znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 181/04-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť A. Š. a M. Š., obaja bytom K., zastúpených advokátom JUDr. M.   S.,   Č.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 412/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 412/00   p o r u š i l   základné právo A. Š. a M. Š., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 412/00   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. Š. a M. Š. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 20   000   Sk   (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Čadca p o v i n n ý   im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. Š. a M. Š. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 22 720 Sk (slovom dvadsaťdvatisícsedemstodvadsať slovenských korún), ktoré je Okresný súd Čadca p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta JUDr. M. S., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 20. októbra 2004   č.   k.   I.   ÚS   181/04-8   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. Š. a M. Š. (ďalej len „sťažovateľ“ a „sťažovateľka“   alebo   „sťažovatelia“),   obaja   bytom   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 412/00.

Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Sťažovatelia sú v konaní pôvodne vedenom pod spis. zn. Nc 2357/97 (neskôr pod sp.   zn. 6 C 412/00) o určenie vlastníckeho práva odporcami. Konanie vo veci začalo podaním návrhu na Okresný súd v Čadci dňa 15. 12. 1997, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. (...) Od   roku   2000   súd   vo   veci   nevytýčil   termín   pojednávania   a   doposiaľ   vo   veci nerozhodol. (...)

Sťažovatelia   vidia   porušenie   svojho   ústavného   práva   v   neprimeraných   časových prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu a to najmä:

- v čase od vydania uznesenia Okresného súdu v Čadci 6 C 412/00 z 20. 12. 2000 doposiaľ, kedy súd nekoná štyri roky.

- v čase od 23. 02. 2004, kedy sa vrátilo dožiadanie z Okresného súdu v Bratislave doposiaľ, kedy súd nekoná už štvrtý mesiac

Vo   veci   bolo   nariadené   od   podania   návrhu   t.   j.   od   15.   12.   1997   iba   jediné pojednávanie a to na deň 04. 10. 2000, čo je takmer tri roky od podania návrhu. Od tohto pojednávania neboli vo veci urobené úkony, ktoré by smerovali k ukončeniu konania. (...) Sťažovatelia žiadajú priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk, pričom tento nárok odôvodňujú   predovšetkým dĺžkou celého konania, ktoré sa vedie od roku   1997.   Nečinnosťou   súdu   sú   už   niekoľko   rokov   obmedzení   v   možnosti   nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom konania. (...) Súčasne   právoplatne   neukončeným   konaním   trvá   stav   právnej   neistoty u sťažovateľov. Sťažovatelia súčasne nekonanie súdov pociťujú ako psychickú ujmu. Došlo k narušeniu   dobrých   vzťahov   s   okolím,   ktorý   sa   zhoršuje   dĺžkou   celého   konania. Sťažovatelia   v   konaní   iba   bránia   svoje   vlastnícke   právo,   no   aj   tak   sa   ochrany   svojho vlastníckeho práva za dobu šiestich rokov ešte nedočkali. Neistota vedie k napätiu nielen s okolím, ale aj v rodine. (...)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko (...) Okresný súd v Čadci v konaní 6 C 412/00 (pôvodne vedeného pod č. Nc 2357/97) o určenie vlastníckeho práva nekoná bez prieťahov navrhujeme, aby Ústavný súd v Košiciach takto rozhodol: Základné právo A. Š. a M. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 412/00 o určenie vlastníckeho práva bolo porušené.

Okresnému súdu v Čadci prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 412/00 konal bez zbytočných prieťahov.

A. Š. a M. Š. priznáva solidárne primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk (slovom dvestotisíc korún), ktoré je Okresný súd v Čadci povinný im vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okresný   súd v Čadci   je povinný   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   (...)   na   účet JUDr. M. S. do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. A. P., listom z 18. mája 2005 sp. zn. Spr. 14/04-ÚS a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 26. mája 2005.

2.   1.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedla   nasledovné relevantné skutočnosti:

«(...) Sťažovatelia vidia porušenie svojho ústavného práva v neprimeraných časových prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu a to najmä:

a) v čase od vydania uznesenia Okresného súdu v Čadci 6 C 412/00 zo dňa 20. 12. 2000 doposiaľ, kedy súd nekoná štyri roky,

b) v čase od 23. 2. 2004, kedy sa vrátilo dožiadanie z Okresného súdu v Bratislave až do podania sťažnosti, kedy súd nekoná už štvrtý mesiac, 1. Obdobie od októbra 2000 doposiaľ:

-pojednávanie 4. 10. 2000, v ktorom súd vypočul účastníkov konania, pojednávanie odročil   na   neurčito   za   účelom   vykonania   ohliadky,   zloženia   zálohy   na   trovy dokazovania a výsluchu ďalších účastníkov konania, príp. svedkov,

-uznesením   6   C   412/00   zo   dňa   20.   12.   2000   súd   uložil   zaplatiť   zálohu   na   trovy dokazovania,

-z dôvodu trvalého preloženia konajúcej sudkyne na iný súd vec bola pridelená na vybavenie JUDr. E. K. 28. 6. 2001,

-procesné úkony súdu zo dňa 17. 9. 2001, 26. 11. 2001, 25. 1. 2002, 17. 4. 2002,

23. 5. 2002, 30. 7. 2002, 14. 11. 2002, 16. 1. 2003, 9. 4. 2003, 4. 6. 2003, 18. 8. 2003,

22. 10. 2003, 13. 11. 2003, 8. 12. 2003, všetky boli efektívne vykonané ako procesné úkony neodkladné a súvisiace s vedením konania.

2. Obdobie od 23. 2. 2004:

-ako je zrejmé z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava 2 – vybaveniu dožiadania bránili procesné prekážky nie zo strany súdu, keď dožiadanie dotknutým účastníkom nebolo možné doručiť a pokusy súdu o výsluch po vyčerpaní všetkých procesných prostriedkov boli neúspešné,

-procesným úkonom zo dňa 9. 6. 2004 súd nariadil ohliadku, ktorá sa aj uskutočnila

8. 9. 2004,

-pri ohliadke na mieste samom súd vypočul ďalších účastníkov a po zistení úmrtí niektorých žalovaných súd uložil JUDr. P. predložiť rozšírené návrhy o právnych nástupcoch nebohých odporcov,

-na ohliadke pre neprimerané správanie a urážlivé vystupovanie súd sťažovateľovi uložil   poriadkovú   pokutu   v sume   5 000,-   Sk   vypracovaným   uznesením   zo   dňa

8. 9. 2004,   proti   uzneseniu   sťažovateľ   podal   odvolanie   a spis   4.   9.   2004   bol   aj predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní, krajský súd rozhodol uznesením 5 Co 446/04 zo dňa 21. 4. 2005 a návrat spisu evidujem 6. 5. 2005. Ako   je   aj   z môjho   vyjadrenia   zrejmé,   nie   je   tvrdenie   sťažovateľov   pravdivé,   keď uvádzajú, že súd nekoná 4 roky a nekoná od 23. 2. 2004.

Považujem právnu vec – predmetom ktorej je určenie vlastníckeho práva – za zložitú a náročnú tak z hľadiska procesného ako aj z hmotného práva.

1.   Obtiažnosť   veci   z hľadiska   procesného   práva   vidím   na   strane   žalovanej,   keď v priebehu   vedeného   konania   došlo   k rozšíreniu   a úprave   návrhu,   obtiažny   postup   pri realizovaní výsluchu účastníkov dožiadaným súdom.

3. Postupom Okresného súdu v Čadci k prieťahom nedochádzalo.

4.   Správanie   sa   samotného   sťažovateľa,   prípadne   sťažovateľov,   myslím   si,   že podstatným spôsobom neovplyvnilo dĺžku súdneho konania.

Vzhľadom   na   všetky   horeuvedené   skutočnosti   považujem   sťažnosť   za   nedôvodnú a žiadam o jej zamietnutie.

Netrvám na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie. (...)»

2. 2. Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedol, že:

„K bodu 1) podľa ktorého je vec obtiažna z hľadiska procesného práva Právna   zložitosť   sporu   nezbavuje   sudcu   zodpovednosti   za   prieťahy   v konaní zapríčinené   nesprávnou   organizáciou   práce,   nedokonalým   poznaním   obsahu   samotnej podstaty   veci,   odbornou   nepripravenosťou   na   pojednávanie,   neodborným   využitím   času určeného na pojednávanie, neodborným vedením jednotlivých pojednávaní a nariaďovaním dokazovania bez náležitého zistenia procesne významných skutočností pre toto dokazovanie. Je zrejmé, že ak sudca sa bráni, že boli vykonávané procesné úkony 17. 09. 2001, 26. 11. 2001,   21.   05.   2002,   17.   04.   2002,   23.   05.   2002,   30.   07.   2002,   14.   11.   2002, 16. 01. 2003,   09.   04.   2003,   04.   06.   2003,   18.   08.   2003,   25.   10.   2003,   13.   11.   2003 a 08. 12. 2003, nazdávam sa, že nemohli byť efektívne vykonávané, keď v krátkom období boli vykonávané procesné úkony, ktoré mohli byť vykonané naraz a mohlo sa tak skrátiť toto obdobie o podstatnú mieru.

Z tohto dôvodu len vykonávanie jednotlivých úkonov nekomplexne a čiastkovo, ktoré môže byť vykonávané spoločne a jedným procesným úkonom, a tak skrátiť konanie, ide na vrub okresného súdu.

Z tohto dôvodu konštatovanie okresného súdu, že postupom Okresného súdu v Čadci k prieťahom nedochádzalo, je v rozpore so zisteným skutkovým stavom v spise.

Keďže zo samotného vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že zo správania samotného sťažovateľa, príp. sťažovateľov nedošlo k podstatnému ovplyvneniu dĺžky súdneho konania, je   zrejmé,   že   za   prieťahy   nenesú   vinu   účastníci,   ale   okresný   súd,   ktorý   v konaní prebiehajúcom od roku 1998 – takmer 7 rokov, vykonal jediné pojednávanie 04. 10. 2000 a vo veci doposiaľ nie je rozhodnuté.

Z tohto dôvodu sa nazdávame, že sťažnosť sťažovateľov je dôvodná a žiadame jej v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko ústavné právo sťažovateľov porušené bolo.

Netrváme na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie. Uplatňujeme si trovy právneho zastúpenia v sume 22.446,- Sk (vrátane DPH) - za 3 úkony (...).“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 412/00:

Dňa   15.   decembra   1997   podala   H.   M.   z K.   (ďalej   len   „žalobkyňa“)   proti   K.   K. (žalovanej v 1. rade) a proti sťažovateľom (žalovaným v 2. a 3. rade) žalobný návrh na určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam.   Vec   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn. Nc 2357/97.

Dňa   22.   januára   1998   zákonná   sudkyňa   vyžiadala   vo   veci   listinné   dôkazy   a uznesením uložila žalobkyni, aby rozšírila svoju žalobu proti všetkým pozemnoknižným spoluvlastníkom. Súčasne bola žalovaná v 1. rade vyzvaná, aby súdu oznámila, či súhlasí s vyžiadaním notárskych spisov sp. zn. N 253/96, NZ 232/96, NZ 257/96 a NZ 236/96.Dňa 3. februára 1998 sťažovatelia doručili súdu svoje vyjadrenie k žalobe. Dňa 16. februára 1998 právna zástupkyňa žalobkyne požiadala o predĺženie lehoty na doplnenie žalobného návrhu o 30 dní.

Dňa 7. apríla 1998 právna zástupkyňa žalobkyne doručila súdu rozšírenie žaloby o ďalších sedemnásť účastníkov na strane žalovaných.

Dňa 8. júna 1998 sudkyňa dala úpravou kancelárii okresného súdu pokyn, aby boli pripojené   súvisiace   dedičské   spisy,   aby   bolo   vyžiadané   vyjadrenie   právnej   zástupkyne žalobkyne k písomnému vyjadreniu žalovaných a aby bolo pod hrozbou uloženia pokuty 5 000 Sk urgované vyjadrenie žalovanej v 1. rade, či dáva súhlas na vyžiadanie uvedených notárskych spisov.

Dňa 17. júna 1998 právny zástupca sťažovateľov oznámil súdu, že na vyžiadanie notárskych spisov sp. zn. 253/96, Nz 282/96, N 257/97 a Nz 286/96 súhlas nedávajú. Dňa 4. februára 1999 dala sudkyňa úpravou kancelárii súdu pokyn pripojiť dedičské spisy po neb. A. Z. a po neb. K. Z., ako aj vyzvať žalovanú v 1. rade, aby predložila súdu zmluvu   o nadobudnutí   označenej   nehnuteľnosti,   a právnu   zástupkyňu   žalobkyne,   aby oznámila súdu, kto je právnym nástupcom po pozemnoknižných spoluvlastníkoch M. K. a M. K.

Dňa 23. februára 1999 právna zástupkyňa žalobkyne oznámila súdu mená právnych nástupcov po M. K., A. Z., Š. Z. a J. C.

Dňa 7. apríla 1999 sudkyňa urgovala pripojenie súvisiacich dedičských spisov. Dňa   26.   mája   1999   právny   zástupca   sťažovateľov   doručil   súdu   kúpnopredajnú zmluvu Čd 154/35 a geometrický plán.

Dňa 27. mája 1999 žalobkyňa doručila súdu „doklady ku sporu“.

Dňa   11.   augusta   1999   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   súdu   pokyn,   aby   boli pripojené dedičské spisy.

Dňa 19. novembra 1999 súd uznesením vyzval žalobkyňu, aby rozšírila svoj žalobný návrh proti dedičom po pozemnoknižnej spoluvlastníčke M. K.

Dňa   30.   decembra   1999   právna   zástupkyňa   žalobkyne doručila   súdu „rozšírenie žaloby o určenie vlastníckeho práva č. k. Nc 2357/97“.

Dňa 10. januára 2000 právna zástupkyňa žalobkyne zaslala súdu doklady k sporu a súčasne požiadala o predĺženie lehoty na predloženie dedičského rozhodnutia po E. K. a Š. Z.

Dňa 10. marca 2000 bola právna zástupkyňa žalobkyne vyzvaná, aby v lehote 20 dní zaslala súdu dedičské rozhodnutie po neb. Š. Z.

Dňa 13. marca 2000 súd vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne, aby v lehote 20 dní súdu predložila dedičské rozhodnutia po E. K. a Š. Z.

Dňa   10.   apríla   2000   právna   zástupkyňa   žalobkyne   oznámila   súdu,   že   žiadané dedičské rozhodnutia nemôže zabezpečiť, pretože sa v archíve nenachádzajú.

Dňa 21. júna 2000 súd vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne, aby v lehote 10 dní predložila 25 exemplárov upravenej žaloby z 29. decembra 1999, aby sa tieto mohli doručiť všetkým dvadsiatim štyrom žalovaným.

Dňa   3.   júla   2000   právna   zástupkyňa   žalobkyne   doručila   súdu   25   exemplárov upravenej žaloby.

Dňa 16. augusta 2000 bola vec prevedená do registra „C“ a bola zaevidovaná pod sp. zn. 6 C 412/00.

Dňa 24. augusta 2000 súd nariadil termín pojednávania na 4. október 2000. Dňa 24. augusta 2000 súd vyzval žalovanú v 1. rade, aby sa vyjadrila k žalobe. Dňa 6. septembra 2000 právny zástupca žalovanej podal vyjadrenie k žalobe. Dňa 4. októbra 2000 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   s tým,   že   vo   veci   bude „vykonaná   ohliadka,   na   ktorej   budú   vypočutí   ďalší účastníci konania a prípadne navrhnutí svedkovia“.

Dňa   13.   októbra   2000   právna   zástupkyňa   žalobkyne   navrhla   výsluch   ďalších svedkov.

Dňa 20. decembra 2000 okresný súd uznesením č. k. 6 C 412/00-88 rozhodol, že: „Žalobkyňa je povinná zaplatiť preddavok na trovy dokazovania - náhrada za auto v sume 1 500 Sk (...)“.

Dňa 31. januára 2001 žalobkyňa zaplatila 1 500 Sk v zmysle uvedeného uznesenia. Dňa 28. júna 2001 predsedníčka okresného súdu pridelila vec sp. zn. 6 C 412/00 na ďalšie konanie a rozhodnutie JUDr. E. K.

Dňa 17. septembra 2001 okresný súd požiadal Okresný úrad v Č. o zaslanie kópií relevantných pozemnoknižných vložiek.

Dňa 11. januára 2002 Katastrálny úrad v Ž., Správa katastra Č., zaslal súdu žiadané pozemnoknižné vložky.

Dňa 25. januára 2002 súd vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne, aby v lehote 7 dní oznámila adresu žalovaného v 24. rade.

Dňa   27.   marca   2002   právna   zástupkyňa   žalobkyne   oznámila   súdu,   že   žalovaný v 24. rade P. Z. zomrel 20. decembra 2001, a súčasne oznámila mená a adresy siedmich predpokladaných dedičov.

Dňa 25. apríla 2002 súd požiadal Okresný súd Žilina o oznámenie okruhu dedičov po neb. P. Z.

Dňa 7. mája 2002 Notársky úrad JUDr. D. T. oznámil súdu mená a adresy dedičov zo zákona po poručiteľovi P. Z.

Dňa 14. júna 2002 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne, aby upravila žalobu vo vzťahu k pravdepodobným dedičom po neb. P. Z.

Dňa   30.   júla   2002   súd   dožiadal   Okresný   súd   Žilina,   aby   vypočul   žalovaných   - dedičov po P. Z. a Okresný súd Bratislava II, aby ako dožiadaný súd vypočul žalovanú v 12. rade F. Z.

Dňa 16. augusta 2002 právna zástupkyňa žalobkyne oznámila okresnému súdu, že 25. júna 2002 zomrela žalovaná v 1. rade, a požiadala súd o poskytnutie lehoty na úpravu žaloby.

Dňa   24.   septembra   2002   súd   predĺžil   lehotu   právnej   zástupkyni   žalobkyne   na upravenie žaloby o jeden mesiac.

Dňa 30. septembra 2002 Okresný súd Bratislava II oznámil, že žalovaná v 12. rade F. Z. zomrela.

Dňa 11. októbra 2002 bolo doručené súdu vybavené dožiadanie z Okresného súdu Žilina o výsluchu dedičov po P. Z.

Dňa 28. októbra 2002 právna zástupkyňa žalobkyne doručila súdu upresnenú žalobu (okruh žalovaných sa upravil na tridsať).

Dňa   14.   novembra   2002   súd   požiadal   Notársky   úrad JUDr.   E.   V.,   aby oznámil, v akom   štádiu   sa   nachádza   dedičské   konanie   po   poručiteľke   K.   K.   (predtým   žalovaná v 1. rade).

Dňa 13. decembra 2002 notárka JUDr. E. V. oznámila súdu, že dedičské konanie po K.   K.   sp.   zn.   D   989/02   nebolo   dosiaľ   ukončené,   pretože   neboli   predložené   výpisy z Katastrálneho úradu Ž.

Dňa 16. januára 2003 súd požiadal Okresný súd Bratislava II, aby ako dožiadaný súd vypočul žalovaných v 8. a 30. rade.

Dňa   9.   apríla   2003,   4.   júna   2003   a   18.   augusta   2003   súd   urgoval   vybavenie dožiadania zo 16. januára 2003 Okresným súdom Bratislava II.

Dňa 10. septembra 2003 v súlade so zmenou rozvrhu práce bola vec pridelená na ďalšie konanie a rozhodnutie JUDr. A. P.

Dňa 6.   novembra   2003   Okresný   súd Bratislava II   oznámil súdu,   že vo veci   bol vytýčený termín výsluchu na 18. november 2003.

Dňa 8. decembra 2003 súd urgoval zaslanie oznámenia Okresným súdom Bratislava II, či a ako bolo vybavené dožiadanie.

Dňa 1. marca 2004 Okresný súd Bratislava II vrátil predmetný spis okresnému súdu „bez vybavenia s tým, že adresátovi S. Z. a J. Z. sa predvolania na výsluch nepodarilo doručiť ani prostredníctvom OO PZ Bratislava“.

Dňa 9. júna 2004 súd vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne, aby v lehote 20 dní oznámila adresu bydliska S. Z. a J. Z., a nariadil vo veci miestnu ohliadku na 8. september 2004.Dňa 14. júla 2004 žalobkyňa doručila súdu adresy S. Z. a J. Z. Dňa 8. septembra 2004 sa uskutočnila vo veci ohliadka na mieste samom, na ktorej bola   sťažovateľovi   uložená   poriadková   pokuta   v sume   5   000   Sk   z dôvodov,   že „neprimerane   zasahoval   do   miestnej   ohliadky   a taktiež   sa   neprimeraným   spôsobom vyjadril“. Súd uložil právnemu zástupcovi žalovaných v 3. a 4. rade oznámiť súdu v lehote 30 dní prípadné ďalšie návrhy na dokazovanie. Právnej zástupkyni žalobkyne súd uložil v lehote   60   dní   oznámiť   ďalšie   návrhy   na   dokazovanie   a predložiť   prípadný   rozšírený žalobný návrh o právnych nástupcoch nebohých žalovaných.

Dňa   9.   septembra   2004   právny   zástupca   sťažovateľov   navrhol   vypočuť   vo   veci svedkyňu A. N.

Dňa 22. septembra 2004 podal sťažovateľ odvolanie proti rozhodnutiu o poriadkovej pokute.

Dňa 1. októbra 2004 bol Krajskému súdu v Žiline predložený spis, aby rozhodol o odvolaní proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty.

Dňa 21. apríla 2005 bolo uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co 446/04 zmenené   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   tak,   že   sťažovateľovi   bola   uložená poriadková pokuta v sume 2 000 Sk.

Dňa 6. mája 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam vedenom pod sp. zn. 6 C 412/00, v ktorom sťažovatelia vystupujú ako žalovaní, došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota (II. ÚS 26/95).

Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že v napadnutom konaní sťažovatelia v postavení   žalovaných   nedisponovali   s návrhom   na   začatie   konania,   ktorý   bol   nejasný a spočiatku evidovaný pod sp. zn. Nc 2357/97. Sťažovatelia však právnu neistotu v danej veci   nepochybne   mohli   pociťovať   už   od   prevzatia   žalobného   návrhu,   ku   ktorému   už 3. februára 1998 zaujali písomné stanovisko.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v okolnostiach danej veci môže predstavovať určitý stupeň   zložitosti   súvisiaci   najmä   s ustálením   okruhu   pasívne   legitimovaných   osôb   a ich procesným výsluchom, pretože je ich značný počet (bývajú v rôznych krajoch) a v priebehu konania   dochádzalo   aj   k úmrtiu   niektorých   žalovaných.   Doterajší   zdĺhavý   priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich   ťarchu   pri   posudzovaní otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým konštatuje, že konanie v napadnutej veci (od podania žaloby 15. decembra 1997 až dosiaľ) trvá viac ako 7 a pol roka, z toho na okresnom súde takmer 7 rokov bez jediného rozhodnutia vo veci samej. Táto dĺžka konania je zjavne neprimeraná.

Okresný   súd   bol   pritom   v napadnutom   konaní   aj   opakovane   nečinný   minimálne v období   od   17.   júna   1998   do   4.   februára   1999   (viac   ako   sedem   mesiacov)   a od 20. decembra 2000 do 17. septembra 2001 (deväť mesiacov), keď okresný súd počas viac ako šestnástich mesiacov vo veci nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako žalovaní v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádzajú, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (napr. I. ÚS 41/02). Okrem uvedeného postup súdu nevykazoval vždy znaky plynulého a efektívneho konania, keď napr. súd nariadil vo veci ohliadku na mieste samom 4. októbra 2000,   túto   však   z nepochopiteľných   dôvodov   vykonal   až   takmer   po   štyroch   rokoch 8. septembra 2004, teda úkony súdu nesmerovali vždy bez prieťahov k odstráneniu právnej neistoty,   v ktorej   sa   sťažovatelia   nachádzajú.   Vzhľadom   na   uvedenú   opakovanú bezdôvodnú   nečinnosť   okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že   v konaní   došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovatelia   požadovali   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 200 000 Sk, „pričom tento nárok odôvodňujú predovšetkým dĺžkou celého konania, ktoré sa vedie od roku 1997.   Nečinnosťou   súdu sú už niekoľko rokov obmedzení v možnosti nakladať   s nehnuteľnosťou,   ktorá   je   predmetom   konania.   (...)   Súčasne   právoplatne neukončeným   konaním   trvá   stav   právnej   neistoty   u   sťažovateľov.   Sťažovatelia   súčasne nekonanie   súdov   pociťujú   ako   psychickú   ujmu.   Došlo   k   narušeniu   dobrých   vzťahov   s okolím, ktorý sa zhoršuje dĺžkou celého konania. Sťažovatelia v konaní iba bránia svoje vlastnícke právo, no aj tak sa ochrany svojho vlastníckeho práva za dobu šiestich rokov ešte nedočkali. Neistota vedie k napätiu nielen s okolím, ale aj v rodine.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov,   najmä   na   celkovú   dĺžku   napadnutého   konania považuje za primerané vo výške každému po 20 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 22 720 Sk z dôvodu trov ich právneho zastúpenia.

Náhrada sa priznala za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie   sťažnosti   z   28.   júna   2004   a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu z 26. mája 2005). Za dva úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena v sume dvakrát po 4 534   Sk,   preto   trovy   právneho   zastúpenia   pre   jedného   sťažovateľa   predstavujú   sumu 9 068 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony   pri   zastupovaní   „dvoch   alebo   viacerých   osôb“,   t.   j.   na   sumu   7   254,40.   Spolu s režijným   paušálom   ku   každému   úkonu   (2   x   136   Sk   v roku   2004)   v prípade   dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov za dva úkony vykonané v roku 2004 sumu 14 790 Sk v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 163/2002   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Za   jeden   úkon,   ktorý   bol   vykonaný   v roku   2005,   patrí   odmena   pre   jedného sťažovateľa   v sume   2   501   Sk.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   bola   znížená   o 20   %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 2 000,80 Sk. Spolu s režijným paušálom k tomuto úkonu (150 Sk v roku 2005) v prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov za jeden úkon vykonaný v roku 2005 sumu 4 301,60 Sk v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľov preto predstavujú sumu 19 091,60 Sk, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 3 627,40 Sk, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľov predstavujú zaokrúhlene celkove sumu 22 720 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2005