znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 18/04-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., bytom B., ktorou namietal porušenie čl. 1 a čl. 20 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Vojenskej   obvodovej   prokuratúry   Bratislava, Okresného   úradu   justičnej   polície   Policajného   zboru   Bratislava   IV   a Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 9. januára 2004 doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 22. januára 2004, označeným ako „Žaloba z titulu porušenia článku 1, článku 20 Ústavy SR“ sa V. S., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), domáha vyslovenia porušenia   čl.   1   a čl.   20   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom Vojenskej obvodovej prokuratúry Bratislava (ďalej len „vojenská obvodová prokuratúra“), Okresného   úradu   justičnej   polície   Policajného   zboru   Bratislava   IV   (ďalej   len „vyšetrovateľ“) a Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava (ďalej len   „kriminalisticko-expertízny   ústav“).   Požaduje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd vyslovil,   že   vojenská   obvodová   prokuratúra   mu   neposkytla   náležitú   ochranu   jeho   práv vyplývajúcu z jej zákonných povinností,   vyšetrovateľ a kriminalisticko-expertízny ústav odobratím a zničením majetku sťažovateľa porušili čl. 1 a čl. 20 ústavy. Ďalej požaduje zaviazať vyšetrovateľa a kriminalisticko-expertízny ústav na povinnosť vydať sťažovateľovi všetok jeho majetok, ktorý sa mu odobral 29. novembra 2001 a ktorý nie je predmetom trestného   konania   vedeného   pod   sp.   zn.   OUV-328/2002.   Napokon   požaduje   zaviazať kriminalisticko-expertízny ústav na zaplatenie spravodlivého zadosťučinenia sťažovateľovi vo výške 10 000 Sk za protiprávne zničený majetok a tiež náhradu trov konania.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   riadne   evidovaným   zberateľom   strelných zbraní a streliva a má doma zbierku zbraní a streliva. Dňa 29. novembra 2001 sa vykonala u sťažovateľa   domová   prehliadka,   pričom   mu   boli   odňaté   zberateľské   predmety   podľa zápisnice   č.   PPZ-288/KFP-UOTČ-01,   z ktorých   niektoré   mu   boli   neskôr   vrátené   podľa záznamu č. DU 1765/2001. Nadväzne bolo proti nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pod sp. zn. OUV-328/2002. Hoci bolo obvinenie 27. augusta 2002 prokurátorom zrušené, 30. októbra 2002 bolo opätovne vznesené, pričom prípad dosiaľ nie je ukončený. Hoci časť zberateľských predmetov odňatých pri domovej prehliadke bola sťažovateľovi vrátená,   ďalšia   časť   bola   zadržaná   vyšetrovateľom,   resp.   bola   ponechaná   v zbierke kriminalisticko-expertízneho   ústavu   alebo   bola   zničená.   Tieto   skutočnosti   vyplývajú   zo znaleckých posudkov podaných kriminalisticko-expertíznym ústavom pre potreby trestného konania vedeného vyšetrovateľom proti sťažovateľovi. Sťažovateľ požiadal 14. februára 2003   o vrátenie   protiprávne   zadržiavaných   zberateľských   predmetov,   avšak   bezúspešne. Vzhľadom na to podal sťažovateľ aj trestné oznámenie pre trestný čin zneužitia právomoci verejného   činiteľa   podľa   §   158   Trestného   zákona,   kde   okrem   iného   namietal,   že vyšetrovateľ   mu   odňal   zberateľské   predmety,   pričom   sa   s nimi   naložilo   bez   právneho základu.   Vojenská   obvodová   prokuratúra   uznesením   sp.   zn.   Opn   7271/03   rozhodla,   že postup bol v súlade so zákonom, a preto sťažovateľovi škoda nevznikla.

Podľa   názoru   sťažovateľa   žiaden   všeobecne   záväzný   právny   predpis   nedovoľuje kriminalisticko-expertíznemu ústavu zadržať niečí majetok, uložiť ho do jeho zbierok alebo ho   zničiť.   Rovnako   nie   je   dovolené,   aby   vyšetrovateľ   takéto   počínanie kriminalisticko- -expertíznemu ústavu umožnil a toleroval bez súdneho rozhodnutia. Taktiež vojenská   obvodová   prokuratúra   nebola   oprávnená   nepreskúmať   protiprávne   konanie kriminalisticko- -expertízneho ústavu a nevyvodiť z neho dôsledky.

Z listu sťažovateľa zo 14. februára 2003 adresovaného vyšetrovateľovi vyplýva, že požaduje   vrátenie   zberateľských   predmetov   odňatých   29.   novembra   2001   a uvedených v zápisnici č. PPZ-228/KFP-UOTČ-01.

Z prípisu vyšetrovateľa ČVS:OUJP/328/2002-Cs z 22. mája 2003 vyplýva, že veci požadované sťažovateľom sú v zmysle odborného vyjadrenia kriminalisticko-expertízneho ústavu v jeho úschove, a keďže sú dôležité pre trestné konanie, nie je možné vrátiť ich sťažovateľovi postupom podľa § 80 Trestného poriadku.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v právomoci ústavného súdu o podanej sťažnosti meritórne rozhodnúť.

Z ustanovenia   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb namietajúcich porušenie základných práv alebo slobôd   je   iba   subsidiárna,   lebo   je   daná   iba   vtedy,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhoduje iný súd.

Trestné konanie vedené proti sťažovateľovi dosiaľ nie je ukončené. V závislosti od jeho konečného výsledku bude alebo nebude možné odňaté veci sťažovateľovi vrátiť. Preto prislúcha   predovšetkým   orgánom   činným   v trestnom   konaní   (vyšetrovateľovi, prokurátorovi, trestnému súdu) rozhodnúť o konečnom osude vecí, ktoré boli sťažovateľovi odňaté.

Odhliadnuc   od   uvedeného,   pokiaľ   po   konečných   rozhodnutiach   orgánov   činných v trestnom konaní bude sťažovateľ toho názoru, že jeho veci sú protiprávne zadržiavané, resp.   boli   protiprávne   zničené,   bude   sa   môcť   domáhať ochrany   aj v občianskoprávnom konaní o vydanie veci, resp. náhradu škody.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2004