2010 vznesené obvinenie proti J. S. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona. Uznesením okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 1083/08-134 zo 17. decembra 2010 (ďalej len „uznesenie okresnej prokuratúry zo 17. decembra 2010“) bolo trestné stíhanie v predmetnej veci zastavené, pretože skutok, ktorým malo dôjsť k spáchaniu uvedeného trestného činu, nie je trestným činom a nebol ani zistený dôvod na postúpenie predmetnej veci. Napriek tomu, že okresná prokuratúra v uznesení zo 17.   decembra   2010   sťažovateľku   nesprávne   poučila   v súvislosti   s možnosťou   podania opravného prostriedku (sťažnosti), následne doručené podanie sťažovateľky označené ako „Žiadosť   o   preskúmanie   zákonnosti   postupu   Okresnej   prokuratúry   v   Piešťanoch“ adresované   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“)   bolo   Krajskou   prokuratúrou   v   Trnave   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“) vyhodnotené   aj   ako   sťažnosť   proti   tomuto   uzneseniu   a   bolo   preskúmané   aj   s jemu predchádzajúcim postupom v zmysle § 192 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku. Krajská prokuratúra svojím uznesením sp. zn. 1 KPt 96/08 z 23. marca 2011 (ďalej len „uznesenie krajskej prokuratúry z 23. marca 2011“) sťažnosť sťažovateľky podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.

Na   základe   návrhu   sťažovateľky   na   zrušenie   právoplatného   rozhodnutia v prípravnom   konaní   podľa   §   363   ods.   1   a   nasl.   Trestného   poriadku   bola   následne generálnou   prokuratúrou   preskúmavaná   zákonnosť   uznesenia   okresnej   prokuratúry zo 17. decembra   2010   v spojení   s   uznesením   krajskej   prokuratúry   z   23.   marca   2011. Generálna   prokuratúra   podaním   č.   k.   XV/2   Pz   39/11-8   z   12.   mája   2011   sťažovateľke oznámila, že jej návrh odkladá, pretože ho považuje za nedôvodný.

Podnetom   doručeným   generálnej   prokuratúre   5.   februára   2014   sťažovateľka namietala   správnosť   uznesenia   okresnej   prokuratúry   zo   17.   decembra   2010.   Generálna prokuratúra uvedený podnet posúdila ako návrh na konanie podľa § 373 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 364 ods. 1 Trestného poriadku, a podaním č. k. XVI/2 Pz 24/14/1000-7 zo 6. marca 2014 v súlade s § 365 ods. 1 Trestného poriadku   sťažovateľku   o   tejto   skutočnosti   upovedomila   a   zároveň   jej   oznámila   svoje zistenie, podľa ktorého generálna prokuratúra predmetnú vec preskúmala v štádiu konania i právoplatného rozhodnutia v konaniach vedených pod sp. zn. IV/1 GPt 78/08, sp. zn. IV/1 GPt 27/09, sp. zn. XV/2 Gn 225/11 a sp. zn. XV/2 Pz 39/11 a o výsledku svojich šetrení sťažovateľku vyrozumela.

Sťažovateľka namietala, že okresná prokuratúra mala v predmetnej veci dostatok dôkazov na podanie obžaloby na príslušnom súde, avšak na príkaz krajskej prokuratúry v predmetnom   konaní   uznesením   okresnej   prokuratúry   zo   17.   decembra   2010   rozhodla o jeho zastavení. V rámci odôvodnenia uznesenia zo 17. decembra 2010 podľa sťažovateľky okresná prokuratúra obhajovala obvineného a jeho konanie, ako i jej zamestnávateľa, ktorý hrubo porušil právne predpisy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a jeho mieru zavinenia, ktorou k spáchaniu predmetného skutku prispel.

Okresná   prokuratúra   sa   v   dôsledku   nesprávneho   poučenia   uvedeného   vo   svojom uznesení zo 17. decembra 2010 dopustila porušenia zákona, čím sťažovateľke znemožnila domáhať sa jej spôsobenej škody v sume 22 893,90 €, ktorú si uplatnila v rámci prípravného konania podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku.

Zamietnutím   sťažnosti   sťažovateľky   uznesením   krajskej   prokuratúry   z   23.   marca 2011 došlo aj k zániku jej práva na náhradu škody, ktorá mala byť už v tom čase spôsobená „premlčaným priestupkom“. V predmetnom konaní boli na podnet sťažovateľky okresnou prokuratúrou zistené viaceré porušenia zákona, zákonných postupov ako „zámerné prieťahy vo vyšetrovaní, nedoručovanie uznesení o priberaní znalcov... manipulácia s uzneseniami pri   dobe   doručovania,   odmietanie   otázok   smerovaných   súdnym   znalcom   zo   strany poškodenej... a vyšetrovateľom označené ako irelevantné, zatajovanie pribratých znalcov, jednostranné kladenie otázok súdnym znalcom v snahe poškodiť poškodenú, zámerne nútil posudzovanie   dôkazových   materiálov,   hoci   znalci   tento   nemali   a   nevideli,   odmietanie komunikácie   ohľadne   súdnych   znalcov,   falšovanie   lekárskej   správy   ako   i   odmietnutie kopírovania spisového materiálu pre potreby poškodenej a jej právneho zástupcu počas celého vyšetrovania..., skopírovanie spisového materiálu sa dialo až na pokyn nadriadenej prokuratúry   pred   koncom   vyšetrovania   i   napriek   sústavným   žiadostiam   počas   celého vyšetrovania   a   kopírovanie   nebolo   kompletné,   aby   nemohol   byť   napadnutý   akýmkoľvek spisový materiál čim porušil § 46 ods. 1 Trestného poriadku.

Krajským prokurátorom JUDr. Petrom Mikulášom odmietnutie podnetu na začatie trestného stíhania M. P. a I. M., súdnych znalcov ktorí posudzovali dôkazový materiál hoci znalci tento nemali, nevideli a nebol zaistení vyšetrovateľom, s odôvodnením nesúvisiacim z podaným podnetom teda neodôvodnené - opäť zamietol, vzhľadom nato že prokurátorka Okresnej prokuratúry odmietla prijať podnet podľa príslušnosti, ale okamžite ho poslala Krajskému prokurátorovi vzhľadom na jeho neobmedzené možnosti.“.

Sťažovateľka taktiež namietala, že jej podanie doručené 5. februára 2014 generálnej prokuratúre   nebolo   riadne   preskúmané.   Svojimi   sťažnosťami,   podnetmi   a   žiadosťami adresovanými   krajskej   prokuratúre   i   generálnej   prokuratúre   sa   sťažovateľka   neúspešne domáhala zrušenia uznesenia okresnej prokuratúry zo 17. decembra 2010, a preto je toho názoru,   že   v   záujme   ochrany   svojich   práv   vyčerpala   všetky   jej   dostupné   opravné prostriedky.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   ústavnému   súdu   navrhla,   aby   vydal   nález, v ktorom vysloví, že jej základné práva podľa čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, ako aj čl. 50 ods. 1 ústavy boli postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1379/UJKP-OVK-Pn-2006 porušené, zaviaže okresnú prokuratúru zaplatiť jej primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   1 500   €,   ako   aj   náhradu   trov   konania. Alternatívne sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby „uložil J. S. a P. M. povinnosť uhradiť škodu ako i ujmu na zdraví vyčíslenú vyšetrovateľom vo výške 22.891,90 euro... spoločne,   uhradiť   v prospech   poškodenej   do   2   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia“.

Sťažovateľka ústavný súd z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej a sociálnej situácie taktiež požiadala o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka v predmetnej veci namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, ako aj čl. 50 ods. 1 ústavy postupom okresnej   prokuratúry   v   konaní   vedenom   pod   ČVS:   ORP-1379/UJKP-OVK-Pn-2006. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky malo dôjsť v dôsledku toho, že konanie   v   uvedenej   veci,   v rámci   ktorého   si   uplatnila   svoj   nárok   na   náhradu   škody spôsobenej   trestným   činom,   bolo   poznačené   viacerými   procesnými   pochybeniami a napokon   nesprávne uznesením   okresnej   prokuratúry   zo 17.   decembra   2010 zastavené. Cieľom   sťažovateľky   je   dosiahnuť,   aby   v uvedenom   právoplatne   skončenom   konaní príslušná   prokuratúra   podala   obžalobu,   a v rámci   konania   pred   súdom   v tejto   veci dosiahnuť,   aby   jej   bol   priznaný   jej   nárok   na   náhradu   škody   uplatnenej   v   predmetnom konaní.

Zo   spisu   v predmetnej   veci   je   zrejmé,   že   sťažovateľka   podala   na   generálnej prokuratúre   podnet   na   zrušenie   právoplatného   uznesenia   okresnej   prokuratúry zo 17. decembra 2010 podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Generálna prokuratúra na tento podnet odpovedala podaním zo 6. marca 2014, v ktorom sťažovateľke oznámila, že uznesenie   okresného   súdu   zo   17.   decembra   2010   v spojení   s uznesením   krajskej prokuratúry z 23. marca 2011 nadobudlo právoplatnosť 23. marca 2011   a s ohľadom   na ustanovenie § 364 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré stanovuje lehotu 3 mesiacov na podanie takéhoto podnetu, jej lehota na jeho podanie uplynula 23. júna 2011, a preto nemá zákonné oprávnenie na konanie v predmetnej veci. V závere svojho podania generálna prokuratúra poukázala   na   skutočnosť,   že   obdobné   podnety   sťažovateľky   ňou   boli   preskúmané vo viacerých konaniach v rôznych štádiách predmetného konania.

S   ohľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   generálna   prokuratúra   sa podnetom sťažovateľky riadne zaoberala, vo svojom podaní zo 6. marca 2014 dospela k dostatočným   skutkovým   aj   právnym   záverom,   a preto   sťažnosť   sťažovateľky   pri   jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec tohto odôvodnenia s ohľadom na obsah sťažnosti sťažovateľky ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka sa v súvislosti s uplatnením svojho nároku na náhradu   škody   na zdraví má možnosť obrátiť pre účely   poskytnutia   bezplatnej právnej pomoci na niektorú z kancelárií Centra právnej pomoci v blízkosti jej miesta bydliska.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014