znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 183/2011-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júna   2011 predbežne prerokoval sťažnosť A. B., T., zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 8/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. B. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2011 doručená sťažnosť A. B., T. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 8/2009.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu 20. januára   2009   návrh   na   začatie   konania   o   určenie   práva   zodpovedajúceho   vecnému bremenu   vydržaním,   ktorým   sa   domáhala,   aby   okresný   súd   určil   existenciu   vecného bremena spočívajúceho v práve bezodplatného umiestnenia stavby – rodinného domu súp. č..., nachádzajúcej sa v katastrálnom území T.. Okresný súd uvedený návrh sťažovateľky zaevidoval pod sp. zn. 14 C 8/2009 a výzvou doručenou sťažovateľke 7. mája 2009 ju vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý uhradila 14. mája 2009.

Od zaplatenia súdneho poplatku bol okresný súd podľa názoru sťažovateľky nečinný, preto 31. marca 2011 doručila predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného súdu podanú sťažnosť vybavila listom z 21. apríla 2011, v ktorom podľa sťažovateľky neuviedla, či v napadnutom konaní došlo alebo nedošlo k zbytočným prieťahom. Po podaní sťažnosti okresný súd 20. apríla 2011 nariadil pojednávanie vo veci na 3. jún 2011.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   poukazujúc   na   ustálenú   judikatúru   ústavného   súdu aplikovanú pri posudzovaní zbytočných prieťahov v konaní uviedla, že podľa jej názoru v danom prípade zložitosť veci ani správanie účastníkov konania neodôvodňujú viac ako dvojročnú nečinnosť okresného súdu. Podľa sťažovateľky jediným dôvodom zbytočných prieťahov   v   napadnutom   konaní   je   postup   okresného   súdu,   ktorý   dosiaľ „žiadal   len o pripojenie   súvisiaceho   spisu   č.   31C/74/2006   vedeného   pred   porušovateľom,   a   to   dňa 24. 06.   2009.   Nakoľko   pripojenie   uvedeného   spisu   nebolo   možné,   uložil   porušovateľ pripojenie   spisu   dňa   31.   08.   2009   na   dvojmesačnú   lehotu.   Po   uplynutí   tejto   lehoty opakovane vo veci nekonal takmer rok, keď až 13. 07. 2010 opätovne požiadal o pripojenie uvedeného spisu. Zároveň porušovateľ dňa 05. 03. 2010 žiadal o pripojenie dedičského spisu 11D/1693/1997. Uvedený dedičský spis by mal byť podľa obalu spisu 14C/8/2009 od 11. 03. 2010 pripojený, avšak pri nahliadnutí do spisu dňa 06. 05. 2011 sťažovateľka zistila, že   uvedený   dedičský   spis   pripojený   nie   je.“. V   súvislosti   s   postupom   okresného   súdu sťažovateľka tiež poukázala na skutočnosť,   že okresný   súd poslal   odporcom   žalobu na vyjadrenie až 20. apríla 2011 spolu s predvolaním na prvé pojednávanie.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví:

„Právo A. B... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.: 14C/8/2009 porušené bolo. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.: 14C/8/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť A. B... trovy právneho zastúpenia v sume 314,18 €... na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. Š... do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetnom   je namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   postupom   okresného súdu   v konaní vedenom pod sp.   zn. 14 C 8/2009.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia   jej   v   sťažnosti   označených   práv,   považuje   za   prostriedok   nápravy   postupu všeobecného súdu, ktorý môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil právne prostriedky   podľa   zákona   o   súdoch,   alebo ak sa   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 31. marca 2011 podala predsedníčke okresného súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   podľa   príslušných   ustanovení   zákona   o   súdoch. V odpovedi   sp.   zn.   Spr.   2423/11   z   21.   apríla   2011   predsedníčka   okresného   súdu konštatovala, že „vo veci boli vykonávané úkony potrebné k prejednaniu a rozhodnutiu veci, avšak v dlhších časových intervaloch, čo bolo spôsobené nadmernou zaťaženosťou senátu 14C“, a súčasne uviedla, že napadnuté konanie bude sledovať až do jeho skončenia. Z uvedeného záveru vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky bola predsedníčkou okresného súdu vyhodnotená ako dôvodná.

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   podanie   sťažnosti   predsedníčke   okresného   súdu 31. marca 2011 (vybavenej 21. apríla 2011) v tak krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (20. mája 2011) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné   a   neprinieslo   ňou   sledovaný   cieľ,   ani   k   záveru,   že   napriek   jeho   využitiu predsedníčka   okresného   súdu   primerane   nereagovala   a   nevyužila   príležitosť,   aby   sama urobila nápravu a odstránila protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) ako neprípustnú.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011