znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 183/2013-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2013 v senáte zloženom   z predsedu   Milana Ľalíka, zo   sudkyne Marianny Mochnáčovej   a sudcu   Petra Brňáka v konaní o sťažnosti PhDr. J. D., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. C., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 138/2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo PhDr. J. D. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 138/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. PhDr. J. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťstvo eur)   ktoré j e   Okresný   súd   Prešov p o v i n n ý   zaplatiť   mu   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Prešov j e   p o v i n n ý   uhradiť PhDr. J. D. trovy právneho zastúpenia v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet jeho advokáta JUDr. M. C. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára 2013 doručená sťažnosť PhDr. J. D., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. C., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom Okresného   súdu   Prešov   v konaní   vedenom pod sp. zn. 6 T 138/2005.

Zo sťažnosti vyplýva: «Dňa 26. 8. 2005 bola na Okresný súd... doručená obžaloba prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. č. OPv 442/03-751 zo dňa 24. 8. 2005, ktorej bola pridelená sp. zn. 6 T 138/2005. Spis bol pridelený sudcovi JUDr. V., ktorý vzniesol námietku osobnej zaujatosti a z konania sa žiadal vylúčiť...

Dňa   3.   11.   2005   na   neverejnom   zasadnutí   Krajského   súdu   Prešov,   sp.   zn. 1 Nto 13/05 senát... uznesením zo dňa 3. 11. 2005 uznal námietku zaujatosti sudcu JUDr. V. ako dôvodnú.

Dňa   5.   12.   2005   bol   spis   pridelený   sudcovi   JUDr.   T.,   ktorý   vzniesol   námietku osobnej zaujatosti a z konania sa žiadal vylúčiť.

Dňa 30. 1. 2006 na neverejnom zasadnutí Krajského súdu Prešov, sp. zn. 1 Nto 13/05 senát... uznesením zo dňa 30. 1. 2006 neuznal námietku zaujatosti sudcu JUDr. T. ako dôvodnú.

Dňa 1. 2. 2010 bol spis pridelený sudcovi Mgr. M. P., ktorý vytýčil v predmetnej veci hlavné pojednávanie na dni 16. a 17. 2. 2012...

Dňa   19.   1.   2012   bola   obžalovanému...   D.   doručená   obžaloba   a   predvolanie na hlavné pojednávanie.

Dňa 25. 1. 2012 obžalovaný... D. vzniesol námietku osobnej zaujatosti k osobe sudcu Mgr. M. P., v ktorej poukázal na prieťahy a viacročnú nečinnosť zákonného sudcu, ktorá má za následok už aj samotné premlčanie trestného stíhania obžalovaných...

V trestnej veci... bolo prvé hlavné pojednávanie dňa 16. 2. 2012. Po šesť a pol ročnej nečinnosti zákonného sudcu išlo o prvý úkon smerujúci k stíhaniu páchateľov od podania obžaloby na Okresný súd v Prešove dňa 26. 8. 2005. Na pojednávaní samosudca rozhodol uznesením o námietke zaujatosti obžalovaného a pojednávanie odročil. Proti uzneseniu... obžalovaný... D. podal sťažnosť...

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 9Tos/6/2012 zo dňa 5. 6. 2012... Zrušil uznesenie Okresného súdu v Prešove sp. zn. 6 T 138/2005-991 zo dňa 16. 2. 2012 v plnom rozsahu a prikázal mu konať a na novo rozhodnúť...

Samosudca Okresného súdu v Prešove uznesením sp. zn. 6 T 138/2005-1057 zo dňa 21. 8. 2012 rozhodol o tom, že sudca Mgr. M. P. je vylúčený z vykonávania úkonov v predmetnom konaní...

Okresný   súd   Prešov   v   uznesení   sp.   zn.   6T/138/2005-991   zo   dňa   16.   2.   2012 konštatoval, že: „... trestná vec by mala byť premlčaná v zmysle § 67 Trestného zákona (Zákona   č.   140/1961   Zb.   v   znení   neskorších   predpisov),   avšak   súd   je   toho   názoru,   že premlčanie bolo prerušené tým, že táto trestná vec bola pridelená inému sudcovi, keďže dovtedy zákonný sudca odišiel na iný súd, preto potom v tejto trestnej veci holo určené hlavné pojednávanie, resp. bolo rozhodnuté o námietke.“...

Krajský súd Prešov v uznesení sp. zn. 9 Tos 6/2012 z 5. júna 2012 konštatoval, že: „Pokiaľ ide o premlčanie trestného stíhania, jeho posúdenie presahuje rámec rozhodovania o   sťažnosti   proti   uzneseniu   o   nevylúčení   sudcu   a   krajský   súd   nie   je   v   tomto   konaní oprávnený túto otázku akýmikoľvek závažným spôsobom riešiť.“

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam obžalovaný... D... 16. 10. 2012 adresoval Okresnému súdu v Prešove samostatné podanie s titulom „Vznesenie námietky premlčania trestného stíhania“, v ktorom opakovane mimo iného poukázal na prieťahy a nečinnosť zákonného sudcu v predmetnej veci, ktorých následkom je aj premlčanie trestného stíhania. V období medzi 26. 8. 2005 po 16. 2. 2012 neboli vykonané žiadne úkony smerujúce k trestnému stíhaniu páchateľa...

S odvolaním sa na ustanovenie § 67 ods. 4 Trestného zákona (platného do 31. 12. 2005), resp. § 87 ods. 4 Trestného zákona s poukázaním na konkrétne okolnosti daného prípadu   obžalovaný...   D...   16.   októbra   2012   opakovane   adresoval   Okresnému   súdu v Prešove   podanie   s   titulom   „Vznesenie   námietky   premlčania   trestného   stíhania   – predloženie“. O veci nie je doposiaľ rozhodnuté...

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je plne preukázané, že v danom prípade došlo k porušeniu občianskych práv obžalovaného PhDr. J. D. zákonným sudcom a to jeho ignorovaním,   resp.   nevenovaním   pozornosti   zodpovedajúcej   jeho   povinnostiam,   ktorých výsledkom je viac ako šesť a pol ročná nečinnosť a prieťahy v trestnom konaní vedenom na Okresnom   súde   v   Prešove,   sp.   zn.   6T   138/2005.   Preukázateľné   dlhoročné   prieťahy   v trestnom konaní preukazujú, že zákonný sudca predmetnému prípadu nevenoval pozornosť zodpovedajúcu jeho povinnostiam.

Pasivita   samosudcu   v   trestnom   konaní   sťažovateľovi   spôsobila   dlhoročné profesionálne,   osobné,   rodinné,   ale   aj   spoločenské   problém.   Od   začiatku   PhDr.   J.   D. konanie kladené mu za vinu odmietal a veril v rýchle a spravodlivé rozhodnutie veci na súde.   Poškodený   v   predmetnom   trestnom   konaní   Ing.   A.   D.   vo   svojej   sťažnosti   proti uzneseniu Okresného súdu v Prešove sp. zn. 6 T 138/2005-1057 zo dňa 21. 8. 2012 vrhá na osobu sťažovateľa v súvislosti s prieťahmi v konaní podozrenie z ovplyvňovania zákonného sudcu, aby rozhodol v jeho prospech, čo považujeme za ďalší zo série atakov na osobu sťažovateľa, ktorý ho značne uráža...

Nečinnosť   súdu   v   tomto   konaní   sťažovateľa   obmedzuje   v   ďalšom   profesnom a spoločenskom uplatnení, nakoľko verí v svoju nevinu a z titulu nedôvodných prieťahov a nečinnosti   súdu   sa   na   neho   dlhodobo   hľadí   ako   na   obžalovaného.   Tento   fakt ho znevýhodňuje aj v súdnych konaniach na ochranu osobnosti v spojitosti s negatívnou medializáciou jeho osoby v spojení aj s predmetným trestným konaním (pozn. – konania sú konkretizované vyššie v texte). Ako živiteľ rodiny má v súvislosti s predmetným trestným stíhaním   sprevádzaným   minimálne   šesť   a   pol   ročnými   prieťahmi   a   nečinnosťou na príslušnom súde problém plnohodnotne sa uplatniť na trhu práce. Jeho dlhodobé trestné stíhanie   je   mu   okolím   „vyhadzované“   na   oči   pri   rôznych   spoločenských,   rodinných a v minulosti   aj   pri   profesných   stretnutiach   a   príležitostiach.   Takýto   spôsob   života sťažovateľa znamená pre neho a jeho najbližšiu rodinu dlhodobé poníženie. Negatívne sa premieta   do   jeho   zdravotného   stavu   a   zdravotného   stavu   jeho   manželky   Mgr.   O.   D. Psychicky   „deptá“   hlavne   jeho   najmladšieho   syna   N.   D.,   ktorý   musí   častokrát   čeliť nežiaducim   útokom   okolia   na   adresu   jeho   otca   „kriminálnika“.   Bývalí   kolegovia sťažovateľa, ale aj iní policajti, ktorí ho poznajú jeho osobu v tejto súvislosti plne negujú, pričom   je   sťažovateľ   presvedčený,   že   včasné   a   spravodlivé   rozhodnutie   v predmetnej trestnej veci by tento stav zjavne zmenilo pozitívnym smerom v jeho prospech.

Sťažovateľovi   bolo   ubraté   právo   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti,   osobnej   cti a dobrej povesti v zmysle čl. 16 ods. (1) a (2) a čl. 19 ods. (1) a (2) Ústavy SR.

Z dôvodov vymanenia sa z tohoto neznesiteľného stavu, požadujeme odškodnenie formou finančného zadosťučinenia vo výške 10.000 EUR (slovom desať tisíc EUR) tak ako to   uvádzame   v   záverečnom   návrhu.   Vzhľadom   vyššie   uvádzané   dôvody   atakov   osoby sťažovateľa si myslíme, že výška finančného zadosťučinenia je vzhľadom na jeho postavenie primeraná.

Všetky   možnosti   zjednania   nápravy   sťažovateľ   vyčerpal,   prieťahy   v   konaní   už spôsobili nenapraviteľné nevýhody, a preto žiadame súd, aby sa sťažnosťou zaoberal.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo PhDr. J. D.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6T 138/2005, porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6T 138/2005 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. PhDr.   J.   D.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   10   000   EUR,   ktoré   je Okresný súd v Prešove povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Prešove je povinný nahradiť PhDr. J. D. trovy konania vo výške 331,13 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   prijal   na   ďalšie   konanie   uznesením č. k. I. ÚS 183/2013-18 z 27. marca 2013.

Na výzvu ústavného súdu sa k veci vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. 1SprO 128/2013, SprU 3001/13 z 30. apríla 2013, v ktorom okrem iného uviedla: „Vzhľadom na skutočnosť, že JUDr. B. T., ktorému bola vec dňa 05. 12. 2005 pridelená, už na tunajšom súde nepracuje, nevieme sa vyjadriť k dôvodom, ktoré spôsobili namietanú dĺžku konania v čase, kedy mal spis pridelený. Po preložení JUDr. T. na iný súd, bola vec dňa 06. 10. 2009 pridelená do senátu Mgr. M. P.

Sťažnosť na prieťahy v konaní je čiastočne dôvodná, a to vo vzťahu k nekonaniu zákonného sudcu Mgr. P. od doby pridelenia spisu dňa 06. 10. 2009 do momentu vytýčenia hlavného pojednávania, ktoré bolo vytýčené dňa 22. 12. 2011 na deň 16. 02. 2012. Od uvedenej doby však sudca Mgr. P. konal vo veci plynulo a bez subjektívnych prieťahov. Hlavné pojednávanie dňa 16. 02. 2012 bolo odročené na deň 03. 05. 2012. Súčasne sudca rozhodol uznesením zo dňa 16. 02. 2012 o námietke zaujatosti obž. D. voči svojej osobe. O sťažnosti obžalovaného proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Prešove rozhodol dňa   15.   06.   2012   tak,   že   napadnuté   uznesenie   zrušil   a   vrátil   vec   súdu   na   opätovné rozhodnutie.   Rozhodnutie   krajského   súdu   spoločne   so   spisom   bolo   tunajšiemu   súdu doručené dňa 19. 06. 2012.

Vzhľadom na cit. rozhodnutie krajského súdu vydal sudca Mgr. P. dňa 21. 08. 2012 uznesenie, ktorým konštatoval, že je vylúčený z konania v tejto trestnej veci. Toto uznesenie doručil prokuratúre, obhajcovi obž. D. a obž. D. Pretože žiadna zo strán nepodala vo veci sťažnosť, bola na uznesení vyznačená právoplatnosť dňa 29. 09. 2012 a spis bol dňa 08. 10. 2012 elektronickou podateľňou náhodným výberom pridelený do senátu JUDr. M. Č. Tento sudca dňa 10. 10. 2012 oznámil svoju zaujatosť v tejto trestnej veci a spis predložil dňa 15. 10. 2012 na rozhodnutie krajskému súdu. Krajský súd v Prešove prípisom zo dňa 23. 10. 2012 vrátil vec tunajšiemu súdu bez rozhodnutia, nakoľko uznesenie zo dňa 21. 08. 2012, č. k. 6T 138/05-1064 nebolo doručené poškodeným a nemohlo tak nadobudnúť právoplatnosť. Z uvedeného dôvodu bol spis dňa 30. 10. 2012 opätovne pridelený do senátu Mgr. P. na splnenie pokynu krajského súdu.

Po doručení uznesenia poškodeným podal Ing. D. proti doručenému uzneseniu dňa 14. 11. 2012 sťažnosť, ktorú krajský súd uznesením zo dňa 13. 02. 2013 zamietol. Uvedené uznesenie   bolo   tunajšiemu   súdu   spoločne   so   spisom   doručené   dňa   04.   03.   2013. Z uvedeného dôvodu bol spis dňa 05. 03. 2013 opätovne pridelený do senátu JUDr. M. Č. Na základe žiadosti Ústavného súdu SR bol spis dňa 12. 03. 2013 zaslaný tomuto súdu, odkiaľ bol vrátený dňa 15. 04. 2013.“

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 138/2005 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v   zmysle   ktorej   uvedené   základné   práva   sa   chránia   aj   v   prípade konania   pred   orgánmi   činnými   v   trestnom   konaní   po   začatí   trestného   stíhania (napr. II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02, III. ÚS 99/02).

Podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo   oslabeniu   ich   dôkaznej   hodnoty.   Bráni   tiež   tomu,   aby   obvinený   bol   príliš   dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. júna 1968).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy, ako aj práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   vychádza zo svojej   ustálenej   judikatúry,   v   súlade   s   ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty je podstatou,   účelom   a   cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom k naplneniu práva na súdnu ochranu v rozhodovaní o veci samej dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02) alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 86/08).

Pri posudzovaní, či vo veci došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú povaha konania, teda právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd vo veci postupoval.

Pokiaľ ide o primeranosť lehoty, v ktorej má byť vec obvineného prejednaná, je pojem primeraná lehota relatívny. Neexistuje žiadna absolútne stanovená doba, prekročenie ktorej by bolo automaticky kvalifikované ako doba neprimeraná. Primeranosť doby konania sa posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu (napr. rozsudok ESĽP vo veci König v. Nemecko z 28. júna 1978).

Čas na konanie bez zbytočných prieťahov spravidla nemožno vyjadriť numericky. Obvykle   neexistuje   časová   hranica,   uplynutím   ktorej   postup   súdu   môže   mať   povahu prieťahov v konaní (napr. I. ÚS 137/02).

Povahou konania treba rozumieť nielen jeho zložitosť alebo naopak jednoduchosť na jednej strane, ale aj jeho význam pre obvineného na strane druhej.

Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného konania   sa   posudzuje   prísnejšie   ako   doba   konania   v   občianskoprávnych   veciach, a to vzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd, vplyv na povesť, postavenie v zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta v. Taliansko z 25. júna 1987)].

Čo sa týka kritéria „zložitosť veci“, ústavný súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov a najmä s obsahom vyžiadaného spisu okresného súdu konštatuje, že vec ani zo skutkového,   ani   z   právneho   hľadiska   nevykazuje   črty   mimoriadnej   zložitosti. Na zložitosť   veci   nepoukázala   ani   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení ku sťažnosti sp. zn. 1SprO 128/2013, SprU 3001/13 z 30. apríla 2013.

Pokiaľ ide o „správanie sťažovateľa“ v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nemá podiel na spomalení priebehu napadnutého konania.

Napokon ústavný súd hodnotil aj samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd si vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. 6 T 138/2005, z ktorého zistil, že   okresný   súd   svojou   nečinnosťou   a   nesústredenou   činnosťou   spôsobil   neúmerné predĺženie konania, ktoré stále nie je ukončené.

Konanie na okresnom súde začalo podaním obžaloby doručenej 26. augusta 2005. Vzhľadom na skutočnosť, že vec sa už 8 rokov nachádza na okresnom súde bez meritórneho rozhodnutia,   ústavný   súd   nepovažoval   za   potrebné   uviesť   celú   chronológiu   konania na okresnom súde, iba poukázať na obdobie dlhodobej bezdôvodnej nečinnosti, ktorá sa v postupe okresného súdu vyskytla, a tiež na nesústredenú činnosť okresného súdu, ktorá tiež viedla k zbytočným prieťahom v konaní. Od rozhodnutia Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Nto 2/2006 z 30. januára 2006, že zákonný sudca JUDr. T. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, okresný súd nevykonal 6 rokov žiadny úkon až do 22. decembra 2011, keď bol nariadený termín hlavného pojednávania na 16. – 17. február 2012. Okresný súd uznesením sp. zn. 6 T 138/2005 z 21. augusta 2012 rozhodol,   že   JUDr.   P.   je   vylúčený   z vykonávania   úkonov   trestného   konania   (ďalej   len „uznesenie   okresného   súdu“).   Vec   bola 8.   októbra   2012   pridelená   JUDr.   Č.   Až   pri posudzovaní zaujatosti, ktorú oznámil JUDr. Č., krajský súd zistil, že uznesenie okresného súdu   nie je právoplatné, keďže nebolo doručené poškodeným, a teda   JUDr. P.   je stále zákonným sudcom. Krajský súd vrátil spis okresnému súdu 29. októbra 2012, následne bolo uznesenie   okresného   súdu   doručené   poškodeným.   Ing. D.   ako   poškodený   podal   14. novembra 2012 proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením   z   13.   februára   2013   tak,   že   sťažnosť   poškodeného   zamietol.   V   dôsledku nesústredenej činnosti okresného súdu tak došlo k ďalším zbytočným prieťahom v konaní.

Základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa   realizuje   takým   konaním   všeobecných   súdov,   ktoré   plynulo   smeruje   k   odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. II. ÚS 40/97).

Z ústavnoprávneho hľadiska   treba napokon   zdôrazniť,   že vzhľadom   na okolnosti daného prípadu je neakceptovateľné, aby sa v trestnej veci uskutočnilo na súde prvého stupňa za takmer 8 rokov iba jedno hlavné pojednávanie.

S poukazom na uvedené, hodnotiac doterajší priebeh napadnutého konania, ústavný súd dospel k záveru, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 6 T 138/2005 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd okrem vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uložil okresnému súdu konať vo veci vedenej pod sp. zn. 6 T 138/2005 bez zbytočných prieťahov. Domáhal sa tiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, aby v označenej trestnej veci konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd môže priznať tomu, koho právo alebo slobody sa porušili, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   ESĽP,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto právomoci najmä s prihliadnutím na to, že právna neistota sťažovateľa nebola   okresným   súdom   odstránená   ani   po   viac   ako   7   rokoch   od   začatia   konania na okresnom súde. Ústavný súd najmä s ohľadom na túto skutočnosť priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom v sume 331,13 €.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) si mohol sťažovateľ uplatniť úhradu trov konania v sume 331,15   €,   a   to   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia,   podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky po 130,17 € a režijný paušál 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. 275,96 €, zvýšenú o 20 % DPH v sume   55,19   €,   keďže   advokát   sťažovateľa   je   platiteľom   DPH.   Spolu   by   tak   patrila sťažovateľovi   úhrada   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   331,15   €.   Vzhľadom   na   to,   že advokát sťažovateľa si uplatnil úhradu trov konania iba v sume 331,13 €, ústavný súd mu priznal iba túto sumu.

Priznanú úhradu   trov   právneho konania je okresný   súd povinný zaplatiť na účet právneho   zástupcu   sťažovateľa   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   je   potrebné   pod   „právoplatnosťou   nálezu“   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013