I. ÚS 18/95

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach 11. apríla 1995 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Mrázovej a sudcov JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika vo veci podnetu Istrochemu, š.p., v Bratislave, Nobelova 34, zastúpeného komerčným právnikom Mgr. Vladimírom Grauzelom a účastníkov kona- nia Mestského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10 a Obvodného súdu Bratislava 3, Sadová 2 o porušenie základných práv v súvislosti s určením povinnosti zaplatiť súdny poplatok z odporov proti platobným rozkazom v obchodných veciach, bez ústneho pojednáva- nia, takto r o z h o d o l : Podnet Istrochemu, š.p., v Bratislave z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Podnetom z 18. októbra 1994 sa jeho pisateľ domáhal začatia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") a po jeho prejednaní žiadal vysloviť, že rozhodnutiami Obvodného súdu Bratislava 3 a Mestského súdu v Bratislave bolo porušené jeho právo upravené čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") a čl. 2 ods. 3 ústavného zákonač. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len "Listina základných práv a slobôd"). Navrhol preto, aby ústavný súd vydal nález o rozpore rozhodnutí Obvodného súdu Bratislava 3 sp. zn. ROb 608/94 z 18. mája 1994, ďalej rozhod-

- 2 -nutí sp. zn. ROb 662/94, ROb 578/94, ROb 579/94, ROb 580/94,ROb 581/94, ROb 582/94, všetky zo 6. júna 1994, a tiež rozhodnutí sp. zn. ROb 1112/94, ROb 1114/94, ROb 1116/94, ROb 1118/94 a

ROb 1120/94, všetky zo 14. júna 1994, s ústavou a Listinou zá-kladných práv a slobôd. Rovnaký nález navrhoval vydať, ajpokiaľ ide o rozhodnutia Mestského súdu v Bratislave sp. zn.19 Cob 251/94, 19 Cob 252/94, 19 Cob 253/94 všetky z 30. júna1994 a ďalej o rozhodnutia sp.zn. 20 Cob 221/94, 20 Cob 251/94,20 Cob 252/94, 20 Cob 253/94, 20 Cob 271/94, 20 Cob 272/94,20 Cob 273/94, 20 Cob 274/94 a 20 Cob 275/94 všetky zo 14. júla1994, ktorými tento súd všetky napadnuté rozhodnutia súdu prvéhostupňa potvrdil ako vecne správne. Namietal, že súdy, neakceptujúc dôvody uplatnené proti sporným uzneseniam, uložili nimi Istrochemu, š.p., povinnosťkonať niečo, čo neukladá zákon, a že táto povinnosť nebolauložená na základe zákona a ani v jeho medziach. Nadto odvolacísúd pri rozhodovaní o odvolaniach porušil aj ustanovenie   212ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku   (ďalej len "O.s.p."),

čo podľa jeho názoru treba považovať za porušenie čl. 46 ods. 1ústavy. Pisateľ podnetu svoje skutkové tvrdenia odôvodnil tým, že podľa 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súd- nych poplatkoch (ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch") je poplatníkom navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzob- níka určený poplatok z návrhu. Podľa 1 ods. 1 citovaného zákona sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konaniesúdov, ak sa vykonávajú na návrh a sú uvedené v sadzobníkusúdnych poplatkov. Podrobne zdôvodnil, prečo ani podľa ďalšíchustanovení zákona o súdnych poplatkoch nemožno odpor protiplatobnému rozkazu spoplatniť. V tejto súvislosti poukázal najmäna to, akým procesnoprávnym inštitútom odpor je, prípadne akým

nie je, a od toho odvodzoval nemožnosť vzniku poplatkovej povin-nosti z odporu proti platobnému rozkazu. Rovnako, podľa pisateľa

- 3 -podnetu, legislatívne nepresnosti v poznámke č. 7 v položke 1časť I. Prílohy zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. -Sadzobník súdnych poplatkov neumožňujú vyvodiť jednoznačný záver, že sa súdny poplatok platí za odpor proti platobnému rozkazu, pretože to neumožňuje gramatický výklad poznámky č. 7, o ktorýsa práve opiera odôvodnenie Mestského súdu v Bratislave. V podnete jeho pisateľ poukazoval tiež na to, že zneniepoznámky č. 7 k položke č. 1 uvedenej v bode 1. Prílohy zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 150/1993 Z.z., ktorým samení a dopĺňa zákon o súdnych poplatkoch - Zmeny a doplnky Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len "Sadzobník súdnych po- platkov"), a ktorým mal zákonodarca v úmysle spoplatniť tiež

podanie odporu proti platobnému rozkazu, nielenže je nejasné, aleje v rozpore s právom na súdnu ochranu upravenú v ústave. V podnete poukazoval na to, že ak by konajúce súdy uložilipovinnosť na zaplatnenie súdneho poplatku za odpor proti pla-tobnému príkazu v konaní podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, museli by sporné uznesenia Obvodného súdu Bratislava 3 mať náležitosti upravené v 30 ods. 2 citovaného zákona. Podľa tvrdenia pisateľa a s poukázaním na uznesenia Mestského súdu v Bratislave odvolací súd nepreskúmalnapadnuté uznesenia v rozsahu požadovanom v odvolaní a v odôvod-není sa nevysporiadal ani s jednou z námietok uvedených v odvo-laní, a tým porušil 48 ods. 2 a 6 zákona č. 511/1992 Zb..

V závere odôvodnenia podnetu poukázal na uznesenie Najvyš- šieho súdu Slovenskej republiky (uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky č. 7 roč. 1994, č. 97), ktorý rozhodujúc v inej veci, o tej istej otázke, zaujal v ňom stanovisko, s ktorým pisateľ podnetu nesúhlasil, lebo bol toho názoru, že poznámky k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov sa na ostatné položky sadzobníka vzťahujú iba v tom prípade, ak je - 4 -to v týchto položkách vyslovene uvedené. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo 7. marca 1995 prijal podnet Istrochemu, š.p., v Bratislave, čím podľa   18ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov začalo konanie pred týmto súdom. Pred prejednaním prijatého podnetu na výzvu ústavného súdu podľa 29 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. sa k obsahu podnetu vyjadrili už uvedené vše-

obecné súdy, menovite Obvodný súd Bratislava 3 a Mestský súdv Bratislave, ktoré vo svojich vyjadreniach zhodne uviedli, žev sporných veciach konali v súlade so zákonom a právom žiadalizaplatiť súdny poplatok z odporu proti platobnému rozkazu vyda-nému v konaní vo veciach obchodných. Vo veciach prerokovaných ústavným súdom podľa čl. 125, 126, 127, 129 ods. 4 ústavy sa koná ústne pojednávanie. V danom prípade išlo o prejednanie podnetu podľa čl. 130 ods. 3 ústavy, a preto bol tento prejednaný bez ústneho pojednávania ( 30 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.38/1993 Z.z.). V prejednávanom prípade išlo o posúdenie, do akej miery,a či vôbec obstojí námietka pisateľa podnetu, podľa ktorej ulože-ním povinnosti zaplatiť poplatok z odporu v obchodných veciachdošlo k porušeniu základného práva upraveného v čl. 13 ods. 1 ústavy, podľa ktorého aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok z odporu možno uložiť len na

základe zákona, v jeho medziach, a pri zachovaní základných práv a slobôd; rovnako či došlo k porušeniu základného práva upraveného v čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikto nesmie byť nútený konať, čo zákon neukladá.

- 5 - Je nespornou skutočnosťou, že povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (čl. 13 ods. 1 ústavy). Rovnako, podľa čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, každý je oprávnený konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa názoru   ústavného súdu povinnosť   zaplatiť súdny poplatok z odporu proti platobnému rozkazu je uložená zákonoma pre tento záver svedčí skutočnosť, že ak by takáto povinnosť nebola upravená všeobecnými ustanoveniami zákona (resp. jeho prílohami), súdny poplatok z odporu proti platobnému rozkazu by

mal zaplatiť len účastník, ktorý podaním odporu, zákonom uprave-ným spôsobom, sa bráni proti zaplateniu sumy vymáhanej v skráte-nom súdnom konaní, avšak len vo všeobecných občianskych veciach,a nie aj vo veciach obchodných. Za tohto stavu by sa v občianskomsúdnom konaní o obchodných veciach odporca dostal do výhodnejšejsituácie než účastník   (odporca) vo všeobecných občianskych veciach, a to napriek tomu, že ide o konania druhovo zhodné. Takéto postavenie účastníkov by sa dostalo do rozporu s ústavno-procesným princípom právnej ochrany pred súdmi v zmysle čl. 47ods. 3 ústavy o rovnosti účastníkov v konaní pred súdmi. Na tomto závere nemení nič ani tá skutočnosť, že odlišná interpretácia zákona by mohla vyplynúť zo striktného pridržiava-nia sa názoru, že poznámky k jednotlivým položkám Sadzobníka súdnych poplatkov sa vzťahujú len k príslušnej položke sadzobní-

ka, pričom položka 2 tohto sadzobníka žiadne poznámky neobsahuje. Správnosť výkladu možno skôr pripisovať určitým technickým legis- latívnym nedostatkom, ktoré si vyžadujú výklad zákona, ktorý je vždy prípustný, než zámeru zákonodarcu spoplatniť len odpor poda- ný proti platobnému rozkazu vo všeobecných občianskych veciach.Za tejto situácie ústavný súd uzavrel, že poznámky k položke 1Sadzobníka súdnych poplatkov upravujú platenie poplatkov vo všet-kých procesných situáciách, ktoré sa vyskytujú v občianskomsúdnom konaní bez ohľadu na charakter uplatňovaného nároku, teda

- 6 -bez ohľadu na to, či ide o všeobecnú občianskoprávnu vec podľapoložky 1 alebo o vec v tomto konaní špecifickú, v konkrétnomprípade obchodnú podľa položky 2 Sadzobníka súdnych poplatkov. Pri výklade a uplatňovaní zákonov (rovnako ústavných zákonov a ostatných   všeobecne záväzných   právnych predpisov)   treba postupovať tak, aby boli v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Preto nie je možné zákon o súdnych poplatkoch uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavnoprocesného princípu právnej ochrany pred súdmi, kde všetci účastníci sú si rovní, a to len z dôvodu legislatívnej nejasnosti textu, ktorú možno odstrániť práve výkladom v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy. Keďže táto povinnosť zaplatiť súdny poplatok z odporu je uložená zákonom, nemožno petitu podnetu vyhovieť. Pre úplnosť právneho posúdenia podnetu ústavný súd konštatu- je, že tvrdenie jeho pisateľa o porušení procesnoprávnych ustano-vení 212 ods. 1 O.s.p. odvolacím súdom, a tým i porušeniačl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd je v danom prípade právne nerozhodné, pretože takétoporušenie nemá nadväznosť na porušenie ústavnoprocesných princí-pov v konaní pred všeobecnými súdmi s ohľadom na petit, ktorý

pisateľ podnetu v ňom jednoznačne formuloval. Naviac, pisateľpodnetu sa domáhal zákonom ustanoveným postupom svojho práva,čo čl. 46 ods. 1 ústavy aj predpokladá, a v tomto postupe mubránené nebolo. Odvolací súd v záujme zistenia objektívnej pravdyoprávnene skúmal len tie dôvody odvolateľa, ktoré, podľa uváženia súdu, mohli mať význam pre rozhodnutie vo veci samej. Rovnako zaprávne nerozhodnú, pre posúdenie porušenia práva pisateľa podnetuupraveného čl. 46 ods. 1 ústavy a v spojitosti s tým i dodržania povinnosti všeobecnými súdmi, ktorú upravuje čl. 2 ods. 2 ústavy,treba považovať aj námietku pisateľa podnetu o porušení ustano-venia 30 ods. 2 a 48 ods. 2 a 6 zákona č. 511/1992 Zb.o správe daní a poplatkov. V konaní pred všeobecnými súdmi tento

- 7 -zákon uplatnený nebol a povinnosť zaplatiť súdny poplatok bolauložená podľa zákona o súdnych poplatkoch a jeho prílohy Sadzob-

níka súdnych poplatkov. Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Košiciach 11. apríla 1995

Za správnosť vyhotovenia JUDr. Viera Mrázová predsedníčka senátu