znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 182/04-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť ATOS – V. A., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. D. K., Advokátska kancelária, Ž., vo veci porušenia základného práva podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 2 a čl. 41 Listiny základných práv a slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. PU-2125-99-56 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ATOS – V. A.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2004 doručená sťažnosť ATOS – V. A., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. D. K., Advokátska kancelária, Ž., vo veci porušenia základného práva podľa čl. 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 37 ods. 2 a čl. 41 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. PU-2125-99-56.Právny zástupca sťažovateľa v sťažnosti uviedol, že:

„V zastúpení klienta V. A. v súlade s ustanovením čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v záujme ochrany jeho práv, podávame sťažnosť proti nekonaniu Generálnej prokuratúry v konaní č. j. PU-2125-99-56, ktorým bolo porušené základné právo chránené Ústavou v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a §§ 41 a 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobody na umožnenie poskytnutia kvalifikovanej ochrany procesných práv a povinností občana. Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 08. 06. 1998 spisová značka 2   T-324/97,   ktorý   bol   zmenený   rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   zo   dňa 06. 10. 1998 spisová značka 7 TO 599/98 bol obžalovaný M. D. zaviazaný k náhrade škody vo výške 733 700,- Sk vo vzťahu k poškodenému V. A.

Odporca (odsúdený) napriek podmienečnému odsúdeniu svoj záväzok zaplatiť škodu neplnil.

Na základe uvedeného rozsudku poškodený V. A. ako navrhovateľ začal exekučné konanie, kde bolo zistené, že odsúdený odporca zbavil sa svojho majetku v prospech svojej rodiny a exekúciu nebolo z čoho vykonať. Podľa názoru sťažovateľa (poškodeného) zbaviť sa   svojho   majetku   odporcovi   napomohla   prokuratúra   tým,   že   na   hlavnom   pojednávaní nežiadala zaistiť majetok nadobudnutý trestnou činnosťou.

Sťažovateľ   dňa   04.   10.   1999   podal   podnet   na   podozrenie   z trestnej   činnosti poškodenia veriteľa. Bolo zistené súkromnou cestou, že odsúdený M. D. uskutočnil prevod členských práv svojho bytu a bez zdanenia uvedeného prijal čiastku vyššiu ako jeden milión korún. O uvedenom postupe bola informovaná aj Finančná polícia SR. Okresnou   prokuratúrou   v Žiari   nad   Hronom   bolo   mu   vrátené   trestné   oznámenie s tým, že žiadny trestný čin ani priestupok nebol zistený.

Dňa   17.   01.   2000   bol   podaný   podnet   na   preskúmanie   postupu   a rozhodnutia Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom č. j. PU-2125-99-56 na Generálnu prokuratúru SR. Odpovedala Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici pod zn. 1 Kn-2018/00 s tým, že podnet je nedôvodný

Proti   tomuto   rozhodnutiu   sťažovateľ   podal   sťažnosť   Generálnej   prokuratúre   SR, ktorú niekoľkokrát urgoval a Generálna prokuratúra do dnešného dňa zostala nečinná a to napriek   tomu,   že   k vybaveniu   sťažnosť   bola   jej   odstúpená   aj   prípisom   Ministerstva spravodlivosti SR č. j. 16 287/2003-61/D-1098.

Posledná žiadosť o oznámení v akom štádiu konania sa predmetná vec nachádza bola   na   Generálnu   prokuratúru   SR   zaslaná   dňa   20.   05.   2004   a opäť   zostala   bez povšimnutia.

Sťažovateľ   považuje   postup   prokuratúry,   a to   nežiadanie   zaistenia   majetku odsúdeného   na   hlavnom   pojednávaní   a odmietnutie   trestného   oznámenia   na   marenie výkonu súdneho rozhodnutia za porušenie jeho práv a slobôd. Myslí si, že ich konanie a to nezabezpečenie majetku získaného trestnou činnosťou, neprijatie podnetu keď odsúdený bol v podmienke   a neplnil   si   povinnosť   náhrady   škody   s tým,   že   vedome   zbavil   sa   svojho majetku s úmyslom zabrániť exekúcii, dlhodobým nevybavením sťažností proti rozhodnutiu prokuratúry nižšieho stupňa, spôsobilo mu značnú škodu a to nielen na priznanej istine, ale už i na súdne priznaných úrokoch, o to viac, že žalovaný po celú dobu podmienečného výkonu trestu nebol donútený svoj záväzok z trestnej činnosti uhradiť a v súčasnosti zomrel. Máme   za   to,   že   postupom   Okresnej,   Krajskej   a   Generálnej   prokuratúry   SR   boli porušené práva dané mi ustanoveniami § 41 a § 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako i čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a to predovšetkým právo na kvalifikovanú ochranu práv a povinností občana, čím mu bola spôsobená značná škoda, najmenej v rozsahu priznanom právoplatnými rozhodnutiami.

S odvolaním sa na naše tvrdenia a predložené dôkazy, žiadame konanie a postup prokuratúr   prehlásiť   za   protiústavný,   poškodzujúci   práva   sťažovateľa   a   priznať   mu primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu právoplatne priznaných súdnych nárokov“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Sťažovateľ namietal porušenie   čl.   47   ods.   2   ústavy a čl.   37   ods.   2 listiny,   ktoré garantujú právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania,   a to   za   podmienok   ustanovených zákonom, ako aj spoločné ustanovenia zakotvené v čl. 41 listiny.

Porušenie označených základných práv sťažovateľ namietal postupom (nekonaním) generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. PU-2125-99-56. Z obsahu sťažnosti však nevyplýva   priama   súvislosť   medzi   označenou   nečinnosťou   generálnej   prokuratúry a označenými základnými právami, pretože prokuratúra neposkytuje právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a čl. 37 ods. 2 listiny.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde predmetnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2004