znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 180/03-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. I. O., bytom B., vo veci porušenia základného práva na spravodlivý a nestranný súd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 21/00, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Nc 12/00 a v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Nc 52/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. I. O.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. decembra 2002   doručené   a   5.   marca   2003   doplnené   podanie   JUDr.   I.   O.,   bytom   B. (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   spravodlivý a nestranný súd postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 21/00, postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Nc 12/00 a   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Nc 52/02.Z obsahu podania, ktoré ústavný súd podľa jeho obsahu považuje za sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), z jeho doplnenia a z príloh, ktoré boli k tejto sťažnosti priložené, vyplýva, že voči sťažovateľovi sa vedie na Okresnom súde Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 21/00 konanie o zaplatenie 28 000 Sk s príslušenstvom.   Podľa   názoru   sťažovateľa   došlo   v tomto   konaní,   ako   aj   v súvisiacich konaniach na Krajskom súde v Bratislave vedených pod sp. zn. 19 Nc 12/00 a pod sp. zn. 8 Nc 52/02 k porušeniu jeho základného „práva na spravodlivý a nestranný súd“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že „(...) namietam porušenie môjho ústavou zaručeného   práva   na   spravodlivý   a nestranný   súd   protiprávnym   postupom   všeobecných súdov a to: I. senát Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 19 Nc 12/2000 dňa 30. 6. 2000 pod por. č. 26 rozhodol napriek tomu, že predtým bola vznesená námietka predpojatosti voči nemu a o tejto nadriadený súd ešte nerozhodol. II. senát Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 8 Nc 52/2002 o podanej námietke predpojatosti dodnes nerozhodol. III. sudkyňa Okresného súdu Bratislava 5 vo veci sp. zn. 15 C 21/2000 pokračuje v konaní, hoci o námietkach predpojatosti voči nej nebolo zákonným postupom rozhodnuté.“

Sťažovateľ   svoju   sťažnosť   z 30.   decembra   2002   podaním   doručeným   ústavnému súdu 5. februára 2003 doplnil a nasledovne upresnil:„I. Nezákonné uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. 6. 2000 sp. zn. 19 Nc 12/2000 por. č. 26 navrhujem zrušiť. II. Vo veci sp. zn. 8 Nc 52/2002 Krajského súdu v Bratislave navrhujem tomuto súdu uložiť, aby môj návrh vybavil spôsobom stanoveným v zákone. III. Vo veci sp. zn. 15 C 21/2000 Okresného súdu Bratislava 5 navrhujem tomuto súdu uložiť,   aby   v konaní   nepokračoval   až   do   zákonného   rozhodnutia   o mojich   námietkach, vznesených voči pojednávajúcej sudkyni a sudcom odvolacieho senátu.

Navrhujem, aby mi v zmysle § 30 O. s. p. v spojení s § 31a zákona o konaní pred ÚS bol ustanovený advokát alebo komerčný právnik ako zástupca. Tiesnivé osobné a majetkové pomery to u mňa odôvodňujú.“

Sťažovateľ k svojej sťažnosti podaním doručeným ústavnému súdu 7. marca 2003 pripojil aj potvrdenie o svojich osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

  II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdené   porušenie   práv   sťažovateľa   na   spravodlivý a nestranný   súd   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   21/00, postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   Nc   12/00   a v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Nc 52/02. Tento typ námietky pri nedostatku iného tvrdenia sťažovateľa treba podriadiť pod čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

1.   Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   k porušeniu   práva   sťažovateľa   na   spravodlivý a nestranný súd postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 21/00 malo dôjsť tým, že „sudkyňa Okresného súdu Bratislava 5 vo veci sp. zn. 15 C 21/2000 pokračuje v konaní,   hoci   o námietkach   predpojatosti   voči   nej   nebolo   zákonným   postupom rozhodnuté.“

Ústavný súd nahliadnutím do zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 21/00 zistil,   že   Krajský   súd   v Bratislave   o námietkach   zaujatosti   sťažovateľa   voči   konajúcej sudkyni rozhodol uznesením z 30. júna 2000 č. k. 19 Nc 12/00-26 tak, že „Predsedkyňa senátu   Mgr.   J.   Z.   nie   je   vylúčená   z prejednávania   a rozhodovania   vo   veci   vedenej   na Okresnom súde Bratislava V, č. k. 15 C 21/00.“   Sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal „pokračovanie v konaní, hoci o námietkach predpojatosti (...) nebolo zákonným postupom rozhodnuté“,   ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   zistenie   posúdil   ako   zjavne neopodstatnenú.

2. Podstata sťažnosti v časti namietajúcej porušenie práv sťažovateľa na spravodlivý a nestranný súd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Nc 12/00 a v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Nc 52/02 spočíva v tom, že „senát Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 19 Nc 12/2000 dňa 30. 6. 2000 pod por. č. 26 rozhodol napriek tomu, že predtým bola vznesená námietka predpojatosti voči nemu a o tejto nadriadený súd ešte nerozhodol (...) a senát Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 8 Nc 52/2002 o podanej námietke predpojatosti dodnes nerozhodol.“

Zo zapožičaného spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19 Nc 12/00 vyplýva, že podanie sťažovateľa, ktorým mal v úmysle namietať aj zaujatosť senátu krajského súdu, ktorému predsedala JUDr. O. G., táto podľa jej vyjadrenia z 28. augusta 2001 k sťažnosti sťažovateľa, nepovažovala na základe jeho obsahu za kvalifikovanú námietku zaujatosti voči   svojmu   senátu,   a preto   nepostupovala   podľa   §   16   ods.   1   Občianskeho   súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Rovnako zo zapožičaného spisu Kajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Nc 52/02   vyplýva, že ani senát krajského súdu, ktorému predsedal JUDr. M. D., nevidel   dôvod,   prečo   by   sa   mal   krajský   súd   vecou   zaoberať,   totiž   o vylúčení   alebo nevylúčení konajúcej sudkyne už krajský súd rozhodol uznesením z 30. júna 2000 č. k. 19 Nc 12/00-26, a preto podľa § 15 ods. 2 tretej vety OSP podľa názoru krajského súdu niet dôvodu, aby krajský súd znovu posudzoval otázku, či je uvedená sudkyňa vylúčená alebo nie.Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na spravodlivý a nestranný súd postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   Nc   12/00   a v konaní vedenom   pod sp.   zn. 8   Nc 52/02,   ústavný súd poukazuje na to,   že už podľa doterajšej jeho judikatúry je na skúmanie prípustnosti návrhu na začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti, dodržania zákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci súdu o ňom konať a rozhodnúť či splnenia iných zákonom ustanovených náležitostí   zásadne   príslušný   orgán,   ktorý   rozhoduje   o merite   návrhu.   To   znamená,   že právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, obsahuje v sebe právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá   tým   podmienkam,   ktoré   pre   konanie   o ňom   ustanovuje   príslušný   procesný kódex.   Ingerencia   ústavného   súdu   do   výkonu   tejto   právomoci   všeobecným   súdom   je opodstatnená   len   v prípade   jeho   nezlučiteľnosti   s ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (mutatis mutandis I. ÚS 74/02, I. ÚS 115/02).

Podstatou sťažnosti v časti namietajúcej porušenie práva na spravodlivý a nestranný súd je pritom nesúhlas sťažovateľa s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave, ktorý jednak vzhľadom na nekvalifikované námietky zaujatosti a vzhľadom na ustanovenie § 15 ods.   2   tretej   vety   OSP   dospel   k záveru,   že   nie   sú   splnené   zákonné   podmienky   na rozhodovanie o podaniach sťažovateľa.   Podľa názoru ústavného súdu posúdenie otázok podmienok konania prináleží súdu, ktorý rozhoduje o merite veci, čo sa stalo aj v danom prípade. Skutočnosť,   že sa sťažovateľ s právnym názorom   krajského súdu nestotožňuje, nemôže   sama   osebe   viesť   k záveru   o zjavnej   neodôvodnenosti   alebo   arbitrárnosti   tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom, v tomto prípade krajským súdom, by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   115/02).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   posúdenie predmetných   otázok   zo   strany   krajského   súdu   takéto   nedostatky   nevykazuje   a na   jeho meritórne preskúmanie preto ústavný súd nie je oprávnený.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   okolnosti   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2003