znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 180/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Š. B., bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. J. C., B., vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu   k Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní vedenom u notárky   JUDr.   D.   S.,   Notársky   úrad,   S.,   pod   sp.   zn.   N   364/00   Nz   364/00,   na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 C 141/03, na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3 Co 171/04 a na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 Cdo 86/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta 2005 doručená sťažnosť Š. B., bytom S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. C., B., vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   v konaní   vedenom   u notárky JUDr. D. S., Notársky úrad, S. (ďalej len „notárka“), pod sp. zn. N 364/00 Nz 364/00, na Okresnom   súde   Stará   Ľubovňa   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   2   C   141/03,   na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 3 Co 171/04 a na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 4 Cdo 86/2005.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu zo strany notárky, okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu. Ďalej požaduje, aby ústavný súd zrušil notárske osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva sp. zn. N 364/00, Nz 364/00 z 30. novembra 2000, rozsudok okresného súdu sp. zn. 2 C 141/03 z 27. apríla 2004, rozsudok krajského súdu sp. zn. 3 Co 171/04 z 27. januára 2005 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 86/2005 zo 17. mája 2005. Napokon požaduje finančnú náhradu vo výške 6 708 Sk.

Z podanej   sťažnosti   a z priložených   listinných   dôkazov   vyplýva,   že   notárskym osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva sp. zn. N 364/00, Nz 364/00 z 30. novembra 2000 bolo ustálené nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnému majetku ležiacemu   v katastrálnom   území   J.   v prospech   J.   a A.   D.   Žaloba   sťažovateľa   o   určenie neplatnosti notárskeho osvedčenia bola rozsudkom   okresného súdu   č. k.   2 C 141/03-79 z 27. septembra   2004   zamietnutá.   Rozsudkom   krajského   súdu   sp. zn. 3 Co   171/04 z 27. januára 2005 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 86/2005 zo 17. mája 2005 bolo dovolanie sťažovateľa podané proti rozsudku krajského   súdu   odmietnuté   ako   neprípustné,   keďže   smerovalo   proti   potvrdzujúcemu rozsudku,   pričom   krajský   súd   podanie   dovolania   nepripustil   a   sťažovateľ   v dovolaní nenamietal   a najvyšší   súd   sám   z úradnej   moci   nezistil   žiaden   z dôvodov   prípustnosti dovolania   v zmysle   §   237   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Podľa   názoru   sťažovateľa uvedenými   skutočnosťami   bol   poškodený   na   vlastníckom   práve,   lebo   podľa   správnosti nehnuteľnosti sú jeho vlastníctvom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).

Sťažnosť v časti, v ktorej smeruje proti notárskemu osvedčeniu z 30. novembra 2000, rozsudku   okresného   súdu   z 27.   septembra   2004   a proti   rozsudku   krajského   súdu z 27. januára   2005,   treba   považovať   za   oneskorene   podanú,   keďže   bola   odovzdaná   na poštovú prepravu 19. augusta 2005, teda dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Okrem uvedeného treba ešte uviesť, že vo vzťahu voči notárskemu osvedčeniu a voči rozsudku okresného súdu nie je daná ani právomoc ústavného súdu konať a rozhodnúť, pretože právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu označeným základným právam je iba subsidiárna a je preto daná iba vtedy, ak ochranu týmto právam neposkytuje všeobecný súd. Voči notárskemu osvedčeniu bolo možné podať žalobu na všeobecnom súde, čo sťažovateľ aj   urobil.   Rovnako   voči   rozsudku   okresného   súdu   bolo   prípustné   odvolanie,   a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal krajský súd.

Odlišná je situácia vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu, ktorým bolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté ako neprípustné. Túto časť sťažnosti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.   Vzhľadom   na   platné   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku   bolo dovolanie   sťažovateľa   neprípustné   z dôvodov,   ktoré   sú   správne   uvedené   v uznesení. Sťažovateľ   v dovolaní   ani   len   netvrdil   skutočnosti,   ktoré   by   prípadne   mohli   zakladať prípustnosť dovolania.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2005