SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 179/2018-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018 prerokoval oznámenie sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmily Gajdošíkovej o dôvodoch jej vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1383/2017 a takto
r o z h o d o l :
Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková j e v y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1383/2017.
O d ô v o d n e n i e :
1. Sudkyňa IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) Ľudmila Gajdošíková listom z 3. mája 2018 v zmysle § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predsedníčke ústavného súdu oznámila:
„V nadväznosti na uvedené... oznamujem skutočnosti, ktoré zakladajú dôvody na moje vylúčenie z prejednávania a rozhodovania... pod sp. zn. Rvp 1383/2017... a to tiež pre môj pomer k sťažovateľovi, ktorý v predchádzajúcom období vzniesol proti mne ako sudkyni ústavného súdu viacero námietok predpojatosti, v ktorých boli mnohokrát obsiahnuté nevhodné invektívy voči mojej osobe. Navyše, sťažovateľ ešte ako predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal na mňa trestné oznámenie, ktoré bolo po jeho opakovanom prešetrení odmietnuté ako nedôvodné orgánmi činným v trestnom konaní.
Vychádzajúc z uvedeného, zastávam názor, že oznámené skutočnosti bez ohľadu na môj subjektívny pomer k sťažovateľovi môžu objektívne zakladať dôvody na moje vylúčenie z prejednávania a rozhodovania... pod sp. zn. Rvp 1383/2017... Z uvedených dôvodov žiadam, aby príslušný senát ústavného súdu o tejto mojej námietke rozhodol.“
2. Pokynom predsedníčky ústavného súdu bol návrh v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2018 pridelený na rozhodnutie podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde do prvého senátu ústavného súdu.
3. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 27 a § 28 zákona o ústavnom súde.
4. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Podľa § 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1 oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu.
5. Podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej senát v pôvodnom zložení, na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu pre predpojatosť a vyhlásenie sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa neprihliada. Podľa § 28 ods. 4 zákona o ústavnom súde ak sudca sám vyhlási svoju predpojatosť vo veci a uvedie dôvody, postupuje sa podľa odseku 3, ak ide o rozhodnutie v senáte ústavného súdu.
6. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z toho hľadiska vylúčená akákoľvek pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodovať (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
7. Ústavný súd už uviedol, že pri objektívnom teste sú dôležitými kritériami (parametrami) dôvera verejnosti v rozhodovanie v danej veci a s tým súvisiace skúmanie aj väzieb na sťažovateľa.
8. Na základe uvedeného prvý senát ústavného súdu prerokoval oznámenie sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej, prihliadol na to, že vo veci sťažovateľa bola sudkyňa už niekoľkokrát vylúčená z prejednávania jeho veci, a keďže vzhľadom na oznámené skutočnosti by mohli vzniknúť oprávnené pochybnosti objektívnej povahy o nestrannosti sudkyne v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1383/2017, rozhodol o jej vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2018