znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 18/05-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Margity Mydlovej, B. B., zastúpenej advokátkou JUDr. D. Š., Advokátska   kancelária,   B.   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 13 C 263/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 263/98 p o r u š i l právo Margity Mydlovej, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   263/98 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Margite Mydlovej p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk   (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Banská   Bystrica p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Margite   Mydlovej p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 11 991 Sk   (slovom   jedenásťtisícdeväťstodeväťdesiatjeden   slovenských   korún),   ktoré   je Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý   vyplatiť jej na účet advokátky JUDr. D. Š., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 20. januára 2005 č.   k.   I. ÚS   18/05-7 prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Margity   Mydlovej,   B.   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 263/98.

1.   1.   Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľka   je účastníkom   konania,   ktorého predmetom   je   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v osade Bully, v kat. úz. Donovaly. Žaloba bola podaná na súde 8. júla 1998. „Odo dňa podania návrhu sa prvé pojednávanie konalo dňa 12. 4. 2000, ktoré bolo tiež odročené. Konanie vo veci prebieha už šiesty rok. Sťažovateľka má 77 rokov, vzhľadom k tomu, že konanie vo veci prebieha už šiesty rok nemôže svoj majetok nerušene užívať, pričom   nemôže   dokončiť   ani   rekonštrukciu,   ktorú   je   nutné   vykonať   na   nehnuteľnosti   – dome, pretože pri tejto činnosti by zasiahla aj do nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu. (...) Tým, že konanie vo veci prebieha už šiesty rok vzniká sťažovateľke značná škoda a to tým, že sa znehodnotil materiál, ktorý mala zakúpený na rekonštrukciu domu, tým že niektoré pozemky sú podmočené a nebolo vykonané ich odvodnenie podmáča sa i rodinný dom. Z tohto podmočenia, pretože pivnice sú už úplne vlhké sa prepadáva dlažba v dome, omietky   na   stenách   sú   roztrhnuté.   Tento   dlho   pretrvávajúci   stav   bude   mať   zrejme   za následok, že v dome bude nutné vykonať drenáž, opravu základov domu a mikropilotáž. Pričom tržná hodnota predmetného rodinného domu sa pohybuje okolo piatich miliónov korún (...)

Sťažovateľka požaduje finančné zadosťučinenie z dôvodu porušenia jej ústavných práv čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože bolo porušené právo sťažovateľky, aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, čím jej vznikla škoda na jej nehnuteľnom majetku (...).

Sťažovateľka   na   ochranu   svojich   práv   listom   zo   dňa   19.   4.   2000   poukázala   na prieťahy   v konaní   a listom   zo   dňa   8.   2.   2002   (oba   listy   adresované   Okresnému   súdu v Banskej Bystrici) žiadala o nariadenie pojednávania.

Sťažovateľka   súhlasí,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho pojednávania. (...)“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nasledovný nález:

„Nekonaním   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici   bolo   porušené   ústavné   právo sťažovateľky   zakotvené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a priznáva   sa   jej finančné   zadosťučinenie   2.000.000,-   Sk,   ktoré   bude   vyplatené   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti nálezu“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. J. D., listom z 21. februára 2005 sp.   zn.   Spr.   4006/05   a právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 4. marca 2005.

2. 1. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala:

„(...) Pokiaľ sa týka aktuálneho stavu konania, spis sa toho času nachádza na lehote do   28. 02. 2005,   kedy   bude   predložený   na   rozhodnutie   o odvolaní   súdneho   znalca Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   od   ústneho   pojednávania   nemožno   očakávať ďalšie objasnenie veci a preto súhlasím s tým aby podľa § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“

2. 2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedla, že:«(...) k prípisu Okresného súdu v Banskej Bystrici sme zaujali toto stanovisko:

-sťažovateľka Margita Mydlová obrátila sa na súd s návrhom na začatie konania dňa

9. 7. 1998, prvý termín pojednávania bol vytýčený na deň 12. 4. 2000, teda celý rok 1999 sa nevykonal žiadny úkon, aj napriek tomu, že účastníci konania doručili svoje písomné podania – vyjadrenia súdu v mesiaci 7/1998 a 9/1998 (cca 19 mesiacov sa vo veci nekonalo)

-od 12. 4. 2000 opätovne sa vo veci nekonalo až do 22. 11. 2000, kedy bolo vytýčené ďalšie pojednávanie (cca 8 mesiacov sa vo veci nekonalo)

-dňa 7. 3. 2001 sa konalo pojednávanie, kde mal súd ustanoviť znalca na posúdenie otázky reálnej deľby nehnuteľnosti, znalec ustanovený nebol a vo veci sa nekonalo až do 10. 9. 2003 – 9 mesiacov roku 2001, 12 mesiacov roku 2002 a 9 mesiacov roku 2003 (cca 30 mesiacov sa vo veci nekonalo)

-v období od 1. 10. 2003 do 26. 5. 2004 nebol súdnemu znalcovi zaslaný súdny spis (vo veci sa nekonalo cca 8 mesiacov)

Sťažovateľka   je   toho   názoru,   že   súd   neodôvodnene   nekonal   vo   veci   približne 65 mesiacov, čo je 5 rokov a zhruba 5 mesiacov, pokiaľ sa aj vo veci konalo pojednávania sa odročovali na neurčito a k dnešnému dňu sa vlastne nevyriešili základné otázky, na ktoré poukazovala   navrhovateľka   prostredníctvom   písomných   podaní   a prednesov   na pojednávaní, ktoré v jej mene uskutočňoval splnomocnený zástupca Ing. I. K., ktoré by mohli viesť súd k rozhodnutiu vo veci samej. Sťažovateľka sa domnieva, že jej sťažnosť je vzhľadom na uvádzané skutočnosti opodstatnená a hlavne je nešťastná z toho, že jej naďalej vznikajú veľké škody, ktoré ona ako staršia osoba s ohľadom na jej nedávny ťažký úraz už asi veľmi ťažko bude môcť niekedy bez následkov odstrániť.

Zároveň sťažovateľka oznamuje súdu, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Týmto   listom oznamujeme súdu,   že   si   uplatňujeme   trovy právneho   zastúpenia za tri úkony   právnej   služby:   v celkovej   výške   11.991,-   Sk   v zmysle   §   13   ods.   8   vyhl. č. 163/2002 Z. z. a § 11 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. (...)

V súvislosti   s náhradou trov   právneho   zastúpenia   oznamujeme číslo   účtu   právnej zástupkyne sťažovateľky JUDr. D. Š.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 263/98:

Dňa   9.   júla   1998   podala   sťažovateľka   na   okresnom   súde   proti   J.   M.   (ďalej   len „odporca“)   žalobný   návrh „o zrušenie   a vysporiadanie   podielového   spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu“.

Dňa 14. júla 1998 konajúci sudca dal úpravou kancelárii súdu pokyn, aby bol návrh doručený odporcovi na vyjadrenie.

Dňa 31. júla 1998 sa odporca vyjadril k návrhu sťažovateľky. Dňa 12. augusta 1998 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby doručila vyjadrenie odporcu sťažovateľke.

Dňa 2. septembra 1998 sťažovateľka doručila súdu svoje vyjadrenie. Dňa 17. februára 2000 sudca nariadil pojednávanie na 12. apríl 2000. Dňa 7. marca 2000 sťažovateľka doručila súdu podanie, v ktorom navrhla dôkazy.Dňa   12   apríla   2000   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito,   pretože   odporca neprevzal predvolanie.

Dňa 2. novembra 2000 sudca nariadil pojednávanie na 22. november 2000.Dňa 22. novembra 2000 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože odporca opäť neprevzal predvolanie.

Dňa 13. decembra 2000 sudca nariadil pojednávanie na 22. január 2001. Dňa 11. januára 2001 doručilo obvodné oddelenie Policajného zboru súdu oznam o doručení zásielky odporcovi.

Dňa 22. januára 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 29. januára 2001 sudca nariadil pojednávanie na 7. marec 2001.Dňa 31. januára 2001 doručil odporca súdu kópiu pokusu o zmier. Dňa 2. februára 2001 doručila sťažovateľka súdu odmietnutie návrhu na zmier. Dňa 7. marca 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   z   dôvodu ustanovenia   znalca   za   účelom   posúdenia   možnosti   reálnej   deľby nehnuteľnosti.

Dňa 19. augusta 2003 sudca nariadil pojednávanie na 10. september 2003. Dňa   10.   septembra   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito   z dôvodu   ustanovenia   znalca   ohľadne   reálneho   rozdelenia   nehnuteľnosti a určenia trhovej ceny spornej nehnuteľnosti.

Dňa 1. októbra 2003 vydal sudca uznesenie č. k. 13 C 263/1998-63, ktorým ustanovil znalca Ing. F. K.

Dňa 10. októbra 2003 sťažovateľka doručila súdu podanie, ktorým žiadala doplniť otázky pre znalca.

Dňa 28. októbra 2003 doručil znalec súdu žiadosť o zaslanie spisu. Dňa   31.   októbra   2003   vydal   sudca   uznesenie   č.   k.   13   C   263/98-76 a č. k. 13 C 263/98-79, ktorým doplnil otázky pre znalca a poskytol znalcovi preddavok. Dňa   27.   februára   2004   dal   sudca   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala ustanoveného znalca na oznámenie, kedy možno očakávať predloženie znaleckého posudku. Dňa 9. marca 2004 znalec doručil súdu oznámenie, že nemohol vypracovať znalecký posudok, pretože mu spis nebol doručený.

Dňa 10. marca 2004 dal sudca úpravou kancelárii pokyn, aby doručila spis znalcovi.Dňa 12. marca 2004 bola žiadosť o doručenie spisu znalcovi doručená Okresnému súdu   Lučenec.   Dňa   26.   mája   2004   znalec   osobne   odovzdal   spis   sp.   zn.   13   C   263/98 a vypracovaný znalecký posudok Okresnému súdu Lučenec.

Dňa 2. júna 2004 Okresný súd Lučenec doručil súdu spis a znalecký posudok. Dňa 15. júna 2004 sudca vydal uznesenie o priznaní znalečného. Dňa   16.   júna   2004   dal   sudca   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   znalecký   posudok doručila účastníkom na vyjadrenie.

Dňa 29. júna 2004 odporca doručil súdu vyjadrenie k znaleckému posudku. Dňa   2.   júla   2004   doručil   právny   zástupca   sťažovateľky   súdu   vyjadrenie k znaleckému posudku a odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu o znalečnom.

Dňa 9. júla 2004 bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o uvedenom odvolaní sťažovateľky.

Dňa 20. júla 2004 bolo okresnému súdu doručené uznesenie sp. zn. 16 Co 240/04 z 15. júla 2004, ktorým krajský súd potvrdil napadnuté uznesenie.

Dňa   21.   júla   2004   dal   sudca   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   uvedené   uznesenie krajského súdu doručila účastníkom konania.

Dňa 18. októbra 2004 sudca nariadil pojednávanie na 8. november 2004. Dňa 8. novembra 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 15. novembra 2004 sudca nariadil pojednávanie na 6. december 2004. Dňa 6. decembra 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľke sa poskytla lehota siedmich dní na predloženie návrhov na vykonanie ďalšieho dokazovania.

Dňa 13. decembra 2004 sťažovateľka doručila súdu návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania. Dňa 14. decembra 2004 znalec doručil súdu špecifikáciu svojej odmeny. Dňa 15. decembra 2004 sťažovateľka doručila súdu fotodokumentáciu. Dňa 30. decembra 2004 bol súdu doručený odborný technický posudok. Dňa 28. januára 2005 súd vydal uznesenie č. k. 13 C 263/98-158, ktorým priznal znalcovi Ing. F. K. znalečné.

Dňa 10. februára 2005 znalec doručil súdu odvolanie proti uvedenému uzneseniu. Dňa 4. februára 2005 dal sudca úpravou kancelárii pokyn, aby doručila odvolanie znalca účastníkom konania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedenom pod sp. zn. 13 C 263/98, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako navrhovateľka, došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s určovaním možnosti jej reálneho rozdelenia, resp. jej hodnoty   znaleckým   dokazovaním.   Doterajší   zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania však ústavný nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   opakovane   nečinný   a to,   konkrétne   od 2. septembra   1998   do   17.   marca   2000   (osemnásť   mesiacov),   od   12.   apríla   2000   do 2. novembra 2000 (šesť mesiacov), od 7. marca 2001 do 19. augusta 2003 (dvadsaťdeväť mesiacov) a od 28. októbra 2003 do 12. marca 2004 (štyri mesiace). Uvedená nečinnosť okresného   súdu   nie   je   ničím   ospravedlniteľná,   pretože   počas   štyroch   rokov   a deviatich mesiacov   súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať   k   odstráneniu   právnej neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   ako   navrhovateľka   v predmetnej   veci   počas   súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných   dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné.   Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že   v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   v   dôsledku   postupu okresného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 2 000 000 Sk, „pretože sa domnieva, že jej sťažnosť je vzhľadom na uvádzané skutočnosti opodstatnená a hlavne je nešťastná z toho, že jej naďalej vznikajú veľké škody, ktoré ona ako staršia osoba s ohľadom na jej nedávny ťažký úraz už asi veľmi ťažko bude môcť niekedy bez následkov odstrániť“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky,   ako   aj   vzhľadom   na   povahu   veci   považuje   za primerané vo výške 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 11 991 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie sťažnosti 30. decembra 2004 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 4. marca 2005). Za dva úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena v sume dvakrát po 4 534 Sk a režijný paušál dvakrát po 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), teda spolu za úkony vykonané v roku 2004 prislúcha sťažovateľke suma 9 340 a za jeden úkon vykonaný v roku 2005 patrí odmena 2 501 Sk a režijný paušál 150 Sk (§   1   ods.   3,   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 11 991 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2005