znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 179/2016-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2016predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 10254/2015 – sp. zn. 10255/2015, sp. zn.Rvp 10732/2015 – sp. zn. Rvp 10735/2015, sp. zn. Rvp 11066/2015 – sp. zn.Rvp 11068/2015, sp. zn. Rvp 11845/2015 – sp. zn. Rvp 11846/2015, sp. zn.Rvp 12021/2015, sp. zn. Rvp 12198/2015 – sp. zn. Rvp 12200/2015, sp. zn.Rvp 13027/2015 – sp. zn. Rvp 13028/2015, sp. zn. Rvp 13068/2015, sp. zn.Rvp 13598/2015, sp. zn. Rvp 13757/2015 – sp. zn. Rvp 13758/2015, sp. zn.Rvp 14378/2015 – sp. zn. Rvp 14387/2015, sp. zn. Rvp 14662/2015 – sp. zn.Rvp 14663/2015, sp. zn. Rvp 14949/2015, sp. zn. Rvp 15263/2015, sp. zn. Rvp 15570/2015– sp. zn. Rvp 15574/2015, sp. zn. Rvp 15638/2015 – sp. zn. Rvp 15640/2015 a sp. zn.Rvp 16845/2015 – sp. zn. Rvp 16853/2015 vo veci namietaného porušenia jej základnýchpráv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľačl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,ako aj práva podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Zvolen a následneKrajského súdu v Banskej Bystrici a ich uzneseniami uvedenými v prílohe tohtorozhodnutia a taktor o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 10254/2015 – sp. zn. 10255/2015, sp. zn. Rvp 10732/2015 – sp. zn. Rvp 10735/2015,sp. zn. Rvp 11066/2015 – sp. zn. Rvp 11068/2015, sp. zn. Rvp 11845/2015 – sp. zn.Rvp 11846/2015, sp. zn. Rvp 12021/2015, sp. zn. Rvp 12198/2015 – sp. zn.Rvp 12200/2015, sp. zn. Rvp 13027/2015 – sp. zn. Rvp 13028/2015, sp. zn.Rvp 13068/2015, sp. zn. Rvp 13598/2015, sp. zn. Rvp 13757/2015 – sp. zn.Rvp 13758/2015, sp. zn. Rvp 14378/2015 - sp. zn. Rvp 14387/2015, sp. zn.Rvp 14662/2015 – sp. zn. Rvp 14663/2015, sp. zn. Rvp 14949/2015, sp. zn.Rvp 15263/2015, sp. zn. Rvp 15570/2015 – sp. zn. Rvp 15574/2015, sp. zn.Rvp 15638/2015 – sp. zn. Rvp 15640/2015 a sp. zn. Rvp 16845/2015 – sp. zn.Rvp 16853/2015s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.Rvp 10254/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 6. júla2015 do 21. decembra 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľačl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a zároveň ajzákladného práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“)postupom Okresného súdu Zvolen a následne Krajského súdu v Banskej Bystrici a ichuzneseniami uvedenými v prílohe tohto rozhodnutia (ďalej len „okresný súd“, „krajskýsúd“, „napadnuté uznesenia okresného súdu“ a „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

2. Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne saopakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresného súdu, akoaj krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdeniarelevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnúprávnu vec sa vzťahujúcich, a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciuprávnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví, že napadnutými uzneseniami tak okresného súdu, ako i krajského súdudošlo k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave,dohovore, dodatkovom protokole a charte, aby napadnuté uznesenia krajského súdua napadnuté uznesenia okresného súdu zrušil a veci vrátil okresnému súdu na ďalšiekonanie, aby sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie a napokon aj úhradutrov konania.

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v každom prípade ajdočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle§ 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanieveci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 10254/2015 – sp. zn. 10255/2015, sp. zn. Rvp 10732/2015sp. zn. Rvp 10735/2015,sp. zn. Rvp 11066/2015 – sp. zn. Rvp 11068/2015, sp. zn. Rvp 11845/2015 – sp. zn.Rvp 11846/2015, sp. zn. Rvp 12021/2015, sp. zn. Rvp 12198/2015 – sp. zn.Rvp 12200/2015, sp. zn. Rvp 13027/2015 – sp. zn. Rvp 13028/2015, sp. zn.Rvp 13068/2015, sp. zn. Rvp 13598/2015, sp. zn. Rvp 13757/2015 – sp. zn.Rvp 13758/2015, sp. zn. Rvp 14378/2015 – sp. zn. Rvp 14387/2015, sp. zn.Rvp 14662/2015 – sp. zn. Rvp 14663/2015, sp. zn. Rvp 14949/2015, sp. zn.Rvp 15263/2015, sp. zn. Rvp 15570/2015 – sp. zn. Rvp 15574/2015, sp. zn.Rvp 15638/2015 – sp. zn. Rvp 15640/2015 a sp. zn. Rvp 16845/2015 – sp. zn.Rvp 16853/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedenýchsťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, akoi krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniaccitované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami okresného súdu

8. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavnýsúd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automatickynezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pripredbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochranytohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môžedomôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadneiným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálnymechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánovverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

9. Pokiaľ ide o postup okresného súdu a napadnuté uznesenia okresného súdu,ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možnépodať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňoupodané sťažnosti v tejto ich časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomociústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

10. Pozornosti ústavného súdu nad rámec uvedeného neušlo, že sťažovateľkaprostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podanéústavnému súdu, s návrhmi nedoručila i napadnuté uznesenia okresného súdu. Predloženierozhodnutia všeobecného súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, je pritom podľa § 50 ods. 2zákona o ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom.Vzhľadom na konštantnú prax ústavného súdu pri posudzovaní opakujúcich saneúplných a neakceptovateľných podaní sťažovateľky, právne zastúpenej kvalifikovanýmprávnym zástupcom, ústavný súd poznamenáva, že v prípade napadnutých uzneseníokresného súdu by tu bol dôvod i pre ich odmietnutie z dôvodu nedostatku náležitostípredpísaných zákonom (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

II.C K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami krajského súdu

11. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojichzistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach jetotožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností,ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právnezávery všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako ajrozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podkladeneprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úverekoncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti napodmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvoraEurópskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipania spol. C-472/11 z 21. 2. 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore s § 57 ods. 5zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v zneníneskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore s § 214 ods. 1 OSPa v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom na totožnosť takv osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkovýchokolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj v prípadochpredošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú notorickyznáme dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názorústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutýchrozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie jepotrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením svojichpredchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 220/2011 z 9. júna 2011, sp. zn.I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.I. ÚS 381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 410/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.I. ÚS 3/2013 zo 16. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 110/2013 z 20. februára 2013, sp. zn.I. ÚS 146/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS 157/2013 z 13. marca 2013, sp. zn.I. ÚS 745/2013 z 11. decembra 2013, sp. zn. I. ÚS 99/2014 z 5. marca 2014, sp. zn.I. ÚS 100/2014 z 5. marca 2014, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011,II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn.II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 79/2013 zo 7. februára 2013, sp. zn.II. ÚS 365/2013 z 26. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 344/2013 z 19. júna 2013, sp. zn.II. ÚS 562/2013 z 30. októbra 2013, sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2011, sp. zn.III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn.III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn.III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 173/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn.III. ÚS 176/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn.III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 297/2014 z 24. apríla 2014, sp. zn.IV. ÚS 299/2012 zo 7. júna 2012, sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn.IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn.IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn.IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn.IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 187/2014 z 20. marca 2014 atď.), ktoréskončili odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tamuvedených.

Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálenéprávne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.Zároveň ústavný súd prízvukuje, že sťažovateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkazpotvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovískby mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozsudok Europského súdu pre ľudské práva vo veciLino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku z 25. 4. 2002, sťažnosť č. 64336/01, ako ajrozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 218/2009, sp. zn.3 Cdo 51/2011, sp. zn. 3 Cdo 186/2012, sp. zn. 7 Cdo 56/2011).

12. Na podporu svojej argumentácie ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľkyaj na rozhodnutia Súdneho dvora C-76/10 zo 16. 11. 2010 vydané vo veci iniciovanejsťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08 a C-76/10) dotýkajúcu saproblematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú právne závery ústavným súdompredostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľke notoricky známe.V ostatnom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27. 2. 2014 vo veci C 470/12, bod 41(v rámci sporu, ktorého účastníkom je sťažovateľka, pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovnedeklaroval, že„možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875, bod 32, a Mostaza Claro, C 168/05, Zb. s. I 10421, bod 25)“.

13. Ústavný súd taktiež dodáva, že v súčasnom období platná právna úpravaformulovaná v § 58 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplneníďalších zákonov, ktorá bola zavedená zákonom č. 335/2012 Z. z. a je účinná od 1. januára2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutím exekučného súduo zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j) Exekučnéhoporiadku len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné preobjasnenie veci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku (právnaúprava ktorá bola účinná v čase od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012, pozn.) ústavnýsúd konštatuje, že aj v prípade ak by tento postup nebol zo strany všeobecných súdovdodržaný (nariadenie pojednávania pred vyhlásením exekúcie za neprípustnú a jejzastavenie, pozn.) nepredstavoval by také porušenie označených práv sťažovateľky, ktoréby svojou intenzitou bolo spôsobilé zasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, abyústavný súd mohol vysloviť ich porušenie (napr. I. ÚS 367/2014). Napokon postup podľa§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku ani neprichádzal do úvahy v žiadnom z napadnutýchkonaní okresného súdu z dôvodu neúčinnosti predmetnej právnej úpravy.

14. V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnostitýkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenostia nedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Ústavný súd, prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania, sťažovateľkoupodané sťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná vetazákona o ústavnom súde). Keďže boli sťažnosti odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhochsťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých uznesení krajského súdua okresného súdu, vrátenie vecí okresnému súdu na ďalšie konanie a priznanie primeranéhofinančného zadosťučinenia, ako i úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimiústavný súd už nezaoberal.

15. Nad rámec uvedeného ústavný súd v závere dodáva, že právny zástupcasťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí sibyť už vopred vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buďna rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietanianeexistujúcich porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiskačasového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujúpozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vnímalen ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či takýpostup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinnostíadvokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2016

Príloha k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 179/2016

por.č.sp. zn. sťažnostívedenýchústavným súdom(Rvp)sp. zn. uznesení Okresnéhosúdu Lučenecsp. zn. uznesení Krajského súdu

v Banskej Bystrici

1.Rvp 10254/201511 Er 4712/2007z 5. apríla 20131 CoE 260/2014 z 27. marca 2015

2.Rvp 10255/201526 Er 274/2008z 22. apríla 20145 CoE 126/2014 z 24. marca 2015

3.Rvp 10732/201511 Er 2940/2003z 28. marca 20135 CoE 146/2014 zo 7. apríla 2015

4.Rvp 10733/201520 Er 239/2009z 27. novembra 20142 CoE 124/2015 zo 16. apríla2015

5.Rvp 10734/201511 Er 898/2005z 26. januára 20155 CoE 88/2015 z 5. mája 2015

6.Rvp 10735/201516 Er 49/2007 z 23.októbra 201443 CoE 548/2014 z 26. februára2015

7.Rvp 11066/201525 Er 656/2009z 9. septembra 201311 CoE 394/2014 z 28. apríla2015

8.Rvp 11067/201512 Er 529/2014z 13. februára 201513 CoE 36/2015 z 12. mája 2015

9.Rvp 11068/201512 Er 535/2014z 20. januára 20156 CoE 80/2015 zo 14. mája 2015

10.Rvp 11845/201516 Er 18/2007z 12. decembra 201443 CoE 116/2015 z 23. apríla2015

11.Rvp 11846/201511 Er 2712/2004zo 14. mája 20125 CoE 150/2014 z 26. mája 2015

12.Rvp 12021/201511 Er 4996/2006z 25. apríla 20121 CoE 373/2014 z 28. apríla 2015

13.Rvp12198/201511 Er 1375/2004z 22. apríla 20141 CoE 371/2014 z 28. apríla 2015

14.Rvp 12199/201511 Er 5356/2007z 8. januára 201543 CoE 223/2015 z 28. mája 2015

15.Rvp 12200/201528 Er 84/2009z 22. júla 20146 CoE 97/2015 z 18. júna 2015

16.Rvp 13027/201511 Er 143/2004z 30. decembra 20142 CoE 175/2015 z 20. mája 2015

17.Rvp 13028/20156 Er 421/2014z 15. decembra 20141 CoE 111/2015 z 28. mája 2015;

18.Rvp 13068/201511 Er 3499/2007z 12. septembra 20141 CoE 410/2014 z 28. mája 2015

19.Rvp 13598/201525 Er 185/2008z 11. septembra 20131 CoE 179/2015 z 29. júna 2015

20.Rvp 13757/201511 Er 513/2004z 12. augusta 20135 CoE 114/2014 zo 17. marca2015

21.Rvp 13758/201511 Er 787/2006z 26. októbra 20121 CoE 76/2015 z 29. júna 2015

22.Rvp 14378/201513 Er 105/2014z 3. novembra 20142 CoE 138/2015 z 20. mája 2015

23.Rvp 14379/201511 Er 680/2007z 5. novembra 201243 CoE 265/2015 z 23. júla 2015

24.Rvp 14380/201511 Er 5190/2006z 11. marca 201543 CoE 260/2015 z 23. júla 2015

25.Rvp 14381/201511 Er 4295/2007z 18. marca 20152 CoE 200/2015 z 10. júla 2015

26.Rvp 14382/201511 Er 518/2005z 10. decembra 20141 CoE 104/2015 z 29. júna 2015

27.Rvp 14383/20151 Er 241/2014z 29. decembra 201443 CoE 243/2015 z 25. júna 2015

28.Rvp 14384/201522 Er 654/2009z 27. augusta 20142 CoE 266/2014 zo 16. apríla2015

29.Rvp 14385/201513 Er 421/2014zo 6. novembra 201413 CoE 31/2015 z 12. mája 2015

30.Rvp 14386/201511 Er 4256/2006z 24. novembra 201443 CoE 117/2015 z 23. apríla2015

31.Rvp 14387/201523 Er 158/2009zo 6. decembra 201243 CoE 232/2015 z 25. júna 2015

32.Rvp 14662/201520 Er 97/2009z 20. marca 20152 CoE 264/2015 z 21. augusta2015

33.Rvp 14663/201511 Er 1124/2007z 18. marca 20152 CoE 238/2015 z 21. augusta2015

34.Rvp 14949/201511 Er 1049/2007zo 17. októbra 20145 CoE 7/2015 z 11. augusta 2015

35.Rvp 15263/201522 Er 17/2010z 5. januára 201216 CoE 47/2015 z 24. septembra2015

36.Rvp 15570/201511 Er 2081/2005z 15. februára 20115 CoE 67/2015 z 18. augusta 2015

37.Rvp 15571/201510 Er 497/2014z 5. mája 20155 CoE 165/2015 z 22. septembra2015

38.Rvp 15572/20153 Er 261/2008z 28. novembra 20149 CoE 15/2015 z 30. júla 2015

39.Rvp 15573/201511 Er 2554/2005z 10. mája 201141 CoE 133/2015 z 30. júna 2015

40.Rvp 15574/201511 Er 3491/2007zo 17. marca 201543 CoE 312/2015 z 12. augusta2015

41.Rvp 15638/201512 Er 497/2014 z 15.januára 201541 CoE 285/2015z 30. septembra 2015

42.Rvp 15639/201526 Er 532/2008z 24. marca 201541 CoE 314/2015z 30. septembra 2015

43.Rvp 15640/201510 Er 421/2014zo 4. mája 20152 CoE 313/2015z 25. septembra 2015

44.Rvp 16845/201510 Er 528/2014zo 4. mája 201514 CoE 119/2015z 28. septembra 2015

45.Rvp 16846/201524 Er 535/2008z 19. decembra 201216 CoE 38/2015zo 17. septembra 2015

46.Rvp 16847/201511 Er 3131/2005z 26. februára 201341 CoE 226/2015z 30. septembra 2015

47.Rvp 16848/201523 Er 512/2008z 2. apríla 201543 CoE 351/2015z 30. septembra 2015

48.Rvp 16849/201523 Er 501/2008z 2. apríla 201515 CoE 76/2015 zo 14. októbra2015

49.Rvp 16850/201523 Er 511/2008z 2. apríla 201543 CoE 388/2015z 30. septembra 2015

50.Rvp 16851/201513 Er 418/2014z 31. októbra 201414 CoE 31/2015 z 1. júla 2015

51.Rvp 16852/201516 Er 124/2007z 5. novembra 201243 CoE 387/2015z 30. septembra 2015

52.Rvp 16853/201510 Er 523/2014zo 4. mája 20152 CoE 314/2015z 25. septembra 2015