SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 182/2016-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2016predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 11652/2015 – sp. zn. Rvp 11656/2015, vo vecinamietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Co 736/2014z 26. februára 2015 (Rvp 11652/2015), sp. zn. 43 Co 671/2014 z 29. januára 2015(Rvp 11653/2015), sp. zn. 43 Co 680/2014 z 23. apríla 2015 (Rvp 11654/2015), sp. zn.43 Co 666/2014 zo 4. marca 2015 (Rvp 11655/2015) a sp. zn. 43 Co 728/2014z 26. februára 2015 (Rvp 11656/2015) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 11652/2015 – sp. zn. Rvp 11656/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 11652/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. augusta2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami uvedenými v záhlavítohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“ alebo „napadnutéuznesenia“).
2. Z obsahu sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala vpostavení žalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Revúca (ďalej len „okresnýsúd“), ktorých predmetom bolo rozhodovanie o náhrade škody a náhrady nemajetkovejujmy v zmysle podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednostiza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súduv exekučných konaniach, v ktorých sťažovateľka vystupovala ako oprávnená.
Okresný súd rozhodoval vo veci samej rozsudkami, proti ktorým podalasťažovateľka odvolania, v dôsledku čoho jej okresný súd uzneseniami vyrubil súdnypoplatok 20 € podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákonaSlovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpisz registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)]a po ďalšom procesnom postupe z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podanédovolanie zastavil aj dovolacie konania proti rozhodnutiam krajského súdu vydanýmv predmetných veciach. Krajský súd napadnutými uzneseniami uznesenia okresných súdovo povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolania a uznesenia o zastavenídovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie potvrdil ako vecnesprávne.
3. V závere sťažností na podporu svojich tvrdení sťažovateľka poukazujei na„... časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutočnilo dňa 27. novembra 2013 o 09:00 hod. na č. dv. 204, 1. poschodie Krajského súdu v Banskej Bystrici, Skuteckého ul. 7, kde sa rozoberala otázka vzniku poplatkovej povinnosti podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov...“, v zmyslektorej„... konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré začalo do 30.09.2012 je podľa § 4 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch oslobodené aj v odvolacom konaní. Navrhovateľovi v týchto veciach podaním odvolania po 01.10.2012 poplatková povinnosť z odvolania nevzniká.“.
4. V petite podaných sťažností sťažovateľka s ohľadom na uvedené žiada, abyústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutiaoznačených práv postupom krajského súdu, ako i napadnutými rozhodnutiami krajskéhosúdu, zruší ňou označené uznesenia krajského súdu, predmetné veci krajskému súdu vrátina ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako i úhradu trovkonania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
7. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákonao ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
8. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 11652/2015 sp. zn. Rvp 11656/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovúsúvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľkya krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniaccitované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
9. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, v akej veci sa týka, kto ho podáva...Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiťsplnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak.V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavnýmsúdom. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhomna začatie konania. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde musí sťažnosť okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 obsahovať...
10. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatiekonania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základnýchpráv a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústavea v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazanéna splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci niesú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4zákona o ústavnom súde).
11. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovanéhozástupcu, ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané ústavnému súdu, s návrhminedoručila aj splnomocnenia pre advokáta na zastupovanie v konaniach pred ústavnýmsúdom. Predloženie splnomocnenia je pritom povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinnéhoprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacejčinnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatokzákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Podľa § 18 ods. 2zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát jepovinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať právaa záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkonyprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak súna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomtoohľade naďalej zostáva v platnosti zásada„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patríprávo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
13. Nad rámec uvedeného ústavný súd vo vzťahu k nedostatkom zákonompredpísaných náležitostí zdôrazňuje, že v prípade opakujúcich sa neúplných podanísťažovateľky je neakceptovateľné, aby sťažovateľka, právne zastúpená kvalifikovanýmprávnym zástupcom, nerešpektovala zákon o ústavnom súde a predkladala naďalej takésťažnosti, ktoré neobsahujú základné náležitosti ustanovené týmto zákonom, hoci bolana túto skutočnosť neraz upozornená.
14. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti vykazujú takýnedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvoduodmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Po odmietnutí sťažností ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšíminávrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. marca 2016