znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 182/2012-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. P., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 150/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P.   o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2012 doručená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 150/2010.

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ 29. júna 2010   podal   okresnému súdu   návrh   na zmenu úpravy   rodičovských   práv,   aby boli jeho maloletí   synovia   zverení   do   striedavej   starostlivosti   oboch   rodičov   a   aby   okresný   súd zároveň   zrušil   jeho   povinnosť   platiť   výživné   na   oboch   synov.   V sťažnosti   sťažovateľ uviedol:

„Uznesením zo dňa 30. 8. 2010 OS KE 1 súd konanie nezákonne zastavil. Voči predmetnému uzneseniu som dňa 10. 9. 2010 podal odvolanie, ktorému OS KE I dňa 17. 9. 2010 vyhovel a vec opätovne vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 22. 11. 2010 prebehlo prvé a jediné konanie no veci. Keďže súd takmer pol roka vo veci nekonal, požiadali moje obe maloleté deti listom zo dňa 6. 4. 2011 súd, aby mohli byť vo veci na súde vypočuté a aby súd rozhodol v súlade s návrhom navrhovateľa t. j. ich otca J. P.

Aj keď od podania môjho návrhu ubehol rok a pol a od posledného pojednávania vo veci, ktoré sa konalo 22. 11. 2010 ubehol viac ako rok, OS KE I do dnešného dňa nie len že nedokázal vec právoplatne skončiť, ale vo veci viac ako rok ani nekoná.“

3. Ústavný súd poznamenáva, že obsahovo analogickú (až identickú) sťažovateľovu sťažnosť z 5. decembra 2011 odmietol ako neprípustnú uznesením č. k. I. ÚS 61/2012-6 z 8. februára   2012   z dôvodu,   že „sťažovateľ   nepodal   sťažnosť   na   prieťahy   predsedovi okresného   súdu   podľa   §   62   a nasl.   zákona   o súdoch,   čím   nevyužil   účinný   prostriedok ochrany svojich práv. Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.“.

4. Sťažovateľ ďalej (oproti predchádzajúcej sťažnosti, pozri bod 3) navyše uviedol:„Vzhľadom na prieťahy v predmetnom konaní som dňa 21. 2. 2012 podal na OS KE I sťažnosť z dôvodu porušenia § 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. Vzhľadom na to, že dnes, t. j. 27. 3. 2012 prebieha už 36. deň od podania tejto mojej sťažnosti na prieťahy v konaní, nedostal som do dnešného dňa od predsedu OS KE I odpoveď na moju sťažnosť, čím podľa môjho názoru predseda porušil § 65 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 757/2004 Z. z a moju sťažnosť podľa zákona nevybavil. Keďže predseda moju sťažnosť nevybavil, nemohol som listinný dôkaz o vybavení môjho podania predsedom OS KE I k sťažnosti na porušenie môjho základného práva na US SR priložiť.

Keďže predseda OS KE I moju sťažnosť nevybavil a odpoveď na moje podanie mi nezaslal, nemohol som postupovať ďalej podľa § 67 zák. č. 757/2004 Z. z. Ak by som však aj postupoval podľa § 67 zák. č. 757/2004 Z. z. a požiadal by som predsedu krajského súdu o prešetrenia vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu, predseda krajského súdu by odo mňa za vybavenie mojej žiadosti požadoval 6.5 Eur, ktoré ja k dispozícii z objektívnych dôvodom nemám...“

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods.   2   Ústavy...   postupom   sudkyne   Okresného   súdu...   v   konaní   č.   k.   22   P/150/2010-4 porušené bolo.

2. Okresnému súdu... prikazuje, aby vo veci konal a prikazuje obnoviť stav pred porušením základného práva a práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy...

3. Sťažovateľovi... priznáva finančné zadosťučinenie 5 000 EUR (slovom päťtisíc EUR)...

5. Sťažovateľovi... priznáva trovy právneho zastúpenia...“

Sťažovateľ súčasne požiadal, aby ústavný súd jeho vec „prerokoval prednostne“.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Sťažovateľ sa domáha ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré malo byť porušené tým, že konanie vo   veci   vedenej   na okresnom   súde   pod   sp.   zn. 22 P 150/2010 ešte nie je právoplatne skončené, vo veci na naďalej nekoná, a tiež tým, že predseda okresného súdu neodpovedal na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní a že ju „podľa zákona nevybavil“ (pozri body 2 a 4).

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh (sťažnosť) nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

11.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je oprávnený podľa osobitných predpisov.

12. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) porušenie práva na... prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov možno namietať sťažnosťou podľa tohto alebo podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona môže účastník konania podať sťažnosť na postup súdu, ktorým porušuje jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... Takúto sťažnosť vybavuje predseda príslušného súdu... (§ 63 ods. 1). Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní... a odstránenie zistených nedostatkov (§ 64 ods. 1). Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 citovaného zákona sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia... lehotu uvedenú v odseku 1 možno predĺžiť, sťažnosť však musí byť vybavená najneskôr do troch mesiacov... Podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť... nebola... riadne vybavená, môže požiadať... predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti...

13.   V prípadoch   sťažností   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy,   v   ktorých   je   namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   (ako   aj   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd – ďalej len „dohovor“) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade   so svojou   doterajšou   judikatúrou   vyžaduje   preukázanie   využitia   právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 3 a § 62 a nasl. zákona o súdoch.

14.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (resp.   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru),   koná   iba   za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky.

15. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 150/2010 a pod.). Účinnosť takého právneho prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje   aj   znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj už citovaný zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené   prieťahy   v konaní...“.   V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia   „Ak   orgán   poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že sťažnosť   je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

16.   V súvislosti   s tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

17. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

18.   K tvrdeniam   a konštatáciám   sťažovateľa   uvedeným   v bode   4   (nevybavenie sťažnosti v zákonom ustanovenej lehote) ústavný súd poznamenáva, že pojem „zbytočné prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojmom   autonómnym,   ktorý   nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom   na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu   alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či   došlo   alebo nedošlo k porušeniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva   porušenie   uvedeného   základného   práva,   pretože   aj   v týchto   prípadoch   sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 63/00, IV. ÚS 296/04).

19. V posudzovanej veci sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu 21. februára 2012 a sťažnosť ústavnému súdu 27. marca 2012. Domáhanie sa   ústavnoprávnej   nápravy   (ochrany) „36.   deň   od   podania...   sťažnosti   na   prieťahy v konaní“(bod 4) sťažnosťou na ústavnom súde bez poskytnutia dostatočného časového priestoru predsedovi   okresného   súdu   na   náležité   zistenie   skutkového   stavu   a vykonanie   nápravy odstránením   zistených   nedostatkov   považuje   ústavný   súd   v okolnostiach   danej   veci   za predčasné. Zákon o súdoch umožňuje sťažovateľovi domáhať sa nápravy právne účinným spôsobom (bod 12). Keďže sťažovateľ plne nevyužil (nevyčerpal) právne prostriedky, ktoré mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený, ústavný súd jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.

20.   Nad   rámec   uvedeného   poukazuje   ústavný   súd   na   svoje   rozhodnutie   (bod   3) o predchádzajúcej sťažovateľovej sťažnosti, ktorú odmietol (na základe takmer identického právneho   stavu)   ako   neprípustnú.   Teda   v danom   štádiu   konania   o sťažovateľovej   veci okresným súdom je potrebné kvalifikovať súčasne posudzovanú sťažnosť za neprípustnú aj podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, lebo sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol.

21.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   nepovažoval   ústavný   súd   za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2012