znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 18/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   politickej   strany   Kresťanskodemokratického   hnutia   – Okresné centrum KDH v P., P., a Ing. P. S., G., zastúpených advokátom JUDr. F. B., K., ktorou namietali porušenie základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 31 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 19 S 3/2010 a jeho uznesením z 13. októbra 2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   politickej   strany   Kresťanskodemokratického   hnutia   –   Okresné   centrum KDH v P. a Ing. P. S.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 11. novembra 2010 doručená sťažnosť politickej strany Kresťanskodemokratického hnutia – Okresné   centrum   KDH   v P.   a Ing.   P.   S.   (ďalej   aj   „sťažovateľka“   a „sťažovateľ“   alebo „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 31 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 S 3/2010 a jeho uznesením z 13. októbra 2010 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2.   Z   obsahu   sťažnosti,   priložených   príloh   a   zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 19 S 3/2010 ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa uchádzal o účasť vo voľbách starostu obce G., ktoré sa mali konať 27. novembra 2010 (v čase rozhodovania ústavného súdu tieto voľby   už prebehli,   pozn.).   Sťažovateľ   v   rámci   koalície   Kresťanskodemokratické   hnutie a politickej   strany   Sloboda   a   Solidarita   (ďalej   len   „koalícia   politických   strán“)   podal 30. septembra 2010 prostredníctvom povereného splnomocnenca Ing. F. P. zapisovateľovi miestnej volebnej komisie v G. (ďalej len „volebná komisia“) kandidátnu listinu koalície politických strán pre voľbu starostu obce G. Volebnej komisii podal kandidátnu listinu na starostu v G. tiež Ing. J. K., a to v rámci koalície politických strán SDKÚ, Most a Sloboda a Solidarita; kandidátnu listinu za politickú stranu Sloboda a Solidarita podpísal 1. októbra 2010 krajský predseda strany. Volebná komisia 8. októbra 2010 preskúmala podľa § 22 ods. 1   zákona   č.   346/1990   Zb.   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o voľbách“)   kandidátne listiny   koalície   politických   strán   a politických hnutí a nezaregistrovala oboch kandidátov na starostu, t. j. sťažovateľa a Ing. J. K. z dôvodu, že oboch podporila politická strana Sloboda a Solidarita. Dňa 11. októbra 2010 politická strana Sloboda a Solidarita písomne volebnej komisii oznámila, že odvoláva svoju podporu   kandidátovi   na   starostu   Ing.   J.   K.   Návrhom   z   11.   októbra   2010   sa   koalícia politických strán (proti volebnej komisii, pozn.) na okresnom súde domáhala, aby vydal rozhodnutie o zaregistrovaní sťažovateľa za kandidáta koalície politických strán na starostu obce G. Okresný súd uznesením z 13. októbra 2010 návrh zamietol.

3. Sťažovatelia po odcitovaní čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 31 a čl. 46 od. 1 ústavy (iba) uviedli, že «okresný súd... svojim ústavne nekonformným výkladom porušil vyššie uvedené základné práva sťažovateľov tým, že vylúčil kandidáta Ing. P. S. z účasti na slobodnej súťaži na   funkciu   starostu...   Sťažovatelia   nerozumejú,   z   akých   dôvodov   vo   vzťahu   ku sťažovateľovi...   „nemôže   obstáť“   dodatočné   prehlásenie   politickej   Strany   Sloboda a Solidarita z 11. októbra 2010 o tom, že ruší politickú podporu pre kandidáta Ing. J. K. Uvedenú skutočnosť okresný súd pri svojom rozhodovaní mal zobrať v úvahu (keď už to neurobila   miestna   volebná   komisia)   a   zaregistrovať   ako   kandidáta   Ing. P.   S.   Veď kandidátna listina spĺňala náležitosti § 21 a § 22 volebného zákona a nebola žiadnym spôsobom upravovaná. Skutočnosť, že u ďalšieho kandidáta na funkciu starostu došlo k deklarovanej „administratívnej chybe“ nemôže diskvalifikovať sťažovateľa... z účasti vo voľbách a uplatňovania jeho pasívneho volebného práva.». Sťažovatelia tiež uviedli, že „slobodná súťaž politických síl nachádza výraz predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom   fungovania   demokratického   štátu.   S touto   požiadavkou   je   potrebné konfrontovať volebný zákon a sledovať, či umožňuje a ochraňuje slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.“

4. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Uznesením Okresného súdu... č. k. 19 S 3/2010 z 13. októbra 2010 bolo porušené základné právo sťažovateľov zaručené v čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 31 Ústavy...

2. Ústavný súd uznesenie Okresného súdu... č. k. 19 S 3/2010-11 z 13. októbra 2010 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu... na ďalšie konanie.

3. Okresný súd... je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania... do 15 dní od doručenia tohto nálezu...“

II.

5.   Aj   keď   sťažovatelia   v   petite   svojej   sťažnosti   (bod   4)   nenamietali   porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd zobral na zreteľ okolnosť, že v samotnom   texte   sťažnosti   (bod   3)   uvádzajú   aj   čl.   46   ods.   1   ústavy,   a   preto   posúdil sťažnosť aj v medziach tohto základného práva.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 30 ústavy občania majú právo zúčastňovať   sa   na   správe   verejných   vecí   priamo   alebo   slobodnou   voľbou   svojich zástupcov... (odsek 1). Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám (odsek 4). Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

II.A

K namietanému porušeniu základných práv v prípade sťažovateľa

9. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 19 S 3/2010 ústavný súd zistil, že účastníkmi tohto súdneho konania „o návrhu na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta“ boli koalícia politických strán a volebná komisia. Sťažovateľ teda účastníkom tohto konania, ktorého napadnuté rozhodnutie ústavný súd preskumáva, nebol.

10. Jedným z dôvodom odmietnutia ústavnej sťažnosti je situácia, keď ide o návrh podaný niekým zjavne neoprávneným (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

11. Ústavnú sťažnosť môže podať len ten, kto bol účastníkom predchádzajúceho (posudzovaného)   konania   a   koho   sa   teda   príslušný   návrh   orgánu   verejnej   moci   (súdu) priamo dotýka. Medzi napadnutým rozhodnutím (postupom) všeobecného súdu a tvrdeným porušením základných práv musí existovať jasný príčinný vzťah, kauzalita. Nie je totiž úlohou ústavného súdu preskúmavať správnosť rozhodnutia (postupu) orgánu verejnej moci (súdu), ale len to, či sa napadnuté rozhodnutie alebo postup tohto orgánu skutočne zakladá na porušení ústavne zaručených právach a slobodách.

12. Z uvedených súvislostí vyplýva, že sťažovateľ nebol účastníkom namietaného súdneho konania (bod 9). Táto skutočnosť v neposlednom rade vyplýva tiež z ustanovenia § 17 ods. 4 zákona o voľbách (pozri bod 18), preto musela byť jeho sťažnosť odmietnutá ako podaná zjavne neoprávnenou osobou (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v prípade sťažovateľky

13.   Sťažovateľka   namietala porušenie   základného   práva   (aj)   podľa   čl.   46   ods.   1 ústavy postupom okresného súdu v označenom konaní a jeho uznesením z 13. októbra 2010.

14.   Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   základné   právo   na   súdnu   ochranu   zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa možno domáhať   v   medziach   a   za   podmienok   ustanovených   vykonávacími   zákonmi   (napr. III. ÚS 124/04).

15. Podľa čl. 142 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

16.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).

17. Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy   neznamená   právo   na   úspech   v   konaní   pred   všeobecným   súdom   a   nemožno   ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v súdnom spore (II. ÚS 21/02, IV. ÚS 277/05).

18. V prerokovávanej veci okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol návrh (aj) sťažovateľky, keď v odôvodnení uviedol:

„Navrhovatelia...   podali   návrh   na   súd,   aby   rozhodol   o   zaregistrovaní   kandidáta koalície politických strán... Ing. P. S... pre voľby na starostu obce G., ktoré sa uskutočnia 27. 11. 2010. Ako dôvod uviedli, že rozhodnutie... volebnej komisie... č. 202/2010 z 8. 10. 2010 je nepreskúmateľné, keďže sa nedá z neho zistiť či uvedeného kandidáta na post starostu obce G. Ing. P. S. zaregistrovali alebo nezaregistrovali do volieb, ktoré sa majú uskutočniť dňa 27. 11. 2010...

Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 346/1990 Zb. kandidátne listiny pre voľbu starostu obec môžu podávať politické strany. Každá politická strana môže na kandidátnej listine uviesť iba   jedného   kandidáta.   Politické   strany   môžu   podať   kandidátne   listiny   so   spoločným kandidátom. Kandidátne listiny sa doručia v dvoch rovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej komisie, najneskôr 55 dní predo dňom volieb. Politické strany doručia kandidátne listiny prostredníctvom splnomocnenca.

Podľa   §   22   ods.   1   citovaného   zákona,   miestna   volebná   komisia   predložené kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ktorý je uvedený na kandidátnej listine, ktorá nespĺňa náležitosti podľa tohto zákona.

Podľa § 22 ods. 2 cit. zákona, ust. § 17 ods. 2 až 5 platia rovnako. Podľa § 17 ods. 4 cit. zákona, proti rozhodnutiu... volebnej komisie o zaregistrovaní kandidáta alebo o nezaregistrovaní kandidáta môžu podať kandidujúce politické strany a nezávislí kandidáti návrh na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta, alebo návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na súd. Návrh treba podať do 3 dní odo dňa rozhodnutia... volebnej komisie. Proti rozhodnutiu súdu sa nemožno odvolať. Ako   vyplynulo   z   listinných   dôkazov,...   volebná   komisia   vydala   rozhodnutie   pod č. 202/2010   dňa   8.   10.   2010.   Išlo   o   rozhodnutie...   volebnej   komisie   o   nezaregistrovaní kandidátov na kandidátnych listinách pre voľby   starostu   obce Ing.   P.   S.   a Ing. J.   K.   z dôvodu,   že obidvoch kandidátov na post starostu podporila politická strana Sloboda a Solidarita. Aj keď sa je možné stotožniť sčasti s návrhom navrhovateľov... o nedostatkoch tohto rozhodnutia, kde chýba vo výrokovej časti opakované uvedenie toho, že títo kandidáti nie sú zaregistrovaní na kandidátov a nie je poukázané na konkrétne ustanovenie, podľa ktorého rozhodli, zo samotného textu tohto rozhodnutia vyplýva, že... volebná komisia... vydala   rozhodnutie   o   nezaregistrovaní   kandidátov   na   kandidátnych   listinách   pre   voľby starostu obce a uvádzala okrem Ing. P. S. aj Ing. J. K.

Dôvodom   bolo,   že   oboch   týchto   kandidátov   podporila   politická   strana   Sloboda a Solidarita, čo zákona (zákon, pozn.) v citovanom ustanovení § 21 ods. 1 vylučuje. Nemôže obstáť ani dodatočné prehlásenie politickej strany Sloboda a Solidarita z 11. 10. 2010, ktorým ruší politickú podporu pre kandidáta Ing. J. K. Toto prehlásenie bolo (malo byť správne nebolo, pozn.) urobené pred doručením kandidátnych listín... volebnej komisii. Po doplnení okrem kandidátnej listiny súd sa oboznámil aj s vyhlásením kandidáta na starostu obce Ing. P. S., z ktorého vyplýva takisto, že prijíma túto kandidatúru, súhlasí s ňou na kandidátnej   listine   politických   strán   Kresťansko-demokratického   hnutia   a Slobody   a Solidarity.   Z   toho   vyplýva,   že   nielen   kandidátna   listina   obsahuje   podpis   a   údaje splnomocnencov týchto politických strán, teda tak strany KDH ako aj polit. strany Slobody a Solidarity, ale aj samotný kandidát vyhlasuje, že súhlasí s kandidatúrou za tieto dve strany.   Zákon   neuvádza   možnosť   takú,   že   po   doručení   týchto   listín   a   po   rozhodnutí... volebnej komisie je možné akýmkoľvek spôsobom upravovať kandidátne listiny. Jediným opravným   prostriedkom   je   rozhodnutie   súdu   a   súd   má   za   to,   že   napriek   strohému rozhodnutiu,... volebná komisia... rozhodla vecne správne...“

19.   Podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému všeobecných   súdov,   ale podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.   Pri   uplatňovaní   tejto   právomoci   nie   je   úlohou   ústavného   súdu   zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná už spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.

20.   V   nadväznosti   na   to   nie   je   ústavný   súd   zásadne   oprávnený   preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly   zo   strany   ústavného   súdu   len   vtedy,   ak   by   ním   vyvodené   závery   boli   zjavne neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).

21. Z obsahu sťažnosti vzťahujúceho sa na túto jej časť (pozri bod 3) vyplýva, že sťažovateľka vyčíta okresnému súdu (a predtým aj volebnej komisii) «že vylúčil kandidáta Ing. P. S. z účasti na slobodnej súťaži na funkciu starostu... Sťažovatelia nerozumejú, z akých   dôvodov   vo   vzťahu   ku   sťažovateľovi...   „nemôže   obstáť“   dodatočné   prehlásenie politickej Strany Sloboda a Solidarita... že ruší politickú podporu pre kandidáta Ing. J. K. Uvedenú   skutočnosť   okresný   súd   pri   svojom   rozhodovaní   mal   zobrať   v   úvahu...   a zaregistrovať ako kandidáta Ing. P. S... Skutočnosť, že u ďalšieho kandidáta na funkciu starostu   došlo   k   deklarovanej   „administratívnej   chybe“   nemôže   diskvalifikovať sťažovateľa...   z účasti vo voľbách a uplatňovania jeho pasívneho volebného práva.». K samotnej   ústavnoprávnej   argumentácii,   ktorá   je   v   okolnostiach   danej   veci   rozhodujúca, sťažovateľka okrem odcitovania príslušných článkov ústavy (zhodne s bodom 8) uviedla, že „slobodná súťaž politických síl nachádza výraz predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom   fungovania   demokratického   štátu.   S   touto   požiadavkou   je   potrebné konfrontovať volebný zákon a sledovať, či umožňuje a ochraňuje slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.“.

22.   V   danej   veci   ústavný   súd   nezistil,   že   by   napadnutý   postup   a   rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 19 S 3/2010 z 13. októbra 2010 boli svojvoľné a že by zasahovali do základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa názoru ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Navyše treba uviesť, že z pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové a právne závery okresného súdu považovať za arbitrárne alebo zjavne neopodstatnené.

23. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd konštatuje, že tento konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné   pre   posúdenie   veci   interpretoval   a   aplikoval   a   jeho   úvahy   vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   a   volebného   zákona   je   namietané   uznesenie okresného súdu aj náležite odôvodnené. Ústavný súd považuje postup okresného súdu za legitímny a vylučujúci možné porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

24.   V   súvislosti   so   sťažovateľkiným   prejavom   nespokojnosti   s   namietaným uznesením okresného súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania   a   predstavy   účastníka   konania. Podstatou   je,   aby   postup   súdu   bol   v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd   dôvod   zasahovať   do   postupu   a   rozhodnutí   súdov,   a   tak   vyslovovať   porušenia základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť   medzi   napadnutým   uznesením   okresného   súdu   a   namietaným   porušením označených práv, a preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

II.C

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 31 ústavy v prípade sťažovateľky

25.   Keďže   sťažovateľka   namietala   tiež   porušenie   svojich   základných   práv   podľa čl. 30   ods.   1   a   4   a   čl.   31   ústavy   len   z   dôvodu   ústavne   nekonformného   výkladu hmotnoprávnych   a procesnoprávnych   predpisov   v jej   veci,   ústavný   súd   nepovažoval   za potrebné zaoberať sa osobitne uvedenými článkami ústavy, ktoré mali byť podľa nej taktiež porušené.   Pretože   ústavný   súd   nezistil   príčinnú   súvislosť   medzi   napadnutým   postupom a uznesením okresného súdu a možným porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, nemožno vzhľadom na to uvažovať ani o porušení ďalších sťažovateľkiných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 31 ústavy.

26. Absencia porušenia ústavnoprávnych princípov vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti   všeobecných   súdov   za   porušenie   základných   práv   sťažovateľky hmotnoprávneho   charakteru   (IV.   ÚS   116/05).   Ústavný   súd   totiž   v   súlade   so   svojou doterajšou   judikatúrou   (napr.   II.   ÚS   78/05)   zastáva   názor,   že   všeobecný   súd   zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto   porušenie   nevyplýva   z   toho,   že   všeobecný   súd   súčasne   porušil   ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom toho, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy.

27. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky je aj v časti namietajúcej porušenie čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 31 ústavy zjavne neopodstatnená.

III.

28. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov na ochranu ústavnosti (zrušenie napadnutého rozhodnutia), keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011