znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 18/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., D., zastúpenej advokátom JUDr. V. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 520/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., D.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra 2011   doručená   sťažnosť   spoločnosti   A.,   s.   r.   o.,   D.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namieta   porušenie   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   49   Er   520/2010   v súvislosti s podaním sťažovateľky z 28. apríla 2011.

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza: „Na Okresnom súde... sa pod spis. zn. 49 Er 520/2010 vedie konanie o námietkach povinného proti exekúcii v exekučnom konaní   našej   spoločnosti   ako   oprávneného   proti   povinnému...   o vymoženie   366,81   eur a príslušenstva vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. P. U. pod spis. zn. EX 614/2010... 03.   02.   2011   sme sa   ako   oprávnený   na výzvu okresného súdu k námietkam povinného vyjadrili, pričom v danom vyjadrení sme súčasne... podali návrh na rozhodnutie o trovách konania o námietkach.

Uznesením Okresného súdu... pod č. k. 49 Er 520/2010-32 zo dňa 19. 04. 2011 bolo konanie   o   námietkach   povinného   proti   spomenutej   exekúcii   zastavené...   Nakoľko   toto uznesenie vyššieho súdneho úradníka neobsahovalo rozhodnutie o trovách konania, dňa 28. 04. 2011 sme... podali návrh na doplnenie tohto uznesenia o rozhodnutie o trovách konania.

Keďže aj napriek uvedenému návrhu bol okresný súd vo veci viac ako päť mesiacov nečinný, dňa 29. 09. 2011 sme sa obrátili na predsedu súdu so sťažnosťou na postup súdu... Dňa 14. 10. 2011 nám bola doručená odpoveď predsedu súdu na našu sťažnosť..., ktorú predseda   súdu   kvalifikoval   ako   neprípustnú,   nakoľko   ako   orgán   štátnej   správy   súdov nemôže zasahovať do rozhodovacej činnosti sudcov.

Situácia je teda taká, že okresný súd do dnešného dňa o našom návrhu na doplnenie dotknutého uznesenia nijakým spôsobom nerozhodol. Pritom, ak účastník konania podá návrh na doplnenie uznesenia, súd musí o takomto návrhu meritórne rozhodnúť; buď vydá doplňujúce   uznesenie   alebo   návrh   na   doplnenie   zamietne   osobitným   uznesením,   proti ktorému je prípustné odvolanie.

Ústavne nekonformný a teda zjavne neprípustný je však taký procesný postup, ktorý v danej veci zvolil okresný súd, a ktorý vo svojej podstate znamená ignorovanie návrhu účastníka na doplnenie takého uznesenia, ktorým sa navyše končí konanie vo veci samej, a to všetko za situácie, kedy vo veci nerozhodoval sudca, ale len vyšší súdny úradník. V danom prípade teda postupom okresného súdu v súvislosti s našim návrhom na doplnenie spomenutého uznesenia dochádza k takej interpretácii a aplikácii dotknutých noriem,   ktorá   nie   je   zlučiteľná   s   ústavou,   a   tento   postup   v   konečnom   dôsledku   vedie k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„...   základné   práva   našej   spoločnosti   domáhať   sa   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1 Ústavy... a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   článku   48   ods.   2   Ústavy...   a   právo   na   prejednanie   našej   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   článku   6   ods.   1   Dohovoru...   postupom   Okresného   súdu... v konaní vedenom pod spis. zn. 49 Er 520/2010 (pri rozhodovaní o návrhu oprávneného zo dňa 28. 04. 2011 na doplnenie uznesenia pod č. k. 49 Er 520/2010-32 o rozhodnutie o trovách konania) porušené bolo.

Okresnému súdu... prikáže, aby v konaní vedenom pod spis. zn. 49 Er 520/2010 konal (o   návrhu   oprávneného   zo   dňa   28.   04.   2011   na   doplnenie   uznesenia   pod   č.   k. 49 Er 520/2010-32 o rozhodnutie o trovách konania) bez zbytočných prieťahov a Okresný súd... zaviaže uhradiť našej spoločnosti na účet nášho právneho zástupcu... trovy konania v sume 314,18 eur s DPH, do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   Ústavný   súd   zo   sťažnosti,   jej   príloh   a   dopytom   na   okresnom   súde   zistil,   že sťažovateľka   namieta   nesprávny   postup   okresného   súdu,   čím   podľa   jej   názoru došlo k porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl.   6   dohovoru.   V tejto   súvislosti   sťažovateľka   predovšetkým   namieta,   že „Uznesením Okresného súdu... pod č. k. 49 Er 520/2010-32 zo dňa 19. 04. 2011 bolo konanie o námietkach povinného proti spomenutej exekúcii zastavené; uvedené uznesenie nevydal sudca, ale vyšší súdny úradník. Nakoľko toto uznesenie vyššieho súdneho úradníka neobsahovalo rozhodnutie o trovách konania, dňa 28. 04. 2011 sme... podali návrh na doplnenie tohto uznesenia o rozhodnutie o trovách konania.“.

II. A K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy

7. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami,   ak   sa   sťažovateľ   nemôže   v súčasnosti   a nebude   môcť   ani   v budúcnosti domáhať   ochrany   svojich   práv   pred   iným   súdom   prostredníctvom   iných   právnych prostriedkov,   ktoré   mu   zákon   na   to   poskytuje.   Namietané   porušenie   niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

8. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom   súdnom   konaní   sú   povinné   vykladať   a aplikovať   príslušné   zákony na konkrétny   prípad   v súlade   s ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou podľa   čl.   7   ods.   5   ústavy,   sú   primárne   zodpovedné   aj   za   dodržiavanie   tých   práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.   Ústavný   súd   predstavuje   v tejto   súvislosti ultima   ratio inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   (III.   ÚS   149/04,   IV.   ÚS   135/05).   Zásada   subsidiarity reflektuje okrem   iného aj princíp   minimalizácie zásahov ústavného   súdu   do   právomoci všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konaní   o sťažnosti   preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

9. Nosné dôvody sťažovateľkinej sťažnosti spočívajúce v namietaní, že okresný súd uznesením č. k. 49 Er 520/2010-32 z 19. apríla 2011 (ktorým konanie o námietkach proti exekúcii zastavil) nerozhodol o trovách konania a že uvedeným uznesením rozhodol vyšší súdny   úradník,   nemajú   požadovanú   ústavnú   dimenziu.   Pokiaľ   sťažovateľka   v rozsahu namietaných   skutočností   nesúhlasila   s napadnutým   uznesením   okresného   súdu   č.   k. 49 Er 520/2010-32   z 19.   apríla   2011   (o zastavení   konania   o námietkach   proti   exekúcii), ktoré   jej   bolo   doručené   28.   apríla   2011,   mala   možnosť   proti   tomuto   uzneseniu   podať odvolanie   v zmysle   poučenia   vyplývajúceho   z tohto   uznesenia.   Sťažovateľka   teda   mala možnosť brániť sa v rozsahu uvádzaných nosných dôvodov (pozri bod 9), a to v rámci riadnych opravných prostriedkov (odvolanie) proti namietanému uzneseniu okresného súdu č. k. 49 Er 520/2010-32 z 19. apríla 2011 (ktorým konanie o námietkach proti exekúcii zastavil). Takéto konanie predchádza v zmysle zásady subsidiarity konaniu pred ústavným súdom. Napokon nemožno nevziať do úvahy, že sťažovateľka bola zastúpená v konaní pred okresným   súdom   advokátom   (kvalifikovaným   právnym   zástupcom),   pričom   nevyužila riadny opravný prostriedok (odvolanie), ktorý jej poskytuje/poskytoval zákon (uznesenie č. k. 49 Er 520/2010-32 z 19. apríla 2011 nadobudlo právoplatnosť 14. mája 2011).

10. Ústavné súdnictvo   a právomoc ústavného   súdu   sú   vybudované predovšetkým na zásade   prieskumu   vecí   právoplatne   skončených,   v ktorých   protiústavnosť   nemožno napraviť   iným   spôsobom,   najmä   procesnými   prostriedkami   vyplývajúcimi   z príslušných procesných noriem (predovšetkým Občiansky súdny poriadok). Ak teda sťažovateľka má alebo   v minulosti   mala   možnosť   domáhať   sa   ochrany   svojich   práv,   ktorých   porušenie namieta, pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu konať o jej sťažnosti. Nedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva priamo z ústavy (čl. 127 ods. 1).

11.   Ústavný   súd   preto   už   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažnosť sťažovateľky v časti, v ktorej namietala porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, odmietol z dôvodu neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

12. Navyše v rozsahu sťažovateľkiných tvrdení o porušení základného práva podľa čl.   46   ods.   1   ústavy   v súvislosti   s   napadnutým   uznesením   okresného   súdu   (č.   k. 49 Er 520/2010-32 z 19. apríla 2011) ústavný súd zistil, že toto rozhodnutie okresného súdu nadobudlo   právoplatnosť 14.   mája   2011,   pričom návrh   ústavnému   súdu   podala sťažovateľka   až 2.   decembra   2011.   Keďže   podľa   § 53   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde sťažnosť   možno   podať   v   lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia, sťažovateľka zákonnú lehotu 2 mesiacov očividne nedodržala, a preto jej sťažnosť v tejto časti bolo potrené odmietnuť aj pre jej oneskorenosť.

II. B K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

13. Ústavný súd z obsahu sťažnosti, k nej pripojených príloh a dopytom na okresnom súde zistil, že sťažnosť v časti, v ktorej namieta porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zjavne neopodstatnená.

14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).

15.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach,   ktorými   sťažovatelia   namietajú zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, II. ÚS 55/02, IV. ÚS 102/05). Ústavný súd rovnako vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 120/03), pričom jednorazový „výpadok“ v konaní súdu nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.

16. Sťažovateľka v sťažnosti špecifikovala dobu, v ktorej okresný súd mal porušiť jej základné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote v čase od   28.   apríla   2011,   keď   podala   návrh   na   doplnenie   uznesenia   o zastavení   konania o námietkach proti exekúcii, do 29. septembra 2011, ktoré odôvodnila tým, že „... napriek uvedenému návrhu bol okresný súd vo veci viac ako päť mesiacov nečinný, dňa 29. 09. 2011 sme   sa   obrátili   na   predsedu   súdu   so   sťažnosťou...“. Vzhľadom   na   uvedené,   najmä na namietanú dĺžku konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 49 Er 520/2010 (približne 5 mesiacov), táto dĺžka sama osebe, aj keby návrh sťažovateľky na doplnenie uznesenia okresného súdu mal právny význam, nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote, a preto sťažnosť smerujúcu proti postupu okresného súdu bolo potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

17. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v časti, v ktorej namietala porušenie čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   odmietol   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

III.

18.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2012