znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 181/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   K.   S.,   M.   S.   a ich   otca   Ing. M.   S.,   všetci   bytom   B., zastúpených advokátom JUDr. P. A., B., ktorou namietali, že boli porušené „ich základné ľudské práva a slobody podľa čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 19 ods. 1 a ods. 2, čl. 41 ods. 1, ods. 4 a ods. 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, čl. 32 ods. 4, čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 Európskeho dohovoru o výkone práv detí, ako aj porušenie Práv dieťaťa podľa čl. 2 ods. 1 a ods. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, čl. 5, čl. 9 ods. 1 a ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13, čl. 14 ods. 2, čl.16 ods. 1 a ods. 2, čl. 18 ods. 1 a ods. 2, čl. 19 ods. 1 a čl. 27 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa“ rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 CoP 390/2011 z 15. decembra 2011 a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28 P/145/2009 zo 17. októbra 2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. S., M. S. a ich otca Ing. M. S.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2012 doručená sťažnosť K. S., M. S., a ich otca Ing. M. S. (ďalej aj „sťažovatelia“, resp. otec   Ing. M.   S.   aj   „sťažovateľ“),   ktorou   namietali   porušenie   svojich   základných   práv „garantovaných im čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 19 ods. 1 a ods. 2, čl. 41 ods. 1, ods. 4 a ods. 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, čl. 32 ods. 4, čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 Európskeho dohovoru o výkone práv detí, ako aj porušenie Práv dieťaťa podľa čl. 2 ods. 1 a ods. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, čl. 5, čl. 9 ods. 1 a ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13, čl. 14 ods. 2, čl.16 ods. 1 a ods. 2, čl. 18 ods. 1 a ods. 2, čl. 19 ods. 1 a čl. 27 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa“ rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 CoP 390/2011 z 15. decembra 2011 a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 28 P/145/2009 zo 17. októbra 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2.   Z obsahu   sťažnosti   (napadnuté   rozhodnutia   sťažovatelia   nepredložili,   pozn.) vyplýva, že sťažovateľ v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 28 P/145/2009 navrhoval   vydať   predbežné   opatrenie   vo   veci   starostlivosti   súdu   o maloleté   deti.   Ďalej sťažovateľ   uviedol,   že „v   konaní   vedenom   pred   Krajským   súdom...   pod   spis.   zn. 11 CoP 390/2011 vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, prebiehalo konanie o odvolaní otca proti rozhodnutiu Okresného súdu... č. k. 28 P/145/2009-494 zo dňa 17. 10. 2011. V uvedenom odvolacom konaní KS Ba rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil...

Súdy   zamietli   Návrh   na   predbežné   opatrenie   na   úpravu   styku   s   deťmi   vo   forme SOSOR (striedavá osobná starostlivosť oboma rodičmi, pozn.) a ani po uzákonení SOSOR predbežným opatrením v záujme detí nekonajú odôvodňujúc, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia hoci maloleté deti sa domáha rovnocenného styku s rodičmi.“.

3. Ústavný súd z obsahu svojho uznesenia sp. zn. IV. ÚS 70/2010 z 18. februára 2010 (jedného   z predchádzajúcich   piatich   konaní   ústavného   súdu   o sťažnostiach   sťažovateľa, v ktorom bola sťažnosť sťažovateľ odmietnutá, pozn.) zistil, že „predmetom konania pred okresným súdom (Bratislava IV, pozn.) vedeného pod sp. zn. 23 C 68/05 bolo rozhodovanie o návrhu Ing.   M. S...,   proti sťažovateľovi vo veci rozvodu manželstva a úprave práv a povinností   voči   maloletým   deťom   M.   S...,   a K.   S...,   na   čas   po   rozvode.   Okresný   súd rozsudkom sp. zn. 23 C 68/05 z 2. mája 2007 rozviedol manželstvo účastníkov konania a maloleté deti zveril na čas po rozvode do výchovy a opatery navrhovateľke. Sťažovateľa okresný súd zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumou 2 500 Sk, resp. 2 000 Sk mesačne a určil mu právo stretávať sa s maloletými deťmi každý víkend v párnom týždni od piatku od 18.00 h do nedele do 18.00 h.

Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie a zároveň aj návrh na opravu odôvodnenia rozsudku. Krajský súd o odvolaní sťažovateľa rozhodol rozsudkom sp. zn. 3 Co 353/07, 3 Co 311/08 z 18. novembra 2008 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil a návrh sťažovateľa na opravu odôvodnenia rozsudku zamietol.“.

4. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„KS Ba porušil základné práva sťažovateľov upravené v čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 41 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom KS Ba v konaní vedenom pod sp. zn. 11 CoP 390/2011 (rozhodnutím č. k. 11 CoP 390/2011-522 z 15. 12. 2011).

OS Ba II porušil základné práva sťažovateľov v čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a ods. 2, čl. 13, čl. 19 ods. 1, čl. 41 ods. 1 a ods. 4, čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a   práva   podľa medzinárodných dohovorov   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských   práv a   slobôd   čl.   32 ods.   4,   čl.   36 ods.   1 a   čl.   37   ods.   3   Listiny základných ľudských práv a slobôd, čl. 6 Dohovoru a práva maloletých detí podľa čl. 2 ods. 1 a ods. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, čl. 5, čl. 9 ods. 1 a ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1 a ods. 2, čl. 18 ods. 1 a ods. 2, čl. 19 ods. 1 a čl. 27 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa.

Sťažovatelia   navrhujú,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vychádzajúc z popísaného   skutkového   stavu,   prípadne   v   priebehu   konania   pred   ústavným   súdom doplneného, vydal nález o porušení základných práv sťažovateľov garantovaných im čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 19 ods. 1 a ods. 2, čl. 41 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, čl. 32 ods. 4, čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 Európskeho dohovoru o výkone práv detí, ako aj porušenie Práv dieťaťa podľa čl. 2 ods. 1 a ods. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, čl. 5, čl. 9 ods. 1 a ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13, čl. 14 ods. 2, čl. 16 ods. 1 a ods. 2, čl. 18 ods. 1 a ods. 2, čl. 19 ods. 1 a čl. 27 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a rozsudok KS Ba zo dňa 15. 12. 2011, sp. zn. 11 CoP 390/2011 ako aj rozsudok OS Ba II zo dňa 17. 10. 2011, sp. zn. 28 P/145/2009 zrušil a vec vrátil OS Ba II na ďalšie konanie.

1. Základné právo sťažovateľov upravené v čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a ods. 2, čl. 19 ods.   1,   čl.   41   ods.   1   a   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   KS   Ba   v konaní vedenom pod sp. zn. 11 CoP 390/2011 (rozhodnutím č. k. 11 CoP 390/2011-522 z 15. 12. 2011) porušené bolo.

Základné právo sťažovateľov upravené v čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a ods. 2, čl. 13, čl. 19 ods. 1, čl. 41 ods. 1 a ods. 4, čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   podľa   medzinárodných dohovorov   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a slobôd čl. 32 ods. 4, čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd, čl. 6 Dohovoru a práva maloletých detí podľa čl. 2 ods. 1 a ods. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, čl. 5, čl. 9 ods. 1 a ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl.16 ods. 1 a ods. 2, čl. 18 ods. 1 a ods. 2, čl. 19 ods. 1 a čl. 27 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom OS Ba II v konaní vedenom pod sp. Zn. 28 P/145/2009-494 porušené boli.

2. Základné právo maloletej K. S. a M. S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl.   47   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základné   právo   na   prerokovanie   veci   v prítomnosti   účastníka   konania   a   základné   právo   vyjadriť   sa   ku   všetkým   vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, právo na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a právo dieťaťa formulovať vlastné názory a byť vypočutý v súdnom konaní podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením KS Ba sp. zn. 11 CoP 390/2011-522 z 15. 12. 2011 porušené bolo.

3. Rozhodnutie KS Ba č. k. 11 CoP 11 CoP 390/2011-522 z 15. 12. 2011 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

4. OS Ba II ukladá, aby vo veci konal tak, aby k ďalšiemu porušovaniu základných práv podľa čl. 12 ods. 1 ods. 2 a ods. 4, čl. 13, čl. 19 ods. 1 a ods. 2, čl. 41 ods. 1 a ods. 4, čl.   42   ods.   1   a   čl.   48   ods.   2   Dohovoru   o   právach   dieťaťa   v   konaných   týkajúcich   sa maloletých detí S. už nedochádzalo a ukladá obnoviť stav pred porušením základného práva a nariadiť návrat maloletých detí do miesta trvalého bydliska na... B.

5. KS Ba je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľov v sume 323,50 €... na účet ich advokáta... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

5.   Sťažovatelia   ďalej   žiadali,   aby   ústavný   súd „túto   sťažnosť...   prerokoval prednostne, pretože ide o naliehavú vec“. Súčasne požiadali „o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia krajského súdu č. k. 11 CoP 390/2011-522 z 15. 12. 2011“.

II.

6.   Podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa § 20 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha,   odôvodnenie   návrhu a navrhované dôkazy (odsek 1). Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone (odsek 3).

9.   Podľa   §   50   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   okrem   všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b)   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

10.   Podľa   §   50   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   k   sťažnosti   sa   pripojí   kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom, (i) nepredložil rozhodnutia všeobecných súdov, ktorých zrušenia sa domáha, a ani ďalšie (iné) písomnosti súvisiace s jeho sťažnosťou, (ii) nepreukázal/nedoložil aktívnu legitimáciu sťažovateľov (dvoch maloletých detí – mal. detí K., a M.), ktorých v konaní vzhľadom na stret záujmov rodičov zastupuje ich kolízny opatrovník (a nie ich otec, pozn.); rovnaká výhrada sa týka okolnosti, že splnomocnenie pre advokáta v mene maloletých detí podpísal ich otec a (iii) nepriehľadným spôsobom obšírne popísal existujúci skutkový stav, v ktorom (bez vzájomných súvislostí) polemizoval so zisteniami a právnymi názormi vo veci konajúcich súdov s poukazovaním aj na argumentáciu o rozvode a pôvodne aj o úprave styku   maloletých   s rodičmi   vo   veci   konajúceho   Okresného   súdu   Bratislava   IV.   Taktiež venoval značnú pozornosť vlastnej interpretácii niektorých častí odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu vo veci sp. zn. IV. ÚS 70/2010 týkajúcich sa praktických úvah o výchove detí. Z obsahu sťažnosti nie je možné ustáliť (jednoznačne určiť), akým postupom (keďže to sťažovateľ   nekonkretizoval   a produkoval   len   všeobecné   úvahy)   vo   veci   konajúce   súdy porušili ním v sťažnosti označené práva. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že (iv) navrhovaný petit   (pozri   bod   4)   je   zmätočný   a vnútorne   protirečivý,   keďže   v niektorých prípadoch sa uvádzajú len porušenia práv maloletých detí [k tomu pozri bod 11 (ii)], niekde aj sťažovateľa.  

12. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (bod 7) vyplýva, že jedným z dôvodov   na   odmietnutie   návrhu   (sťažnosti)   je   aj   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľov (bod 11), nie je povinný odstraňovať   z úradnej   povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04).

13. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v znení neskorších   predpisov   advokát   je povinný   dôsledne   využívať všetky   právne   prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na   to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).

14. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ďalšími návrhmi sťažovateľov už nebol dôvod sa zaoberať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2012