znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 182/06-50

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   novembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť mal. L. L., zastúpenej matkou Ing. B. L., obidve bytom K., právne zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. P 118/97 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   P   118/97 p o r u š i l základné právo mal. L. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Mal. L. L. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je jej Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť k rukám jej matky Ing. B. L. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Mal. L. L. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10 043 Sk (slovom   desaťtisícštyridsaťtri   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Košice I p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokátky   JUDr.   I.   R.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 8. júna 2006 č. k. I. ÚS 182/06-19 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť mal.   L.   L.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenou jej matkou Ing. B. L. (ďalej len „matka sťažovateľky“), obidve bytom K., ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. P 118/97.

Zo   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   matka   sťažovateľky   sa   návrhom   podaným okresnému   súdu   16.   októbra   2001   domáhala   od   otca   sťažovateľky   zvýšenia   výživného na maloletú sťažovateľku, ktorá jej bola na čas po rozvode zverená do výchovy a opatery. Konanie v tejto veci bolo okresným súdom vedené pod sp. zn. P 118/97, v ktorom konaní okresný   súd   už   v minulosti   rozhodoval   o úprave   práv   a povinností   rodičov   k maloletej sťažovateľke. Podľa sťažovateľky okresný súd koná v jej veci zdĺhavo a v neprimeraných lehotách, čím sa prehlbuje stav jej právnej neistoty.

Sťažovateľka okrem popisu procesných úkonov v predmetnej veci v sťažnosti ďalej uviedla: „(...) podľa názoru sťažovateľky je nepochybné, že v konaní vedenom na Okresnom súde   Košice   I   pod   sp.   zn.   P   118/97   (...),   ktorého   je   účastníčkou   konania,   dochádza k prieťahom.

Návrh   na   začatie   konania   podala   matka   sťažovateľky   ešte   dňa   16.   10.   2001 a v súčasnosti, ani po 4 a pol roku nie je konanie právoplatne skončené.

Vzhľadom na to, že ide o určenie výživného pre mal. dieťa, bolo potrebné, aby súdy prikladali   zvláštny   význam   efektívnosti   a   rýchlosti   konania,   ktorá   je   požiadavkou ovládajúcou občianske súdne konanie vo všeobecnosti a konanie vo veciach starostlivosti o maloletých   zvlášť.   (...) Okresný   súd   Košice   I,   postupoval   v   konaní   nekoncentrovane, vykonával   dokazovanie   takým   spôsobom,   že   jeho   výsledky   si   vyžadovali   opätovné vykonávanie tých istých úkonov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa sťažovateľka domnieva, že jej sťažnosť je prijateľná. Ako už bolo konštatované, konanie o zvýšenie výživného, ktoré začalo pred 4 a pol   rokmi,   nie   je   doposiaľ   právoplatne   skončené.   Doposiaľ   teda   sťažovateľka nedosiahla to, čo je zmyslom a účelom občianskeho súdneho konania, odstránenie stavu svojej právnej neistoty.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   P   118/97   porušil   jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   jej   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 70 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predseda   JUDr.   A.   M.   listom   sp. zn. 1 SprV /188/2006 z 10. októbra 2006 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 31. októbra 2006.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem popisu procesných úkonov v predmetnej veci uviedol:

„Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, dĺžka konania nebola závislá od zložitosti veci.   Táto   právna   vec   patrí   po   právnej   stránke   k   štandardnej   agende   súdu   v   oblasti rodinného práva.

Po   skutkovej   stránke   zisťovanie   finančných   a   majetkových   pomerov   rodičov maloletého   dieťaťa   vo   všeobecnosti   nie   je   tiež   náročné,   pokiaľ   rodičia   spolupracujú so súdom,   predložia   v   požadovaných   lehotách   potrebné   podklady   pre   rozhodnutie, nezatajujú potrebné skutočnosti a pod., čo v danom prípade tak nebolo. Súd musel obtiažne zabezpečovať   podklady   týkajúce   sa   majetkových   pomerov   odporcu   a   jeho   družky   pre kvalifikované rozhodnutie.

Čo sa týka správania účastníkov konania, ktoré mohlo mať vplyv na dĺžku konania, tu treba   prihliadať   na   to,   že   všetky   vytýčené   pojednávania   v   roku   2003   boli   odročené na žiadosť   matky   maloletej   pre   jej   pracovnú   neprítomnosť   v   mieste   bydliska.   Toto predĺženie však nie je možné pripísať na ťarchu súdu.

K   dĺžke   konania   prispel   aj   Okresný   súd   Košice   I,   ktorý   v   určitých   obdobiach v predmetnej veci nevykonal žiadne úkony, resp. jeho postup bol v niektorých prípadoch nekoncepčný   a   viackrát   odročil   pojednávanie   hneď   v   úvode,   pre   nezabezpečenie prítomnosti samotných účastníkov, resp. potrebných podkladov.

V   súčasnosti   je   však   stav   právnej   neistoty   odstránený   a   je   v   dostatočnej   miere zabezpečená výživa maloletého dieťaťa.

Súhlasím,   aby   Ústavný   súd   SR   prejednal   sťažnosť   bez   nariadenia   ústneho pojednávania.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k citovanému vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„(...) sťažovateľka netrvá na ústnom pojednávaní v tejto veci a súhlasí s tým, aby ústavný súd od ústneho pojednávania upustil.

Sťažovateľka súhlasí s tou časťou vyjadrenia Okresného súdu Košice I, v ktorom priznáva, že v určitých obdobiach v predmetnej veci nevykonal žiadne úkony, jeho postup bol v niektorých prípadoch nekoncepčný a viackrát odročil pojednávanie hneď v úvode pre nezabezpečenie   prítomnosti   samotných   účastníkov,   resp.   potrebných   podkladov.   Súhlasí aj s tým, že pojednávania, ktoré boli nariadené na rok 2003 boli odročené na žiadosť matky sťažovateľky, ktorá v roku 2003 pracovala mimo územia Slovenskej republiky.

Považuje však za potrebné poukázať na to, že návrh na začatie konania bol podaný matkou sťažovateľky dňa 16. 10. 2001 a prvé pojednávanie vo veci súd nariadil na deň 12. 2.   2003,   teda   prvé   pojednávanie   v   predmetnej   veci   sa   malo   uskutočniť   po   roku a 4 mesiacoch od podania návrhu.

Sťažovateľka považuje takýto postup súdu za neospravedlniteľný. Pokiaľ   ide   o   ustanovenie   kolízneho   opatrovníka   a   doručenie   návrhu   otcovi, čo sú jediné   úkony,   ktoré   súd   od   16.   10.   2001   do   12.   2.   2003   vykonal,   sťažovateľka poukazuje   na   to,   že   ide   o   rutinné   úkony   (uznesenie   o   ustanovení   opatrovníka má formu predtlače, do ktorej sa doplní len meno mal. dieťaťa a označenie úradu, ktorý je za kolízneho opatrovníka ustanovený).

Pojednávania, ktoré sa uskutočnili od 18. 12. 2003 do 20. 10. 2004 a bolo ich spolu 7, nemožno považovať za úkony súdu smerujúce k čo najrýchlejšiemu prejednaniu veci. Ako sám súd konštatuje, niektoré boli odročené hneď na ich začiatku.

Proti rozsudku súdu, ktorý vyniesol dňa 20. 10. 2004, podala matka sťažovateľky odvolanie. Toto rozhodnutie bolo Krajským súdom v Košiciach zrušené a spis bol vrátený súdu I. stupňa 14. 6. 2005. Napriek tomu, že už v tom čase trvalo konanie vo veci výživného pre mal. dieťa, ktoré mal súd určiť za obdobie od roku 1998, prvé pojednávanie po vrátení veci odvolacím súdom nariadil súd I. stupňa na 31. 1. 2006, teda po viac než pol roku. Je pravdou, že konanie je v súčasnosti právoplatne skončené, to však nijako nemení skutočnosť, že postupom Okresného súdu Košice I v konaní P 118/97 dochádzalo z viny súdu k prieťahom a z tohto dôvodu trvalo konanie neprimerane dlho.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je   určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,   t. j.   rozhodnutie o tom,   či   namietaným postupom   súdu   bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. P 118/97:

- 16. október 2001 – návrhom podaným okresnému súdu sa matka sťažovateľky domáhala zvýšenia výživného na maloletú sťažovateľku od jej otca;

- 18. február 2002 – okresný súd uznesením ustanovil maloletej sťažovateľke opatrovníka;

- 20. február 2002 – okresný súd si vyžiadal správy o príjmoch oboch rodičov sťažovateľky;

- 4.   apríl   2002   –   okresnému   súdu   bola   doručená   správa   o   príjme   matky   sťažovateľky od jej zamestnávateľa;

- 9. apríl 2002 – okresnému súdu bola doručená správa opatrovníka o pomeroch maloletej sťažovateľky;

- 16. apríl 2002 – okresnému súdu boli z Daňového úradu K. (ďalej len „daňový úrad“) doručené daňové priznania otca sťažovateľky;

- 16. január 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 12. február 2003;

- 21.   január 2003 – okresný   súd si   z dôvodu   plynutia času   vyžiadal od   zamestnávateľa matky sťažovateľky doplnenie jej mzdových listov za obdobie od apríla 2002 do januára 2003 a súčasne od otca sťažovateľky žiadal správu o hospodárení za rok 2002 v spoločnosti, v ktorej pôsobil ako spoločník;

- 5. február 2003 – okresnému súdu boli doručené mzdové listy od zamestnávateľa matky sťažovateľky   s oznámením,   že   ku   dňu   21.   8.   2002   ukončila   pracovný   pomer   a súčasne matka   sťažovateľky   žiadala   o odročenie   nariadeného   pojednávania   z dôvodu   jej „pracovných povinností mimo K.“;

- 10. február 2003 – okresný súd zmenil nariadený termín pojednávania z 12. februára 2003 na 19. marec 2003 (v spise nie je doklad, že oznámenie o zmene bolo doručené účastníkom konania);

- 19. marec 2003 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov (okrem právneho zástupcu otca sťažovateľky) odročené na 19. jún 2003;

- 3. jún 2003 – právny zástupca matky sťažovateľky oznámil okresnému súdu, že už nie je jej právnym zástupcom;

- 10.   jún   2003   –   matka   sťažovateľky   žiadala   o odročenie   pojednávania   z dôvodu   jej pracovnej zaneprázdnenosti;

- 11.   jún 2003 –   okresný   súd oznámil opatrovníkovi,   ako   aj právnemu   zástupcovi   otca sťažovateľky,   že   matka   sťažovateľky   požiadala   o odročenie   pojednávania   nariadeného na 19. jún 2003;

- 19.   jún   2003   –   pojednávanie   bolo   z dôvodu   neprítomnosti   účastníkov   odročené na 17. september 2003;

- 13.   august   2003   –   okresný   súd   vyžiadal   od   daňového   úradu   daňové   priznanie   otca sťažovateľky za rok 2002;

- 28. august 2003 – okresnému súdu bolo doručené daňové priznanie otca sťažovateľky za rok 2002;

- 17.   september   2003   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   matky   sťažovateľky   o jej zárobkových   pomeroch   odročené   na   15.   október   2003   z dôvodu   predvolania   otca sťažovateľky,   zistenia   jeho   majetkových   pomerov   a vyžiadania   jeho   daňových   priznaní za roky 1998-2002;

- 22.   september   2003   –   okresný   súd   žiadal   od   daňového   úradu   daňové   priznania   otca sťažovateľky   za   roky   1998-2002;   vyzval   otca   sťažovateľky,   aby   predložil   zmluvy, na základe ktorých vykonával funkciu spoločníka vo viacerých obchodných spoločnostiach, a tiež aby predložil svoje „podnikateľské denníky“ ako aj kúpno-predajnú zmluvu o predaji bytu;   vyzval   obchodné   spoločnosti,   aby   oznámili   aký   príjem   mal   z ich   činnosti   otec sťažovateľky;   a   žiadal   správu   o vlastníctve   motorových   vozidiel   a nehnuteľností   u otca sťažovateľky;

- 30. september 2003 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie otca sťažovateľky;

- 3.   október   2003   –   okresnému   súdu   boli   doručené   vyžiadané   daňové   priznania   otca sťažovateľky na roky 1998-2002;

- 6.   október   2003   –   okresnému   súdu   bola   doručená   správa   prvej   z troch   obchodných spoločností o jej hospodárení;

- 15.   október   2003   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   otca   sťažovateľky   odročené na 6. november 2003 s tým, že okresný súd si vyžiada daňové priznania od ďalších firiem, v ktorých bol otec sťažovateľky spoločníkom;

- 23. október 2003 – okresný súd si od daňového úradu vyžiadal daňové priznania troch obchodných spoločností, v ktorých bol otec sťažovateľky spoločníkom v rokoch 1998-2003 a uvedené obchodné spoločnosti súčasne vyzval, aby oznámili ich hospodárske výsledky za roky 1998-2003;

- 6.   november   2003   –   pojednávanie   po   tom,   ako   právny   zástupca   otca   sťažovateľky predložil   doklady   o jeho   príjmoch   v rokoch   1998-2002,   bolo   za   neprítomnosti   matky sťažovateľky a jej právnej zástupkyne (ktorá   sa   dostavila   až po odročení pojednávania) odročené na 18. december 2003; - 6.   november   2003   –   okresnému   súdu   boli   doručené   vyjadrenia   dvoch   obchodných spoločností v zmysle výzvy okresného súdu;

- 7. november 2003 – okresnému súdu boli doručené vyžiadané daňové priznania jednej z obchodných spoločností, v ktorej pôsobil otec sťažovateľky;

- 10. november 2003 – ďalšia obchodná spoločnosť reagovala na výzvu okresného súdu a oznámila výsledky hospodárenia za roky 1998-1999;

- 11. november 2003 – okresnému súdu boli doručené vyžiadané daňové priznania ďalšej obchodnej spoločnosti za roky 1998-2002;

- 17. december 2003 – otec sťažovateľky ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní 18. decembra 2003 s tým, že ho bude zastupovať jeho právny zástupca;

- 18. december 2003 – pojednávanie bolo z dôvodu práceneschopnosti predsedníčky senátu odročené na 22. január 2004;

- 22. január 2004 – pojednávanie bolo po oznámení právneho zástupcu otca sťažovateľky, že   na   strane   matky   sťažovateľky   sa   zmenili   pomery   (vydala   sa)   a že   prenajíma   byt, odročené na 7. apríl 2004 s tým, že právna zástupkyňa matky sťažovateľky oznámi, kde matka sťažovateľky pracuje, predloží jej mzdový list a právny zástupca otca sťažovateľky zabezpečí,   aby   otec   sťažovateľky   predložil   rozpis   hospodárenia   firmy,   v ktorej   pôsobil a doklad o príjme jeho družky;

- 4. február 2004 – právny zástupca otca sťažovateľky oznámil okresnému súdu, že družka otca   sťažovateľky   odmieta   preukazovať   svoj   príjem,   pretože   s menovaným   nevedie spoločnú domácnosť a tiež, že obchodná spoločnosť, v ktorej otec sťažovateľky pôsobí, nemá   podľa   zákona   povinnosť   viesť   peňažný   denník,   takže   nemá   čo   predložiť   s tým, že okresný súd má už dostatočné vedomosti o hospodárení spoločnosti z daňových priznaní;

- 11. február 2004 – právna zástupkyňa matky sťažovateľky navrhla doplnenie dokazovania, pretože podľa jej zistenia otec sťažovateľky vlastnil aj iné nehnuteľností ako priznal;

- 27.   február   2004   –   okresný   súd   zmenil   nariadené   pojednávanie   zo   7.   apríla   2004 na 14. apríl 2004;

- 16. marec 2004 – okresný súd žiadal od príslušného Katastrálneho úradu v K. (ďalej len „katastrálny úrad“) kúpne zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mal podľa upozornenia právnej zástupkyne matky sťažovateľky z 11. februára 2004 vlastniť otec sťažovateľky;

- 25. marec 2004 – katastrálny úrad zaslal okresnému súdu jednu z vyžiadaných kúpnych zmlúv k nehnuteľnosti, ktorú otec sťažovateľky kúpil do podielového spoluvlastníctva;

- 29.   marec 2004   –   okresnému   súdu   bola   z katastrálneho   úradu   doručená   ďalšie   kúpna zmluva;

- 2. apríl 2004 – okresnému súdu bola z katastrálneho úradu doručená ďalšie kúpna zmluva;

- 14.   apríl   2004   –   pojednávanie   po   oznámení   právnej   zástupkyne   matky   sťažovateľky, že táto neuzavrela manželstvo a ani neprenajíma byt, bolo odročené na 29. apríl 2004 s tým, že otec sťažovateľky predloží kópiu daňového priznania za rok 2003;

- 29.   apríl   2004   –   pojednávanie   po   oznámení   právnej   zástupkyne   matky   sťažovateľky o zmene petitu (žiadala zvýšiť výživné na vyššiu sumu) a po predložení žiadaných dokladov otcom   sťažovateľky, bolo odročené   na neurčito   do   doby   pripojenia   rozvodového   spisu, ktorý bol pripojený k inému spisu postúpenému Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“);

- 14. jún 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 14. júl 2004;

- 30. jún 2004 – právny zástupca otca sťažovateľky žiadal o zmenu termínu pojednávania nariadeného na 14. júl 2004 z dôvodu pobytu otca sťažovateľky v zahraničí;

- 1. júl 2004 – okresný súd telefonicky oznámil právnej zástupkyni matky sťažovateľky, že pojednávanie nariadené na 14. júl 2004 bude odročené;

- 14.   júl   2004   –   pojednávanie   bolo   odročené   na   22.   september   2004   s tým,   že   otec sťažovateľky bude vyzvaný, aby predložil účtovné uzávierky od roku 1998;

- 17. august 2004 – okresný súd vyzval otca sťažovateľky, aby predložil účtovné uzávierky od roku 1998;

- 9.   september   2004   –   okresnému   súdu   boli   doručené   od   otca   sťažovateľky   vyžiadané listiny;

- 22. september 2004 – okresný súd telefonicky oznámil účastníkom konania, že z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne sa pojednávanie nariadené na 22. september 2004 odročuje na 7. október 2004;

- 7.   október   2004   –   pojednávanie   bolo   bez   meritórneho   prerokovania   veci   odročené na 14. október 2004 s tým, že otec sťažovateľky predloží doklad o svojich príjmoch za roky 2003-2004;

- 14. október 2004 – pojednávanie bolo po vypočutí otca sťažovateľky bez uvedenia dôvodu odročené na 20. október 2004;

- 20. október 2004 – okresný súd vyhlásil na pojednávaní rozsudok o zvýšení výživného na maloletú sťažovateľku;

- 16. november 2004 – otec sťažovateľky podal odvolanie proti rozsudku;

- 18. november 2004 – okresný súd zaslal odvolanie otca sťažovateľky na vyjadrenie matke sťažovateľky;

- 23. november 2004 – matka sťažovateľky podala odvolanie proti rozsudku;

- 24. november 2004 – okresný súd zaslal odvolanie matky sťažovateľky na vyjadrenie otcovi sťažovateľky;

- 1. december 2004 – matka sťažovateľky sa vyjadrila k odvolaniu otca sťažovateľky;

- 3. december 2004 – opatrovník sa vyjadril k odvolaniam;

- 16. december 2004 – vec bola predložená krajskému súdu;

- 20. december 2004 – otec sťažovateľky sa vyjadril k odvolaniu matky sťažovateľky;

- 22. apríl 2005 – krajský súd uznesením sp. zn. 16 CoP 553/04 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie;

- 14. jún 2005 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 22. september 2005 – okresný súd nariadil pojednávanie na 24. október 2005;

- 26. september 2005 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu matky sťažovateľky, aby predložila opisy mzdových listov matky sťažovateľky za obdobie apríl – september 2005, súčasne vyzval právneho zástupcu otca sťažovateľky, aby predložil jeho daňové priznanie za rok 2004, a otca sťažovateľky, aby oznámil dátum narodenia a adresu jeho družky;

- 11. október 2005 – otec sťažovateľky oznámil, že v prípade záujmu o údaje jeho družky sa má okresný súd obrátiť na jej právnu zástupkyňu;

- 19.   október   2005   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   potvrdenie   o príjmoch   matky sťažovateľky;

- 20. október 2005 – pojednávanie nariadené na 24. október 2005 okresný súd bez uvedenia dôvodu   odročil   na   28.   november   2005,   právny   zástupca   otca   sťažovateľky   predložil požadované listiny   a okresný   súd opätovne vyzval   otca   sťažovateľky, aby pod hrozbou poriadkovej pokuty oznámil údaje jeho družky;

- 24. november 2005 – právny zástupca otca sťažovateľky žiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 28. november 2005 z dôvodu jeho hospitalizácie;

- 25. november 2005 – okresný súd oznámil účastníkom, že z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu otca sťažovateľky bude pojednávanie odročené;

- 28. november 2005 – pojednávanie bolo odročené na 31. január 2006 s tým, že bude dožiadaný Okresný súd Praha 6 (ďalej len „dožiadaný súd“) za účelom zistenia príjmu družky otca sťažovateľky, ktorá bola zamestnaná v „Č.“;

- 21. december 2005 – okresný súd vypracoval dožiadanie;

- 29. december 2005 – dožiadanie bolo doručené dožiadanému súdu;

- 31. január 2006 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 3. február 2006 za účelom vyhlásenia rozsudku;

- 3. február 2006 – okresný súd vyhlásil rozsudok v neprítomnosti matky sťažovateľky a jej právnej zástupkyne, ktorá ospravedlnila ich neprítomnosť;

- 10.   február   2006   –   zákonná   sudkyňa   žiadala   o predĺženie   lehoty   na   vypracovanie rozsudku, ktorá je bola predsedom okresného súdu predlžená do 17. februára 2006;

- 28. február 2006 – okresný súd uznesením opravil časť odôvodnenia rozsudku;

- 7. marec 2006 – okresnému súdu bola od dožiadaného súdu doručená správa od Č., a. s., o príjme družky otca sťažovateľky;

- 9. marec 2006 – otec sťažovateľky sa odvolal proti rozsudku;

- 13. marec 2006 – matka sťažovateľky sa odvolala proti rozsudku;

- 16. marec 2006 – spis bol predložený krajskému súdu;

- 7. jún 2006 – krajský súd rozsudkom sp. zn. 7 CoP 91/06 zmenil rozsudok okresného súdu tak, že o zvýšení výživného na maloletú sťažovateľku schválil rodičovskú dohodu;

- 14. jún 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 20. jún 2006 – rozsudok nadobudol právoplatnosť.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. P 118/97 o návrhu na zvýšenie výživného na maloletú sťažovateľku došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný súd prihliada   aj na predmet sporu   (povahu   veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je nárok na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, t. j. ide o existenčnú vec, o agendu starostlivosti súdu   o   maloletých,   kde   sa   predpokladá   osobitná   pozornosť   venovaná   efektívnemu a rýchlemu postupu súdu (II. ÚS 2/01), aby bol naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a skončená   (§   100   ods.   1   Občianskeho   súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci   ústavný   súd   konštatuje,   že   konanie o zvýšenie výživného nie je možné považovať za právne či fakticky zložité, čo sa potvrdilo aj v danej veci. Metodika postupu všeobecných súdov v týchto veciach je dostatočne jasná a podporená   stabilizovanou   judikatúrou,   takže   požiadavke   primeranej   dĺžky   konania v týchto veciach nezodpovedá postup okresného súdu, ktorý v predmetnej veci konal viac ako 4 roky.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania,   ústavný   súd z dôvodu maloletosti sťažovateľky v tejto súvislosti hodnotil správanie jej matky, ktorej bola   maloletá   sťažovateľka   zverená   na   čas   po   rozvode   do   výchovy   a ktorá   bola v predmetnom konaní navrhovateľkou. Zo súdneho spisu ústavný súd zistil, že k predĺženiu konania prispela aj matka sťažovateľky jednak tým, že opakovane žiadala odročiť nariadené pojednávanie z dôvodu   jej   pracovnej   zaneprázdnenosti,   jednak   jej   sporadickou   účasťou na pojednávaniach,   ako   aj   tým,   že   v konaní   nevykazovala   dostatočnú   aktivitu   pri preukazovaní   skutočností   rozhodných   pre   rozhodnutie   vo   veci.   Matka   sťažovateľky napríklad   sama   neoznámila   okresnému   súdu,   že   21.   augusta   2002   rozviazala   pracovný pomer s dovtedajším zamestnávateľom a okresný súd sa o tom dozvedel až 5. februára 2003 z oznámenia   jej   zamestnávateľa.   Rovnako   adresu   nového   zamestnávateľa   a svoj   príjem oznámila matka sťažovateľky až na pojednávaní 17. septembra 2003.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný:

- od 16. októbra 2001 do 18. februára 2002, t. j. viac ako 4 mesiace;

- od 16. apríla 2002 do 16. januára 2003, t. j. 9 mesiacov;

- od 14. júna 2005 do 22. septembra 2005, t. j. viac ako 3 mesiace,t. j. spolu viac ako 16 mesiacov.

Uvedené obdobia nečinnosti celkovo v trvaní 16 mesiacov nie je možné ospravedlniť skutočnosťami   uvádzanými   vo   vyjadrení   predsedu   okresného   súdu,   pričom   vec   bolo potrebné posúdiť aj s ohľadom na jej povahu (rozhodovanie o výživnom na sťažovateľku) a význam   pre   maloletú   sťažovateľku.   V tejto   súvislosti   ESĽP   už   zdôraznil,   že   ak   sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniu o týchto vzťahoch príslušné   súdy   majú   venovať   „mimoriadnu   starostlivosť,   pretože   procesné   omeškanie v takejto   veci   môže   mať   za   následok   de   facto   rozhodnutie   o otázke   predloženej   súdu“ (pozri H. v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 8. júla 1987, § 85). Vo svetle tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov v predmetnej veci vo vzťahu k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, účelom ktorého je, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie (mutatis mutandis II. ÚS 66/02).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru,   postupom   okresného   súdu   tak,   ako   je   to   uvedené   v bode   1   výroku   tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na to, že po prijatí sťažnosti ústavným súdom 8. júna 2006 na ďalšie konanie, bolo konanie v predmetnej veci právoplatne skončené 20. júna 2006, neprichádzalo do úvahy prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   sa   domáhala   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške 70 000 Sk, ktoré nasledovne odôvodnila: „Predmetom konania je výživné pre mal. sťažovateľku,   teda   vec,   ktorá   je   pre   sťažovateľku   životne   dôležitá.   Sťažovateľka aj v dôsledku   postupu   súdov,   takmer   4   a   pol   roka   nemôže   uspokojovať   svoje   potreby na primeranej úrovni, pretože povinný počas celého konania uhrádza výživné vo výške, ktorá nezodpovedá súčasným potrebám sťažovateľky. Sťažovateľka stratila dôveru v súdny systém a je presvedčená o tom, že záujem mal. dieťaťa nie je pre postup súdu v skutočnosti dôležitý.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci (ide o výživné pre maloleté dieťa), ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   nie   je   pre   sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   jednak   na   nečinnosť   okresného   súdu,   ale i podiel   matky   sťažovateľky   na vzniknutých   prieťahoch,   považuje za   primerané priznať vo výške 40 000 Sk tak, ako je to uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si ich uplatnila vo výške 10 043 Sk, a to za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 (prevzatie a príprava zastúpenia 8. novembra 2005) a za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2006 (podanie sťažnosti a vyjadrenie z 31. októbra 2006) vrátane 19 % DPH (právna zástupkyňa predložila osvedčenie o jej registrácii platcu DPH).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods.   3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 je 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu je 150 Sk. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2006 je 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu je 164 Sk.

S poukazom   na   výsledok   konania   priznal   ústavný   súd   sťažovateľke   nárok na náhradu trov v právnou zástupkyňou uplatnenej výške 10 043 Sk vrátane 19 % DPH tak, ako je to uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2006