znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 182/05

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2005   predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   L.   D.,   M.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 128/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. L. D. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta 2005   doručená   sťažnosť   JUDr.   L.   D.,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 128/04.

Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že: „Sťažovateľ,   ktorý   je   advokátom,   podal   dňa 12. 05. 2004 žalobný návrh na zaplatenie odmeny za poskytnuté právne služby. (...) Uvedená   žaloba   bola   podaná   bez   zaplatenia   súdneho   poplatku,   hoci   poplatková povinnosť podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vzniká podaním návrhu, pričom podľa ustanovenia § 8 ods. 1 citovanej vyhlášky je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, pričom poplatok nad 10.000,- Sk sa platí na účet súdu, ktorý koná v prvom stupni.

Ak však nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú mu určí.

Napriek vyššie uvedenému, súd nevyzval sťažovateľa k zaplateniu súdneho poplatku, neoznámil mu číslo účtu súdu, na ktorý je treba zaplatiť súdny poplatok, ani mu neurčil lehotu na jeho zaplatenie.

Teda, hoci konanie bolo, podľa ustanovenia § 82 ods. 1 OSP, zahájené dňom kedy návrh na súd došiel, teda v prípade sťažovateľa dňom 12. 05. 2004, súd do dnešného dňa nevykonal žiadny úkon v konaní, ktorým by podľa ustanovenia § 6 OSP rýchle a účinne ochránil práva navrhovateľa.

Naopak   tzv.   Oznámením   zo   dňa   10.   05.   2005   oznámil   sťažovateľovi,   že predpokladaný termín nariadenia pojednávania je prvý polrok 2006. (...)

Sťažovateľ sa domnieva, že takýmto postupom súdu bolo porušené ústavné právo sťažovateľa podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, teda právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   a to   tým,   že   počas   jedného   roka   od   podania   návrhu,   nevykonal Okresný súd Bratislava II. žiadny úkon a po uplynutí tohto obdobia odsunul predpokladaný termín prvého pojednávania vo veci o ďalší rok.

Vzhľadom   k vyššie   uvedenému   navrhujem,   aby   Ústavný   súd   vyhovel   sťažnosti a v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 2 Ústavy prikázal Okresnému súdu Bratislava II., aby vo veci konal.

Vzhľadom na to, že podaná žaloba na Okresnom súde Bratislava II. smeruje na peňažné plnenie právnickej osoby, ktorej hospodárska a podnikateľská situácia je neistá, sú takýmto konaním ohrozené oprávnené záujmy sťažovateľa, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd   priznal   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie.   Sťažovateľ   navyše   musel nezaplatené finančné prostriedky vo svojom portfóliu slúžiacim na zabezpečenie činnosti advokátskej kancelárie nahradiť zo svojich súkromných prostriedkov.

Sťažovateľ považuje za primerané zadosťučinenie sumu 40.000.- Sk“.

Pretože   podanie   v predloženej   podobe   nemalo   predpísané   náležitosti   podľa   §   20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný súd   vyzval   sťažovateľa   listom z 25. augusta   2005,   aby   odstránil   nedostatky   svojho   podania   tak,   aby   zodpovedalo ustanoveniam § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde, najmä aby v lehote 20 dní od doručenia   výzvy   pripojil   splnomocnenie pre jeho zastupovanie v konaní pred   ústavným súdom advokátom. Sťažovateľ bol osobitne poučený o tom, že túto zákonnú požiadavku nemožno opomenúť ani v prípade, ak sám sťažovateľ je advokátom, pričom poukázal napr. na rozhodnutie ústavného súdu č. k. I. ÚS 93/02-18. Zároveň bol sťažovateľ poučený o tom, že ak uvedené nedostatky jeho podania nebudú odstránené, ústavný súd môže toto podanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť.

Sťažovateľ   na   uvedenú   výzvu   reagoval   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 9. septembra   2005,   v ktorom   upresnil   svoju   ústavnú   sťažnosť   a pripojil   k nej   plnú   moc z 9. augusta 2005, ktorú udelil sám sebe ako advokátovi.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí   odôvodniť   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde. Sťažovateľ síce na výzvu ústavného súdu reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 9. septembra 2005, v ktorom upresnil svoju ústavnú sťažnosť a pripojil k nej aj plnú moc z 9. augusta 2005, ale túto udelil sám sebe ako advokátovi, čo nie je prípustné, pretože zmluva o právnej pomoci (o   plnomocenstve)   je   dvojstranný   právny   úkon,   pričom   z povahy   veci   vyplýva,   že splnomocniteľ   a splnomocnený   nemôže   vystupovať   na   oboch   stranách   tohto   právneho vzťahu.   Pretože   plná   moc   predložená   sťažovateľom   v okolnostiach   danej   veci   nie   je v súlade   s   §   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   bolo   potrebné   jeho   sťažnosť   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2005