znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 183/05-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   novembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. M. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. K.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 53/04 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 53/04 p o r u š i l základné   právo   JUDr.   M.   K.,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26   Cb   53/04 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. M. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   JUDr.   M.   K. p r i z n á v a náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   7   953 Sk (slovom   sedemtisícdeväťstopäťdesiattri   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. P. K., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 14. septembra 2005 č. k. I. ÚS 183/05-9 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. M. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 53/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ podal 5. februára 2004 na okresnom súde proti   žalovanému S. k.,   a. s.,   žalobu o určenie platnosti   zmluvy; konanie je vedené   na okresnom súde pod sp. zn. 26 Cb 53/04.

Dňa   30.   marca   2004   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o informáciu   o stave napadnutého konania, pričom z odpovede podpredsedníčky okresného súdu sa sťažovateľ dozvedel, že spis je zaradený do poradia na vytýčenie pojednávania. Dňa 22. marca 2005 bol sťažovateľ informovaný, že v jeho právnej veci bude termín pojednávania stanovený na rok 2007 po vypracovaní rozvrhu práce na rok 2007.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd v napadnutom konaní neorganizuje procesný postup tak, aby sa stav právnej neistoty čo najskôr odstránil, čím porušil právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to z dôvodu, že vo veci sa od podania žaloby neuskutočnilo ani jedno pojednávanie a prvé pojednávanie bude podľa vyjadrenia okresného   súdu   najskôr   v   roku   2007,   sťažovateľ   sa   počas   konania   správal   aktívne, poskytoval potrebnú súčinnosť a nezapríčinil jeho neúmerné predlžovanie.

1. 2. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Okresný súd Bratislava I vo veci vedenej pod č. k. 26 Cb 53/04 porušil právo JUDr. M. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod č. k. 26 Cb 53/04 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. JUDr. M. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. M. L., listom z 27. októbra 2005 sp. zn. Spr. 3297/04 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 14. novembra 2005.

2. 1. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol nasledovné relevantné skutočnosti:

„V úvode nášho vyjadrenia si Vám dovoľujeme oznámiť, že netrváme na ústnom prejednaní prijatej ústavnej sťažnosti.

Sťažnosť navrhovateľa je objektívne dôvodná. Zákonná sudkyňa má v súčasnosti pridelených 819 spisov a vzhľadom na uvedený počet nie je objektívne možné vytýčiť termín pojednávania skôr ako začiatkom roku 2007. (...)“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedol, že:

„(...) Sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní. Sťažovateľ si uplatňuje trovy právneho zastúpenia, ktoré bude požadovať uhradiť na nasledovný účet: JUDr. M. K. (...).

Výška trov právneho zastúpenia je podľa § 14 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (...) spolu: 13 600,- Sk.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 26 Cb 53/04:

Dňa 6. februára 2004 podal sťažovateľ proti obchodnej spoločnosti S. k., a. s. (ďalej len „odporca“), žalobu o určenie platnosti zmluvy.

Dňa 31. marca 2004 sťažovateľ doručil súdu žiadosť o oznámenie, v akom stave sa nachádza jeho predmetná vec.

Dňa   13.   apríla   2004   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   26   Cb   53/04-29,   ktorým   vyzval odporcu, aby sa vyjadril k žalobnému návrhu v lehote 30 dní.

Dňa 26. mája 2004 odporca doručil súdu svoje vyjadrenie k návrhu sťažovateľa.Dňa 23. augusta 2004 konajúca sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby doručila sťažovateľovi   vyjadrenie   odporcu   a poučenie   účastníka   podľa   príslušných   ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Dňa 10. marca 2005 súd vyhotovil oznámenie, ktorým oznámil účastníkom konania, že termín pojednávania bude stanovený v roku 2007 po vypracovaní rozvrhu práce na rok 2007.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní o určenie platnosti   zmluvy vedenom   pod   sp.   zn. 26   Cb   53/04,   v ktorom sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ, dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   zo   skutočností   uvádzaných okresným súdom, a ani z obsahu spisu nezistil takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o takej zložitosti posudzovanej veci (právnej, resp. faktickej), ktorá by mohla negatívne ovplyvniť doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci nečinný od 23. augusta 2004 až dosiaľ, pričom zákonná sudkyňa mieni nariadiť pojednávanie v napadnutej veci až v roku 2007. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože najmenej počas pätnástich mesiacov   súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať   k odstráneniu   právnej neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako   žalobca   v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania nachádza,   čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné, i keď „zákonná sudkyňa má v súčasnosti pridelených 819 spisov a vzhľadom na uvedený počet nie je objektívne možné vytýčiť termín pojednávania skôr ako začiatkom roku 2007“. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu. Obranu okresného súdu   spočívajúcu   v uvádzaní   dôvodov,   ktoré   mali   ako   objektívne   príčiny   spôsobiť   tieto prieťahy, nemožno akceptovať. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,   ktorý   sa   naň   obrátil   (pozri   napr.   I. ÚS 156/02).   Uvedený   dôvod   by   mohol   len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Z chronológie úkonov okresného súdu uvedenej v bode II tohto nálezu, ale ani z vyjadrenia predsedu okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení. Nariadenie pojednávania na dlhodobo neurčitý termín nemožno považovať za úkon, ktorý smeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, a tým celkom jednoznačne zaujal stanovisko aj k tomu, že v danej veci je ústavne neprípustné, aby bolo nariadené pojednávanie až „začiatkom roku 2007“.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadoval   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 200 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 30 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 7 953 Sk z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti z 18. augusta 2005 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 14. novembra 2005). Za tri úkony vykonané v roku 2005 patrí odmena v sume trikrát po 2 501 Sk a trikrát 150 Sk z titulu režijného   paušálu   ku   každému   úkonu,   preto   trovy   právneho   zastúpenia   pre   sťažovateľa predstavujú   sumu   7   953 Sk   v zmysle   §   1   ods.   3,   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2005