znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 18/02-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2002 predbežne prerokoval návrh J. Ď., S., na začatie konania vo veci porušenia základných práv zaručených   v čl.   48   ods.   2   a v   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a v čl.   1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   komisie   na   obnovu   evidencie   pozemkov   a právnych   vzťahov   k   nim   pri katastrálnom odbore   Okresného úradu   v Bytči   a Okresného   úradu   v Bytči,   katastrálneho odboru, a takto

r o z h o d o l :

Návrh   J.   Ď.   na   začatie   konania   o d m i e t a   z dôvodu   svojej   nepríslušnosti   na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrhom na začatie konania označeným ako ústavná sťažnosť z 27. februára 2002, došlým Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 4. marca 2002 domáha   sa   J.   Ď.,   S. (ďalej len „navrhovateľ“),   za   účasti Okresného úradu v Bytči, katastrálneho   odboru   (ďalej   len   „odporca“),   vydania   nálezu,   v   ktorom   by   ústavný   súd vyslovil   porušenie   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) nečinnosťou   komisie   na   obnovu   evidencie   pozemkov   a právnych   vzťahov   k   nim katastrálneho   odboru   Okresného   úradu   v Bytči   (ďalej   len   „komisia   ROEP“),   ako   aj samotného odporcu, čím došlo aj k porušeniu čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Požaduje tiež, aby ústavný súd zrušil notársku zápisnicu sp. zn. N 375/95, Nz 84/96 spísanú notárkou JUDr. Ľ. Ch. a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

Navrhovateľ uvádza, že hoci vlastníci nehnuteľností ležiacich v katastrálnom území Súľov   –   Hradná,   a to   pozemnoknižných   parciel   č.   157/6,   č.   157/7,   č.   157/8   a č.   157/9 zapísaných   v pozemnoknižnej   vložke   č.   333,   sú   známi,   aj   napriek   tomu   notárskou zápisnicou sp. zn. N 375/95, Nz 84/96 spísanou notárkou JUDr. Ľ. Ch. bolo osvedčené vlastnícke právo v prospech iných osôb, a to J. a A. Š. Tento postup považuje za rozporný s §   1   písm.   a)   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č. 293/1992   Zb.   o úprave   niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na túto skutočnosť podal navrhovateľ 12. marca 2000 komisii ROEP v zmysle § 12 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie   vlastníctva   k pozemkom   v znení   neskorších   predpisov   návrh   na   vydanie rozhodnutia o neplatnosti notárskeho osvedčenia sp. zn. N 375/95, Nz 84/95. Vybavenie návrhu viackrát urgoval, avšak komisia ROEP, ale ani samotný odporca na jeho podnety nereagovali, čím dochádza k porušovaniu čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov. Neúspešné bolo aj jeho podanie na Okresnú prokuratúru v Žiline.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Návrhy   vo veciach,   na prerokovanie ktorých   nie je ústavný   súd   príslušný,   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Predmetom podania navrhovateľa je tvrdené porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a s tým súvisiace porušenie vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť v konaní vedenom pred odporcom.

Z vyššie   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   príslušnosť   (právomoc) ústavného   súdu   rozhodovať   o porušení   základných   práv   alebo   slobôd   je   daná   iba subsidiárne v prípade, ak o tom nerozhoduje iný súd.

Zákonom   č.   501/2001   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   č.   99/1963   Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   aj „OSP“   alebo „zákon č. 501/2001 Z. z.“) s účinnosťou od 1. januára 2002 došlo k novelizácii § 244 OSP v tom zmysle, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, pričom postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 in fine OSP).

Z ustanovenia   §   12   ods.   1   písm.   b)   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov vyplýva, že ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých   vychádzalo   notárske   osvedčenie   vyhlásenia   o vydržaní   alebo   o zápise   za vlastníka,   správny   orgán   môže   na   návrh   rozhodnutím   potvrdiť,   že   pozemky   sú   vo vlastníctve   štátu   alebo   inej   osoby,   pričom   podľa   § 12   ods.   3   citovaného   zákona   proti rozhodnutiu podľa odseku 1 možno podať opravný prostriedok podľa osobitného predpisu, teda v zmysle § 250l a nasl. OSP, o ktorom rozhoduje správny súd.

Podľa názoru ústavného súdu treba považovať žalobu na nečinnosť orgánu verejnej správy zavedenú zákonom č. 501/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2002 za účinný právny prostriedok ochrany základného práva uvedeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý má k dispozícii priamo účastník konania pred orgánom verejnej správy bez potreby súčinnosti iného   orgánu.   Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   účelom   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 21/00). Tento účel môže navrhovateľ plne dosiahnuť využitím uvedeného právneho prostriedku podľa § 244 OSP.

Keďže návrh bol podaný 10. januára 2002, teda po nadobudnutí účinnosti zákona č. 501/2001   Z.   z.,   a keďže   nečinnosť   orgánu   verejnej   správy   trvala   podľa   tvrdenia navrhovateľa aj po 1. januári 2002 ešte v čase podania návrhu, ústavný súd dospel k záveru, že   navrhovateľ   mal   k dispozícii   účinný   právny   prostriedok   ochrany   namietaného základného   práva   pred   všeobecným   súdom,   ktorý   však   nevyužil   a obrátil   sa   priamo na ústavný súd.

Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dohovoru, navrhovateľ ho viazal na vyslovenie porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy („... čím došlo i k porušeniu...“), preto sa dôvod odmietnutia vzťahuje aj na uvedené články.

Vzhľadom   na   to,   že   príslušnosť   (právomoc)   ústavného   súdu   na   konanie o sťažnostiach je daná len vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd,   a keďže v tomto prípade je daná právomoc všeobecných   súdov,   bolo potrebné návrh na začatie konania odmietnuť pre nepríslušnosť (nedostatok právomoci) ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2002